Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/134/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka, a prísediacich Márie Tučekovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného I. K. a V. Č., pre prečin podvodu podľa , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 21. 02. 2014 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného 1/I. K., rodeného H., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom S., Š. XXX/XX a obžalovaného 2/ V. Č., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom B., Č. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS H. H. - Y., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 11. 09. 2013, ktorá im kládla za vinu spáchanie prečinu podvodu podľa , v spolupáchateľstve podľa , ktorý spáchali tým, že po spoločnej dohode v období od januára 2009 do 11. 09. 2009 v S. uviedli do omylu N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., C. V.. Č.. XXX, tým spôsobom, že pod zámienkou dodania pšenice v množstve 6 vriec po 500,- Sk - 600,-Sk za 1 vrece (16,60 Eur - 19,92 Eur za 1 vrece) a zariadenia vecí súvisiacich s tým vrátane zabezpečenia dopravy, vylákali od neho finančnú hotovosť v celkovej sume 4.490 Eur, ktorú im postupne na rôznych miestach v S. odovzdával ako údajnú zálohu za pšenicu a tiež ako finančné prostriedky potrebné na benzín, pričom mu do dnešného dňa pšenicu nedodali a týmto zámerne spoločným konaním mu spôsobili škodu v celkovej výške 4.490 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa súd poškodeného N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., C. V.. Č.. XXX, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 11. 11. 2013 na tunajší súd pod sp. zn. na I. K. a V. Č. pre prečin podvodu podľa , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Obžalovaný I. K. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že asi pred štyrmi rokmi ho v pohostinstve Nonstop v S. oslovil poškodený N. K. s tým, že zháňa nejakú lacnejšiu pšenicu. On mu na to povedal, že osobne pšenicu zohnať nevie, ale skúsi sa niekoho opýtať. Tých 5.200,- Eur, čo uvádza poškodený, od neho obžalovaný nezobral, ani ich nikdy nemal v rukách. Pre potreby poškodeného prejazdil cca 400,- Eur. Z týchto peňazí ani nenachoval deti, ani nebol na dovolenke. Ďalej uviedol, že on sám bol na pokyn poškodeného dvakrát v Y. X., trikrát spolu s poškodeným v H. H., a dvakrát v C., pričom jedenkrát tam išli spolu, ale na Starých Horách sa otočili späť, lebo poškodený povedal, že to ruší, a jedenkrát bol v C. sám, pretože poškodený uvádzal, že sa tam nachádza nejaká osoba, ktorá mu má dať odškodné za úraz, a keďže sa táto osoba mala nachádzať

v cigánskej osade, poškodený sa tam bál ísť. Obžalovanému poškodený vždy pred jazdou povedal, kam má ísť, a kto ho tam bude čakať. Z týchto jázd však nikdy nič nevybavili. V Y. X. obžalovaný svedka F. D. nikdy nenašiel, ale vie, že poškodený tam potom začal chodiť sám. Raz mu aj o druhej ráno volal, že je v Y. X. a že nevie čo má robiť. Ďalej obžalovaný uviedol, že jemu poškodený nedal nikdy viac peňazí ako len na benzín. Obžalovaný ho žiadal, aby mu dal peniaze aj na opotrebenie vozidla, s čím však nesúhlasil. S poškodeným jazdil preto, že tento mu povedal, že mu D. dlží nejaké peniaze, a taktiež mal dostať nejaké peniaze od toho pána z C., tak mu povedal, že z tých peňazí dostane nejakú províziu. Obžalovaný bol rád, že si môže privyrobiť, tak s ním jazdil. Veľakrát mu aj volali z krčmy, že je poškodený opitý, a keďže ho tam nechcel nechať, tak ho viackrát odviezol aj z krčmy domov. Pri všetkých uvedených jazdách bol obžalovaný sám, obžalovaný V. Č. pri nich nebol prítomný. S poškodeným nikdy nechodil k nemu domov, ale len blízko jeho domu, pretože poškodený mu vždy povedal, aby auto odstavil ďalej od jeho domu, a to kvôli jeho susedovi G., o ktorom mu poškodený povedal, že ho okradol a že ho bude žalovať. Taktiež uviedol, že s poškodeným nebol nikdy v žiadnej banke. Vo vzťahu k obžalovanému V. Č. uviedol, že s poškodeným riešili niečo ohľadne pšenice, išlo asi o jedno alebo dve vrecia. Vie, že sa ešte pohádali kvôli nejakému mäsu. Poškodeného a obžalovaného V. Č. zoznámil on, a to kvôli pšenici. Pri ich prvom stretnutí bol prítomný aj on, ale tam sa len dohadovali do budúcna, potom už pri iných stretnutiach prítomný nebol. K osobnostnému profilu poškodeného N. K. obžalovaný uviedol, že napr. pri konfrontácii s ním povedal poškodený vyšetrovateľke, že on jej mal dať 50.000,- Sk kvôli tomu, aby viedla výsluch v jeho prospech, a taktiež jej povedal, že ju bude žalovať. Keď bol poškodený triezvy, ešte sa s ním dalo vyjsť, ale keď si vypil, čo bolo často, tak stále hovoril z cesty, že ho niekto prenasleduje, že ho odpočúvajú a pod. Taktiež v tom podniku Nonstop sa mu viackrát stalo, že ho okradli alebo prepadli, na čo hneď išiel za policajtmi, aby mu požičali služobného psa, aby to mohol vyšetriť. Poškodený obžalovanému hovoril, že je ako jeho syn, že mu chce pomôcť. Na záver obžalovaný uviedol, že podľa jeho vedomostí má poškodený aj ďalšie pojednávanie, kde tiež vystupuje ako poškodený, je to s nejakými dvomi chlapcami, ktorí ho vraj mali okradnúť. To sa malo stať v Nonstop bare, kedy bol poškodený dosť opitý, a obžalovaný sa mu ponúkol, že ho odvezie domov, na čo mu poškodený povedal, že tam chce ešte ostať a zabaviť sa. Keď sa potom s poškodeným stretol, tak mu tento povedal, že ho tam vtedy napadli a zbili. Neskôr ale obžalovaný zistil, keďže tam bola aj polícia a vypovedala aj krčmárka, že poškodený bol opitý a že len spadol na zem na hlavu. Následne však niekoho obvinil z toho, že ho napadol a zbil. Tým chcel obžalovaný poukázať na to, že keď sa poškodenému niečo stane, hneď si niečo vymyslí a niekoho obviní. K tomu, či obžalovaný V. Č. predal poškodenému nejakú pšenicu sa obžalovaný nevedel vyjadriť, vie len, že poškodený a obžalovaný Č. mali nejakú dohodu, že obžalovaný Č. dá poškodenému jedno alebo dve vrecia pšenice, ale či mu nakoniec aj nejakú pšenicu predal, k tomu sa nevedel vyjadriť.

Obžalovaný V. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že po prečítaní obžaloby ani nevie, prečo je obžalovaný. Poškodený podľa jeho názoru chcel aj zmariť toto pojednávanie, pretože chcel ovplyvniť jeho obhajcu, a podľa neho nie je poškodený psychicky v poriadku. On sa stretol s poškodeným v Nonstope v S., pričom poškodený chcel nejakú pšenicu, tak sa dohodli, a na druhý deň prišiel poškodený na Embéčke aj s vozíkom, on mu pšenicu dal, nepamätal si však či to bol meter alebo dva, za túto mu poškodený aj zaplatil, a takto to skončilo. Potom mu ešte poškodený volal, že zabil býka, či nechce nejaké mäso, s čím obžalovaný súhlasil. Potom si prišiel poškodený ku nemu pre peniaze, ale takým štýlom, že vošiel rovno cez bráničku na dvor, na čo sa obžalovaný nahneval, vrátil poškodenému mäso z mrazničky a vyhodil poškodeného von. Obžalovaný ďalej uviedol, že za tú pšenicu mu poškodený zaplatil 20,- alebo 50,- Eur, presne si už nepamätal, ale tá pšenica mala jeden problém, že dlhšie stála, preto sa na nej urobili nejaké žmolky. Obžalovaný ju používal na ryby, preto bol rád, že sa jej mohol takto zbaviť. Pre túto pšenicu si prišiel poškodený sám, on mu ju pomáhal naložiť. Potom ho poškodený oslovil ešte raz s tým, že ho dobili nejakí cigáni v Nonstope, a posielal jeho aj obžalovaného I. K. niekde na východ, že mu tí cigáni majú dať peniaze. Obžalovaný mu na to povedal, že toto od neho poškodený nemôže žiadať. Na záver uviedol, že poškodený má na neho ťažké srdce, lebo s ním odmietol komunikovať, a poškodený sa s ním chcel stále len rozprávať a aj mu viackrát telefonoval. Obžalovaný nevedel uviesť, či bol za ním poškodený v nemocnici, k tomu sa už vyjadroval v prípravnom konaní, skutočne si na to nespomína.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený N. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že celé sa to začalo tak, že jemu bol jeden Róm dlžný 8.000,- Sk, tieto peniaze mu však nevracal, tak mu spomenul obžalovaného I. K., aby šiel za ním, že K. by mu mal niečo sprostredkovať. Poškodený sedel v čakárni

na stanici, kde sa prihovoril obžalovanému K., a spomenul mu, že potrebuje pšenicu. On mu povedal, že obilie nemá, ale skúsi niečo zistiť od niekoho iného, teda cez obžalovaného Č.. Potom išiel poškodený spolu s obžalovaným K. do nemocnice do Zvolena, kde bol hospitalizovaný obžalovaný Č., ktorému povedal, že chce 5, maximálne 6 vriec obilia. Obžalovaný Č. mu na to povedal, že obilie vie zohnať, a že čím viac obilia vezme, tým bude nižšia cena. Tu dal poškodený obžalovanému Č. do ruky 50,- Eur ako zálohu za to obilie, a ešte sa ho spýtal, že či je celý ten obchod v poriadku, na čo ho obžalovaný Č. ubezpečil, že áno. Obžalovanému K. dal za cestu 10,- Eur. Po nejakom čase mu volal obžalovaný K., že obilie by bolo, ale že nebude od obžalovaného Č., ale zo G. C., že obžalovaný Č. tam má nejakého známeho a že to bude od neho. Následne sa obžalovaný K. vyhováral, že obilie nemôže doviesť, ale že už je na ceste, aby dal 100,- Eur za prevoz. Poškodený povedal, že obilie už nechce, ale obaja obžalovaní za ním chodili, že obilie je už dovezené, aby im teda zaplatil. Poškodený dal obžalovaným za obilie 700,- Eur. Obaja obžalovaní sedeli pred jeho domom v aute a obaja tieto peniaze preberali. Poškodený im túto sumu dával po 50,-, 60,- a 100,- Eurových čiastkach, presne si to už nepamätá, ale spolu to bolo 700,- Eur. Na to im poškodený povedal, že s obilím už končí. Potom za ním prišiel obžalovaný K. s tým, že by mu peniaze aj vrátil, ale že on ich nemá, ale tieto peniaze má U. O.. Poškodený sa bol na osobu U. O. viackrát spýtať v C., či tam taká osoba vôbec robí, ale tam mu povedali, že osobu U. O. nepoznajú. Následne mu obžalovaný K. povedal, aby išli za U.Á. O. do H. H., že býva na Q., a potom zase spomenul pani H., ktorá mala byť matka U. O.. Obžalovaný K. mu povedal, že tých 700,- Eur má pani H., aby teda išli za ňou do G. v H. H.. Keď spolu s obžalovaným K. prišli do G., tento mu povedal, aby ostal v aute, obžalovaný vyšiel von, a o chvíľu sa vrátil s tým, že ju nenašiel. Poškodený potom osobne išiel do H. H., kde našiel zvonček s menom H., ale nikto mu neotváral, a nenašiel ju ani v reštaurácii, kde potom sedel s obžalovaným K., keď za ňou boli prvýkrát. Poškodený bol teda v H. H. jedenkrát s obžalovaným K., za čo mu dal asi 20,- Eur za cestu, a jedenkrát tam bol sám autom, ale tiež nič nevybavil. Poškodený ďalej uviedol, že keď bol na liečení v Y., tak pri stole s ním sedel jeden pacient, ktorý mu povedal, že je z Y. X., o čom povedal obžalovanému K., že bol s ním v Y. pacient z Y. X., čoho sa obžalovaný K. chytil a povedal, že teda pôjdu do Y. X., a vtedy padlo meno F. D.. Podľa poškodeného toto vymysleli obaja obžalovaní spolu. Obžalovaný K. povedal poškodenému, že ak chce peniaze späť, pôjdu do Y.B. X.. Poškodený bol v Y. X. dvakrát sám, s obžalovaným K. ani raz. Obžalovaný K. mu dokonca vravel aj číslo domu 1048, kde by mal F. D. bývať. Podľa neho obžalovaný K. v Y.B. X. určite bol, pretože mu aj opisoval cestu. Poškodený dal za cestu do Y. X. obžalovanému K. asi 150,- Eur, určite to bolo nad 100,- Eur, ale bližšie to už nevedel uviesť. Potom dal obžalovanému K. 400,- Eur za druhú cestu, teda spolu asi 500,- Eur za dve jazdy do Y. X.. Poškodený šiel do Y. X. aj sám, vtedy bola sobota, na Mestskom úrade sa pýtal, či poznajú osobu F. D., túto ale nepoznali. Taktiež na ulici stretol jedného pána a ani ten F. D. nepoznal. Keď sa poškodený vrátil z Y. X., išiel za obžalovaným K., ktorému povedal, že žiadny F. D. v Y. X. nie je, na čo mu on povedal, že určite áno, ale že zle hľadal. Obžalovaný K. mu presne opísal, kde by mal bývať, preto šiel poškodený znovu do Y. X., ale ani druhýkrát tam nikoho nenašiel. Zase na ulici stretol tohto pána, ktorý sa ho opýtal, že načo tam chodí, keď tam F. D. nebýva. Poškodený teda zase volal obžalovanému K., že znovu nikoho nenašiel, na čo mu K. povedal, že on ich zavolá, že prídu aj s U. O. do G.. Tak šiel poškodený s obžalovaným K. zase do H. H., kde čakali v reštaurácii, keď obžalovanému K. zazvonil telefón, a K. mu potom povedal, že tu D. aj s U. O. boli, ale že museli súrne odísť, a tak zase nič nevybavili. Tu dal poškodený obžalovanému K. za cestu asi 15,- Eur. Poškodený ďalej uviedol, že potom nasledovali výbery z OTP banky, ktoré chcel od neho obžalovaný K., pretože vedel, že má peniaze. Koľko takto poškodený vybral si však už presne nepamätal, ale všetko je to zdokumentované v spise. Potom išli s obžalovaným K. ďalší krát do H. H., tu si K. pýtal za cestu asi 20,- Eur. V H. v G. prišli k Bille na parkovisko, a po čase prišlo auto, v ktorom sedeli 4 osoby, ale nezastalo pri nich, ale ďalej, a k ich autu prišiel jeden pán v okuliaroch s tým, že mu poškodený musí dať 600,- Eur, že on robí u pána D.. Tak mu poškodený tie peniaze dal, na čo obžalovaný K. povedal, že môžu odísť. Potom mu obžalovaný K. vravel, že peniaze by mu mohla vrátiť pani H., ale že syn jej spravil dlžoby, tak šli s obžalovaným K. do Európy v H. H., kde ale nebola OTP banka, tak tam žiadne peniaze nevyberal. Vtedy v Európe sa aj stretli s nejakou ženou, ktorá mala byť pani H.Í., a odtiaľ išli všetci traja, teda on, obžalovaný K. a pani H. spolu s autom do F., kde poškodený vybral peniaze, ktoré v aute pri Poľane dal pani H., bolo to 700,- Eur. Ona mu povedala, že tie peniaze ide vložiť na účet do Tatra banky, tak išla krížom cez námestie do banky. On chcel ísť s ňou, ale obžalovaný K. mu povedal, aby ju nechal ísť samú. Keď sa k nim vrátila, poškodený chcel od nej nejaký papier, že jej dal 700,- Eur, na čo mu povedala, že veď ona mu tie peniaze vráti. Poškodený ďalej uviedol, že ešte si požičal peniaze od suseda I. G., a to dvakrát po 200,- Eur. Poškodený taktiež uviedol, že ešte tu bola aj príhoda s taxikárom W., keď išiel s obžalovaným K. do Y. X., za čo dal K. 300,- Eur, ale vo Vidinej sa mu pokazilo auto, tak nakoniec zavolal W., ktorý prišiel asi za pol hodinu, a s ním šiel poškodený do Y. X.. Na druhý deň dal poškodený W. 400,- Eur za cestu.

On s touto cestou s taxikárom do X. nesúhlasil, ale obžalovaný K. ho okríkol, že či chce peniaze späť alebo nie, tak nakoniec musel ísť. Toto celé poškodený hovoril aj susedovi G., aj že bol za obžalovaným K., na čo mu G. povedal, že do čoho sa to namočil. Na záver poškodený uviedol, že on obžalovaných na polícii neudal, jeho kvôli tejto veci na políciu volali. Ešte tu bola aj jedna príhoda, keď mal poškodený úraz, ktorý mu spôsobil jeden Róm, a obžalovaný K. mu povedal, že vie kto to bol, a že od neho dostanú 50.000,-Sk ako odškodné. Nepamätá si, či tam boli prítomní obaja obžalovaní, alebo len K., ale K. dal 600,- Eur za to, že vybaví tých 50.000,- Sk. Potom mu obžalovaný Č. povedal, že za tým Rómom boli v C., ale že ich začali naháňať iní Rómovia, preto nič nevybavili a vrátili sa. Spolu dal teda poškodený obžalovanému K. a obžalovanému Č. 700,- Eur za pšenicu, obžalovanému K. štyrikrát za cestu do H. H. 15,- alebo 20,- Eur, obžalovanému K. 500,- Eur za cestu dvakrát do Y. X., 600,- Eur neznámemu mužovi pri Bille, 700,- Eur pani H., a 600,- Eur obžalovanému K. za ten C..

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že si presne nepamätá, ako dával peniaze za obilie, ale dal 50,- Eur v nemocnici, a postupne išli ďalšie výdavky až do výšky 700,- Eur. Na konci kauzy si to začal poškodený všetko písať, teda po poslednom výbere z OTP banky a vtedy, keď ho volali na výsluch na políciu. Za všetky cesty obžalovanému K. mal dať poškodený niečo vyše 3.000,- Eur. Poškodený uviedol, že nikdy v živote nebol účastníkom žiadnych súdnych konaní, nevystupuje nikde inde ani ako poškodený. Následne uviedol, že bol na súde kvôli 40,- Eur, ktoré mu ukradli dvaja Rómovia, a to bolo vedené u JUDr. Philadelphyovej. Počas ciest po Slovensku s ním nechodil obžalovaný Č., ale len obžalovaný K.. Za pšenicu dal obžalovanému Č. 50,- Eur ako zálohu v nemocnici, potom dva alebo trikrát pri dome dal obžalovaným zvyšok do tých 700,- Eur za obilie, ako sa už podelili, to nevedel uviesť. Vtedy za tú cestu do Y. X., kam šiel nakoniec taxíkom, dal obžalovanému K. v S. asi 200,-, 250,- alebo 300,- Eur, keďže mu K. povedal, že za 100,- Eur do X. nepôjde. Na vlastné náklady jazdil do Y. X. napriek tomu, že vedel že U. O. a pani H. neexistujú preto, lebo to nebolo z jeho hlavy, ale to vymyslel obžalovaný K., tie osoby, že ak chce peniaze, musím tam ísť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok I. G., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s poškodeným je blízky sused, jeho dom je nad cestou oproti domu poškodeného. Chodí večer vonku fajčiť, a tak si aj všimol, že pred domom poškodeného stoja nejaké autá a že po sebe kričali. Poškodený bol za ním, že si chce požičať 400,- Eur, že chce ísť do Y. X., a že kúpil nejaké obilie. Takto si bol u neho požičať dva alebo trikrát, pričom peniaze mu vždy vrátil. Potom mu vyrozprával aj celú históriu, čo zrejme povedal aj na hlavnom pojednávaní. On mu asi 20-krát povedal, aby to nerobil. O týchto veciach vie len z rozprávania od poškodeného. Toto auto pred domom poškodeného svedok cez deň nevidel, pretože býva v práci, ale večer asi dva alebo trikrát videl stáť auto pred bránou poškodeného. Bola to červená Fábia alebo Felícia, ale zrejme to bola Fábia Combi. Obžalovaných nepozná, ani presne nepozná autá detí poškodeného. Na záver uviedol, že pred domom poškodeného stálo viac áut, v týchto autách boli niekedy dve, niekedy tri osoby. Poškodeného je vždy dobre počuť, tak ho zaregistroval pri tých rozhovoroch. Veľa krát to bolo tak, že poškodený tie osoby ani nepustil dnu, ale kričal spoza bráničky z dvora, svedok však netvrdí, že to boli obžalovaní, toto nemôže potvrdiť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa I. K., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že poškodený, jej manžel, šiel niekam do auta niekomu dávať peniaze. Tie osoby ho vtiahli do auta, bol pri tom v šľapkách, a potom po čase sa vrátil. Nevie ale uviesť, či to boli obžalovaní. Toto sa stalo 5 alebo 6 krát, potom poškodeného lákali na peniaze, vydierali ho, aj kvôli nejakému obiliu, to všetko ale vie len od poškodeného. Žiadne mená jej poškodený nevravel, ona ani nikoho z toho auta nevidela, to auto malo tmavé sklá, vpredu sedel niekto bez vlasov, a niekto sedel aj vedľa šoféra. Vie, že poškodený šiel jedenkrát do Y. za peniazmi.

Svedok J. Ľ. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že poškodeného pozná aj z videnia, z Nonstop baru v S.. Obžalovaného K. pozná veľmi dobre. Jemu volal obžalovaný K., že niekde pri W. sa mu pokazilo auto, či by nešiel do Y. X.. On s tým súhlasil, keď za ním prišiel, bol tam aj poškodený, ktorému vysvetlil, koľko to asi bude stáť. Na to mu poškodený povedal, že v Y. X. má známeho z liečenia, že to zaplatí. Prišli do Y. X., ale poškodený presne nevedel kam má ísť, tak sa tam motali, až ich zastavila polícia. Policajtom povedali, že hľadajú pána D., na čo im povedali, že tam nikto taký nebýva. Taktiež spomenuli, že to muselo stáť vyše 200,- Eur, na čo im svedok povedal, že to stálo 300,- Eur, a tak sa čudovali, že ani nevedia kam majú ísť. Svedok potom povedal poškodenému, že sa vracia naspäť, on s ním ale nechcel ísť, nakoniec ho však presvedčil, aby sa vrátil s ním. Z Y.

X. potom svedok odviezol poškodeného do S.. Keď prišli do X., tam mu dal poškodený 300,- Eur a na druhý deň mu ešte doplatil 100,- Eur.

Na návrh prokurátora bola v zmysle čítaná zápisnica o výsluchu svedka F. D. z prípravného konania. Svedok v rámci svojej výpovede uviedol, že obžalovaných ani poškodeného nepozná, ich mená mu nič nehovoria. Nemá žiadnu sestru, ktorá sa volá H., ani nemá synovca menom U. O.. Nemá žiadne príbuzenské väzby na H. H.. Nevie si vysvetliť, ako sa mohol niekto o ňom dozvedieť, jedine tak, že v minulosti jazdil po G., kde vykonával opravy a reklamácie, a nechával tak doklady s jeho menom.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o konfrontácii medzi svedkami K. a K., konfrontácia medzi svedkami K. a Č., cestovné lístky, výpis z účtu OTP banka, čestné prehlásenie, pokladničné potvrdenia OTP banky, rukou písané poznámky, poštový peňažný poukaz, faktúra T-com, lekárske správy obžalovaného Č., lekárske správy na poškodeného, znalecký posudok o duševnom stave poškodeného, vyšetrovací spis ORP-312/2-OSV-ZV-2010, správa Slovak Telecom, správa Orange Slovensko, správa Mestského úradu Detva, výpisy z priestupkov, odpisy registra trestov obžalovaných, správa obce Očová, správa ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovaným za vinu v podstate to, že po spoločnej dohode v období od januára 2009 do 11. 09. 2009 v S. uviedli do omylu poškodeného N. K. tým spôsobom, že pod zámienkou dodania pšenice v množstve 6 vriec a zariadenia vecí s tým súvisiacich, vrátane zabezpečenia dopravy, vylákali od neho finančnú hotovosť v celkovej sume 4.490,- Eur, ktorú im postupne na rôznych miestach v S. odovzdával ako údajnú zálohu za pšenicu a tiež ako finančné prostriedky potrebné na benzín, pričom mu pšenicu nedodali, a týmto mu zámerne spoločným konaním spôsobili škodu v celkovej výške 4.490,- Eur.

V prvom rade súd uvádza, že trestné oznámenie na obžalovaného I. K. a obžalovaného V. Č. podával poškodený, a nie ako to tvrdil na hlavnom pojednávaní, že on trestné oznámenie nepodával. Taktiež poškodený počas celého prípravného konania uvádzal, že na začiatku za pšenicu zaplatil 100,- Eur, na hlavnom pojednávaní však už uvádzal, že za pšenicu zaplatil 700,- Eur. Poškodený si taktiež viedol vlastné poznámky o tom, koľko peňazí a kedy mal dať v súvislosti s týmto trestným konaní, na ktoré sa v rámci svojho výsluchu odvolával. Pokiaľ by však súd prijal záver o tom, že tieto poznámky majú slúžiť ako relevantný dôkaz, nie je potom jasné, keď si poškodený viedol takúto podrobnú evidenciu, prečo počas prípravného konania tvrdil, že za pšenicu zaplatil 100,- Eur, a na hlavnom pojednávaní tvrdil, že za pšenicu zaplatil 700,- Eur. Taktiež v rámci hlavného pojednávania najprv tvrdil, že obžalovanému K. dal za cestu do Y. X. 100,- Eur, potom neskôr vo svojej výpovedi tvrdil, že mu dal 300,- Eur, a na záver svojej výpovede uviedol, že celkovo za všetky cesty mal dať obžalovanému K. okolo 3.000,- Eur. Už tento samotný fakt (nezrovnalosti v jednotlivých finančných platbách obžalovanému) značným spôsobom spochybňuje vierohodnosť týchto listinných dokladov. Súd taktiež poznamenáva, že ako to vyplýva zo samotnej výpovede poškodeného, tieto poznámky si začal viesť až po poslednom výbere z bankomatu a vtedy, keď bol predvolaný na výsluch, teda si ich všetky viedol spätne za obdobie niekoľkých mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že tieto poznámky ako listinný doklad sú vo vzťahu k preukázaniu viny obžalovaných za skutok uvedený v obžalobe irelevantné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Taktiež potvrdenia o výberoch hotovosti z OTP banky len preukazujú, že skutočne došlo k výberu hotovosti z účtu poškodeného, nepreukazujú však, že tieto finančné prostriedky skutočne odovzdal poškodený obžalovaným, resp. nejakému pánovi v okuliaroch pri Bille, resp. pani H., a ani nepreukazujú, ako s týmito finančnými prostriedkami v skutočnosti poškodený naložil.

Obžalovaných tak zo skutku uvedeného v obžalobe usvedčuje len výpoveď samotného poškodeného (svedkovia I. G. a I. K. všetky informácie o žalovanom skutku počuli len od poškodeného, pričom ani jeden z nich obžalovaných nepozná a nemôžu tvrdiť, že by skutok spáchali obžalovaní). Taktiež svedkyňa I. K., manželka poškodeného, uviedla, že poškodený jej nespomínal žiadne mená. Súdu sa zdá viac ako nepravdepodobné, že by poškodený neinformoval svoju manželku o skutočnostiach, ktoré tak podrobne opísal vo svojom výsluchu, navyše v prípade, ak by, ako to sám uvádzal, sám a na vlastné náklady cestoval dvakrát do Y. X. a taktiež do H. H.. Poškodený ani jednu skutočnosť, ktorú opísal vo svojej rozsiahlej výpovedi, nevedel nijako dokázať, resp. potvrdiť nejakým iným dôkazom

(listinné dôkazy, t.j. poznámky poškodeného a doklady o výbere hotovosti z banky súd vyhodnotil ako nedôveryhodné vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie). V súvislosti s výpoveďou poškodeného súd poznamenáva, že sa javí nanajvýš nelogické a nevierohodné, že by poškodený vynaložil cca 2.770,- Eur, aby získal naspäť údajných 700,- Eur, ktoré mal dať obžalovaným za pšenicu. Podľa názoru súdu je tiež nelogické, prečo by vôbec dával poškodený obžalovaným 700,- Eur za pšenicu, keď im predtým povedal, že o pšenicu už nemá záujem. Taktiež sa javí ako nelogické, prečo by sám poškodený cestoval do Y. X. za niekým, od koho mal podľa jeho vyjadrenia dostať späť svoje peniaze, a potom by tam opätovne odmietal ísť s niekým ďalším (so svedkom J. Ľ.). Súdu sa tiež javí nanajvýš nepravdepodobné, že by v sobotu bol nejaký zamestnanec na Mestskom úrade v Y. X., ktorý by poškodenému uviedol, že tam osoba menom F. D. nebýva, a že by dvakrát počas jeho návštevy v Y. X. stretol na ulici tú istú osobu, s ktorou sa rozprával o F. D.. Tiež sa súdu javí nelogické, že by si poškodený požičiaval od svojho suseda, svedka I. G., peniaze na cestu do Y. X. za niekým, o kom už vedel, že tam nebýva.

Z uvedených dôvodov preto súd výpoveď poškodeného vyhodnotil ako nedôveryhodnú, ktorej tvrdenia neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by mohol potvrdiť skutočnosti v nej uvádzané, a bolo by možné bez dôvodných pochybností prijať záver o tom, že obžalovaný I. K. a obžalovaný V. Č. sú vinní zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe. Z uvedeného je potom podľa názoru súdu zrejmé, že v konaní nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovaných, a ani logická reťaz nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné preukázať vinu obžalovaných. Keďže mal súd dôvodné pochybnosti o skutočnostiach uvádzaných vo výpovedi poškodeného, tieto pochybnosti v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotil v prospech obžalovaných.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v konaní podľa názoru súdu nepreukázalo, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obžalovaný I. K. a obžalovaný V. Č., súd preto obžalovaných v zmysle spod obžaloby oslobodil.

Pretože súd oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil, musel poškodeného N. K. v zmysle s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.