Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-170-2012.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa Martin Belás - AUTOSLUŽBY, s miestom podnikania v Považskej Bystrici, Milochov 185, IČO: 37 283 294, zastúpeného JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou, so sídlom v Púchove, F. Urbánka 804 proti odporcovi STAVAJ s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Haškova 77, IČO: 45 883 980, o zaplatenie 5.700,44 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.700,44 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.985,64 Eur od 12. 11. 2011 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 1.462,80 Eur od 15. 12. 2011 do zaplatenia, zo sumy 252,- Eur od 27. 12. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 342,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.035,20 Eur k rukám JUDr. Aleny Virdzekovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 27. 04. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.700,44 Eur s príslušenstvom.
Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 9Rob/ 178/2012-35 zo dňa 05. 06. 2012, proti ktorému podal odporca dňa 11. 07. 2012 v zákonnej lehote odpor a zároveň namietol i miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica vo veci konať.
Z uvedeného dôvodu bol potom spis dňa 03. 08. 2012 postúpený na tunajší súd ako na súd miestne príslušný vo veci konať v zmysle § 84 a § 85 ods. 4 O. s. p.
Odporca sa pojednávania vo veci samej nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci doručenie predvolania mal postupom podľa § 48 ods. 2 O. s. p. riadne a včas vykázané dňom 03. 02. 2014, preto súd pojednával a rozhodol vo veci podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa v žalobnom návrhu, faktúrami č. 20110037 s dátumom splatnosti 11. 11. 2011 vo výške 3.985,64 Eur, č. 20110045 s dátumom splatnosti 14. 12. 2011 vo výške 1.462,80 Eur a č. 20110046 s dátumom splatnosti 26. 12. 2011 vo výške 252,- Eur vyúčtoval navrhovateľ odporcovi na základe jeho objednávky zo dňa 03. 10. 2011 vykonané zemné práce a dovoz kameniva. Odporca uvedenú pohľadávku spolu vo výške 5.700,44 Eur v lehote splatnosti neuhradil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu listom zo dňa 29. 03. 2012 k úhrade vyššie uvedenej sumy, avšak bezvýsledne. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 5.700,44 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.985,64 Eur od 12. 11. 2011 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 1.462,80 Eur od 15. 12. 2011 do zaplatenia a zo sumy 252,- Eur od 27. 12. 2011 do zaplatenia, vo všetkých prípadoch odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu doručenom Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 11. 07. 2012 (na č. l. 38 - 39 p. v.) potvrdil, že objednávkou zo dňa 03. 10. 2011 si u navrhovateľa objednal zemné práce a dovoz kameniva, ktoré mu boli navrhovateľom vyfakturované vyššie citovanými faktúrami, avšak uvedené faktúry už navrhovateľovi čiastočne uhradil, a to platbou zo dňa 24. 10. 2011 v sume 632,- Eur a 05. 10. 2011 v sume 500,- Eur, t.j. spolu v sume 1.132,- Eur. Navrhovateľ uvedené čiastočné úhrady v návrhu na vydanie platobného rozkazu ani nespomenul, preto suma, ktorú žiada uhradiť, nepredstavuje jeho oprávnený nárok. Odporca ďalej uviedol, že ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka stanovuje, že v prípade ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté pnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov a dlžník sám neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, preto sa o čiastočne uhradenú sumu 1.132,- Eur znižuje suma faktúry najskôr splatnej, t.j. faktúra č. 20110037 s dátumom splatnosti 11. 11. 2011 vo výške 3.985,64 Eur, t.j. k úhrade z uvedenej faktúry tak ostáva uhradiť ešte sumu 2.853,64 Eur.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 10. 10. 2012 (na č. l. 54 - 55 p. v.) považoval tvrdenie odporcu v odpore proti platobnému rozkazu za nepravdivé, nakoľko odporcom zaplatené sumy spolu vo výške 1.132,- Eur predstavovali preplatenie priamych nákladov navrhovateľa za kamenivo, ktoré náklady nesúvisia s úhradou za vykonané práce fakturované navrhovateľom. Navrhovateľ sa s p. W. (v tom čase povereným zástupcom odporcu) dohodli, že navrhovateľ nechá vyhotoviť faktúry za drvené kamenivo spolu s vážnymi lístkami na odporcu, ale zaplatí ich navrhovateľ v hotovosti z vlastných financií a tieto mu potom odporca preplatí. Na základe tejto dohody potom navrhovateľ zaplatil faktúry za drvené kamenivo v celkovej sume 1.131,97 Eur, čo zodpovedá sume 1.132,- Eur uhradenej odporcom. Po preplatení uvedených priamych nákladov zaslal navrhovateľ odporcovi originály dokladov vzťahujúcich sa na kúpu kameniva. Zároveň kópie faktúr za kamenivo si navrhovateľ ponechal u seba, z čoho vyplýva, že ak by takáto dohoda neexistovala, nebol by dôvod, aby tieto dokumenty držal u seba navrhovateľ. Navrhovateľ pravdivosť tejto dohody preukazuje aj tým, že sumy 500,- Eur a 632,- Eur boli uhradené na súkromný účet navrhovateľa bez akéhokoľvek variabilného symbolu alebo správy pre prijímateľa, a teda nie na jeho podnikateľský účet uvedený na faktúrach. Zároveň tieto sumy boli zaplatené práve v období, ktoré korešponduje s faktúrami zaplatenými navrhovateľom za kamenivo (faktúry boli vyhotovené v období od 04. 10. 2011 do 11. 10. 2011, a platby odporcu boli zaslané dňa 05. 10. 2011 a 24. 10. 2011). Navrhovateľ zároveň podotkol, že faktúry za zemné práce, ktorých úhradu si uplatňuje v tomto súdnom konaní, boli vyhotovené v dňoch 28. 10. 2011, 30. 11. 2011 a 12. 12. 2011, a teda nemohlo ísť zaplatením sumy 1.132,- Eur o čiastočnú úhradu týchto faktúr, nakoľko tieto ešte neboli ani vyhotovené. Na základe uvedeného nedošlo k žiadnej čiastočnej úhrade dlhu zo strany odporcu. Preto použitie ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka a teda, že čiastočnou úhradou sa znižuje suma faktúry najskôr splatnej, považuje navrhovateľ v tomto prípade za irelevantné. Navrhovateľ trval na svojom žalobnom návrhu v celom rozsahu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 02. 2014 na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiavala sa dôvodov v nej uvedených. Mala za to, že žalobný návrh bol riadne skutkovo zdôvodnený a zdokladovaný príslušnými listinnými dôkazmi. Naďalej sa pridržiavala aj
písomného vyjadrenia zo dňa 10. 10. 2012, kde presne uviedli, prečo považujú odpor proti platobnému rozkazu podaný odporcom za irelevantný a tiež zdokladovali príslušnými listinnými dôkazmi, že platba uvádzaná odporcom v odpore vo výške 1.132,- Eur nesúvisí s predmetom tohto súdneho konania. Nad rámec žalobného návrhu uviedla len toľko, že od podania žaloby na súd sa vo veci nič nezmenilo, odporca nezaplatil navrhovateľovi z dlžnej sumy žiadnu čiastku. Preto navrhla, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu aj na náhradu trov súdneho konania.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca si na základe písomnej objednávky zo dňa 03. 10. 2011 objednal u navrhovateľa práce strojom Y. XCX, ako aj odvoz kameniva TATRA O. U. za dohodnutú hodinovú sadzbu 28.- Eur + DPH a 1,33 Eur/km + DPH, čím došlo medzi účastníkmi konania jednak k uzavretiu nepomenovanej zmluvy (kde si presne určili predmet svojich záväzkov) a jednak k uzavretiu zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľ si svoju povinnosť z takto uzavretých zmlúv riadne splnil a vyúčtoval odporcovi tromi vyššie citovanými faktúrami práce strojom a prepravu spolu vo výške 5.700,44 Eur, ku ktorým pripojil záznamy o prevádzke stroja a záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Odporca si však svoju povinnosť z uzavretých zmlúv nesplnil a nezaplatil navrhovateľovi dlžnú sumu 5.700,44 Eur, hoci tento ho na zaplatenie dlžnej sumy vyzval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 29. 03. 2012. Napokon mal súd preukázané, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 5.700,44 Eur i 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.985,64 Eur od 12. 11. 2011 do zaplatenia a 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 1.462,80 Eur od 15. 12. 2011 do zaplatenia a zo sumy 252,- Eur od 27. 12. 2011 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01 2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1,25 % plus 8 % ročne a 1 % plus 8 % ročne.
Obranu odporcu uvádzanú v odpore proti platobnému rozkazu považoval súd za právne irelevantnú, nakoľko táto nesúvisí s prejednávaným súdnym sporom. Navrhovateľ v konaní riadne preukázal, že platby, ktoré uviedol odporca v odpore proti platobnému rozkazu, sa vzťahujú na iný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý predchádzal tomuto záväzkovému vzťahu. Preto nemohol súd odporcovi vykonané platby v celkovej sume 1.132,- Eur započítať s pohľadávkou navrhovateľa uplatnenou v tomto súdnom konaní.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 342,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.035,20 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 4 právne úkony po 200,85 Eur, t.j. spolu vo výške 803,40 Eur, 3x režijný paušál po 7,63 Eur (v roku 2012), t.j. spolu vo výške 22,89 Eur, 1x režijný paušál po 8,04 Eur (v roku 2014), t.j. spolu vo výške 8,04 Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 29. 03. 2012, za písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23. 04. 2012, za písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 10. 10. 2012 a za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 02. 2014. Ďalej priznal súd navrhovateľovi náhradu za stratu času jeho právnej zástupkyne za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 02. 2014 z Púchova do Banskej Bystrice a späť za 10 polhodín po 13,40 Eur, t.j. vo výške 134,- Eur a cestovné osobným motorovým vozidlom z Púchova do Banskej Bystrice a späť vo výške 66,87 Eur (2x 137 km = 274 km x 0,183 Eur = 50,14 Eur plus spotreba PHM pri priemernej spotrebe 4,5 l/100 km a cene PHM 1,357 Eur/liter x 274 km = 16,73 Eur). Trovy právneho zastúpenia potom predstavovali spolu sumu 1.035,20 Eur (803,40 Eur plus 22,89 Eur plus 8,04 Eur plus 134,- Eur plus 66,87 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou navrhovateľa predloženého na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 02. 2014 (na č. l. 72 p. v.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).