Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/254/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému W. Fedorinovi, nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX, o zaplatenie 305,70 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 305,70 € s 9,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.5.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 86,80 € a to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 12.8.2013 domáhal proti žalovanému, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 305,70 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2011 do zaplatenia zo sumy 305,70 € ako aj trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odôvodnil to tým, že na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa 14.2.2011 so začiatkom poistenia od 14.2.2011 ako havarijné poistenie dlhuje žalovaný žalobcovi poistné za obdobie od 14.2.2011 do 16.5.2011 v sume 305,70 €. Poistné bolo splatné v štvrťročných splátkach, vždy k 14.8., 14.11, 14.2. a 14.5. bežného kalendárneho roka. Poistenie zaniklo podľa z dôvodu, že poistné za prvé poistné obdobie nebolo zaplatené do 3 mesiacov odo dňa jeho splatnosti dňom 16.5.2011. Poistné za obdobie od 14.2.2011 do 16.5.2011 nebolo zaplatené. Žalovaného preto žalobca vyzval na zaplatenie poistného listom zo dňa 6.7.2011. Vzhľadom k tomu, že do dňa podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného k úplnej úhrade poistného, navrhol, aby súd teda vydal platobný rozkaz.

Tunajší súd vydal dňa 17.9.2013 platobný rozkaz č.k. -14, ktorým uložil žalovanému uhradiť žalovanú sumu aj s príslušenstvom, ako aj trovy konania.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že o uvedenú poistnú zmluvu nemal záujem, podpisoval iba návrh poistnej zmluvy, pričom mu bolo povedané, že návrh podpísať musí, len preto, aby to mal poisťovateľ zdokladované, že to s ním konzultoval. Uviedol, že na zmluve je uvedená zlá korešpondenčná adresa a na jeho adresu mu neprišla žiadna zmluva o uzatvorení havarijného poistenia, ani žiadna upomienka o nezaplatení poistného. Takisto poukázal na to, že k havarijnej poistke sú potrebné fotografie auta, ktoré však priložené k zmluve neboli. Preto navrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca predložil súdu listinné dôkazy z ktorých súd zistil a to konkrétne z originálu listinných dôkazov, z poistného spisu, nachádzajúceho sa na čl. 39 v prílohovej obálke, že v tomto sa nachádzal návrh poistnej zmluvy vypracovaný dňa 14.2.2011, ktorá bola doručená poisťovni 16.2.2011, ktorú vypracoval pracovník poisťovne Ing. O. O.. Predmetom tohto návrhu bolo poistenie osobného motorového vozidla značky U. Y., evidenčné číslo: SO XXXAM, rok výroby XXXX, šedá tmavá metalíza, s tým, že ako poistník je uvedený žalobca a vlastníkom vozidla bola spoločnosť A. SK, s.r.o. so sídlom Cesta na W. XXXX/ X, XXX XX O.. Predmetom poistenia bolo predmetné vozidlo, s tým, že suma základného poistenia pre prípad odcudzenia celého vozidla ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 2.519,53 €, s tým, že jednalo sa o doplnkové havarijné poistenie. K návrhu tejto poistnej zmluvy je pripojená kópia osvedčenia o evidencii predmetného vozidla č. W žiadosť o stanovenie ceny vozidla. Prílohou k návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, tvorí aj predmet dohody zo dňa 14.2.2011, záznam o rokovaní finančného agenta s klientom, t.j. žalovaným pred uzatvorením poistnej zmluvy na meno žalovaného. Všetky tieto listiny boli podpísané žalovaným, čo aj žalovaný pred súdom potvrdil ako aj pracovníkom poisťovne.

Žalovaný vo svojich výpovediach pred súdom tvrdil, že predmetnú poistnú zmluvu so žalobcom neuzavrel. Nespochybňoval alebo nepopieral, že podpísal návrh poistnej zmluvy, ktorý bol predložený v tomto konaní, ale tvrdil že tento podpísal len preto, že ho pracovník poisťovne ubezpečoval, že to podpisuje len z dôvodu, aby tento mal doklad o tom, že s ním rokoval. Tvrdil, že už predtým mal uzavretú so žalobcom jednu poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie predmetného vozidla a to zo dňa 17.6.2010, kde mal platiť poistné, ale toto sa mu zdalo veľmi vysoké a preto túto zmluvu zrušil a došlo k zániku poistnej zmluvy a dlžné poistné v predchádzajúcom prípade aj uhradil. Tvrdil, že sám pracovník žalobcu H.. O. ho znova oslovil, keďže aj predchádzajúcu poistnú zmluvu mu on vypracoval a znova mu ponúkol, že s ním uzavrie ďalšiu poistnú zmluvu o havarijnom poistení. Predmetom poistenia malo byť to isté vozidlo, s tým, že ho ubezpečoval, že ročné poistné bude nižšie ako to bolo predtým. Žalovaný však tvrdil, že keď znova zistil, že poistná suma bola znova privysoká, tak nemal záujem o takéto poistenie. Tvrdil, že aj napriek tomu, že nesúhlasil s touto ďalšou poistnou zmluvou, ktorá je predmetom tohto sporu, tak ho presvedčil tento pracovník poisťovne, že nech podpíše návrh zmluvy, aby mal tento pracovník poisťovne doklad pre poisťovňu, že to s ním konzultoval, avšak popieral, aby mal úmysel uzavrieť túto poistnú zmluvu. Tvrdil, že to podpísal len preto, že pracovník poisťovne Ing. O. bol priateľom jeho otca. Poukázal na to, že poisťovňa mu nezaslala žiadne vyhotovenie poistnej zmluvy, tak ako to bolo v predchádzajúcom prípade, ani žiadnu upomienku a až keď mu bol doručený platobný rozkaz zo súdu, tak sa o tejto pohľadávke dozvedel. Tvrdil, že v zmluve je uvedená jeho zlá adresa bydliska, pretože v čase, keď údajne mal uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, tak mal inú adresu, nie ul. I. D ale I. č. XXX/XX. Takisto poukázal na to, že pracovník poisťovne vypísal zle návrh poistnej zmluvy pokiaľ ide o údaje vozidla, kde pri predchádzajúcej zmluve mu uviedol rozdielne údaje o vozidle, ako je napríklad dažďový senzor, prevodovka, airbagy, a pod. a tieto nesprávne údaje sú uvedené v tomto dotazníku z čoho je zrejmé, že nemôžu byť v dvoch poistných zmluvách uvedené rozdielne údaje o poistenom aute. Na druhej strane však potvrdil, že predtým ako podpísal predmetný návrh poistnej zmluvy tak predložil pracovníkovi poisťovne doklady od vozidla. Uviedol, že sa jednalo o ojazdené vozidlo a jeho vlastníkom bola leasingová spoločnosť. Namietal, že nebola vykonaná obhliadka motorového vozidla pred uzavretím poistenia a k poistke neboli pripojené ani fotografie auta. Žalovaný v priebehu konania trval na tom, že nemal v úmysle predmetnú poistnú zmluvu uzavrieť.

V konaní bol vypočutý ako svedok pracovník poisťovne Ing. O. O., ktorý vo svojej výpovedi pred súdom poprel tvrdenia žalovaného, že údajne bez jeho súhlasu návrh poistnej zmluvy zaslal poisťovni a že údajne mal žalovanému len povedať, že jedná sa o návrh poistnej zmluvy, ktorý mal len informatívny charakter, resp. že tento má slúžiť len na to, že s ním jednal. Poprel tvrdenia žalovaného, že práve on ho oslovil, aby s ním uzavrel predmetnú poistnú zmluvu. Naopak tvrdil, že samotný žalovaný ho navštívil priamo u neho doma, kde aj došlo k podpísaniu návrhu poistnej zmluvy a aj mu poskytol fotografie predmetného vozidla, ktoré aj súdu predložil na pojednávaní. Potvrdil tvrdenia žalovaného, že už predtým mal žalovaný uzavretú so žalobcom poistnú zmluvu, ktorú zrušil z dôvodu, že poistná suma sa mu zdala privysoká. Poukázal na to, že v prípade, žeby bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu údajne povedal, aby podpísal návrh zmluvy, pretože tento má len informatívny charakter, tak on ako

pracovník poisťovne, by vlastne z toho nemal nič, nemal by ani províziu, pretože by nedošlo k zaplateniu poistného.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. V tomto prípade predmetom konania je poistný vzťah uzavretý medzi spotrebiteľom a dodávateľom založený ich zmluvným dojednaním. Otázky existencie tohto vzťahu ako aj nároky z neho vyplývajúce sa riadia uzavretou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli ako súčasť zmluvy dojednané a predpismi občianskeho práva.

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa , poistiť možno najmä:

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa , pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa , poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa , na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa , návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa , kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa , túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

Z obsahu návrhu poistnej zmluvy, ktorý bol doručený poisťovni dňa 16.2.2011 pod číslom XXXXXXXXXX (č.l. 39) vyplýva, že medzi účastníkmi bol uzavretý návrh poistnej zmluvy pre doplnkové havarijné poistenie S. so začiatkom poistenia dňa 14.2.2011 na dobu neurčitú. Návrh poistnej zmluvy bol podpísaný žalovaným a zástupcom poisťovateľa -žalobcu H.. O. O. dňa XX.X.XXXX a ako bolo zistené z výpovede svedka H.. O. O. a žalobcu, svedok bol ako sprostredkovateľ poistenia oprávnený v mene žalobcu zmluvy uzatvárať. Podpisy žalovaného a zástupcu - sprostredkovateľa poistenia sa nachádzajú na jednej strane návrhu poistnej zmluvy zo dňa 14.11.2011 so začiatkom poistenia dňom 14.2.2011. Návrh poistnej zmluvy je opatrený pečiatkou žalobcu a podpisom sprostredkovateľa. Z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že žalovaný vyhlasuje, že osobne prevzal Všeobecné poistné podmienky žalobcu (VPP) účinné v čase uzavretia poistného a zmluvné dojednania k nim bol s nimi oboznámený a súhlasí s ich obsahom. Z prezenčnej pečiatky na originály návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že tento bol doručený žalobcovi 16.2.2011. Svedok H.. O. vo svojej výpovedi uviedol, že jedno vyhotovenie tohto návrhu poistnej zmluvy odovzdal hneď po jeho vyhotovení žalovanému. Podľa čl. XXXIX bod 2 VPP sa návrh na uzavretie poistnej zmluvy považuje za doručený poisťovateľovi dňom jeho prevzatia zástupcom poisťovateľa. Z tohto súd usudzuje, že k uzavretiu poistnej zmluvy došlo okamihom, keď zástupca poistiteľa, teda žalobcu - poisťovne podpísal predmetný návrh na uzavretie poistnej zmluvy, t.j. ako z neho vyplýva tak to je 14.2.2011.

Súd mal teda za preukázané, že žalovaný podpísal návrh poistnej zmluvy dňa 14.2.2011, čo aj sám potvrdil pred súdom. Na základe tohto návrhu bola vyhotovená žalobcom poistka č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva (čl. 2 spisu), že žalobca ako poisťovateľ uzavrel poistnú zmluvu č. návrhu XXXXXXXXXX, predmetom ktorého bolo poistenie vozidla značky U. Y. XXX, evidenčné číslo SO XXXAE, s dátumom dojednania 14.2.2011, začiatkom poistenia 14.2.2011, s tým, že ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 1.184,18 €. Druh poistenia bol dohodnutý na havarijné poistenie s ročným poistným 769,45 €, pre živelnú udalosť v sume 23,47 € a odcudzenie 391,26 €. Zároveň bolo dohodnuté štvrťročné poistné 296,05 €. Poistníkom bol žalovaný a poisteným A. SK s.r.o. so sídlom D. na W. XXXX/X, XXX XX O..

Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa , ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa , ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, zbavený povinnosti platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška poistného plnenia.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa , lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Podľa , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Keďže v tomto konaní bolo jednoznačne listinnými dôkazmi a výsluchmi svedka a žalovaného preukázané, že došlo platne k uzavretiu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania, avšak žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu z poistného vzťahu, t.j. riadne uhrádzať poistné a toto neuhradil za prvé poistné obdobie z tohto titulu má žalobca nárok podľa a na zaplatenia poistného za obdobie od začiatku poistenia, t.j. od 14.2.2011 do 16.5.2011, t.j. do zániku poistenia, ktoré predstavuje sumu 305,70 €. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi túto sumu.

Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalovaného, a to, že:

- žalobca mu nezaslal žiadne vyhotovenie poistnej zmluvy a ani žiadnu upomienku,

- že v zmluve je uvedená nesprávna adresa jeho trvalého bydliska, pretože v čase, keď údajne mal uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, tak mal inú adresu, nie ul. I. C2/A, ale Tyršova č. XXX/XX,

- že pracovník poisťovne uviedol do návrhu poistnej zmluvy nesprávne údaje o poistenom vozidle tak k tomuto súd uvádza nasledovné:

Podľa článku XXXIX bod 3 sa písomnosti určené poistníkovi doručujú poštou. Môžu byť doručené aj zástupcom poisťovateľa na poslednú známu adresu poistníka a táto sa považuje za doručenú dňom, kedy ju prevzal alebo kedy odoprel prevziať písomnosť. V prípade, že sa táto písomnosť uloží na pošte,

kvôli tomu, že nie zastihnutý adresát, považuje sa za doručenú v posledný deň lehoty, aj keď sa o nej adresát nedozvedel, alebo dňom, kedy bola písomnosť vrátená poisťovateľovi ako nedoručená pre zmenu adresy, ktorú adresát neoznámil. V tomto prípade sa žalobcovi nevrátila nedoručená zásielka, ktorú zasielal obyčajnou poštou a preto ju považoval žalobca za doručenú. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu zasielať pred podaním žaloby alebo v prípade, že poistník neplní poistné na základe zmluvy a z tohto dôvodu súd na tieto námietky žalovaného neprihliadal. Povinnosť platiť poistné vyplýva z ustanovenia . Čo sa týka námietky žalovaného, že mal v zmluve uvedenú nesprávnu adresu, súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť poistníka uviesť do návrhu poistnej zmluvy pravdivé údaje mu vyplýva priamo z ustanovenia . Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného, že pracovník poisťovne uviedol do návrhu poistnej zmluvy nesprávne údaje, tak poistník je povinný v zmysle vyššie citovaného právneho ustanovenia uviesť všetky pravdivé údaje. Žalovaný pred podpisom návrhu sa oboznámil s obsahom návrhu poistnej zmluvy, čo potvrdil podpisom na návrhu poistnej zmluvy, čo vyplýva aj z textu na konci tohto návrhu.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nar. vlády SR č. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením dlhu.

Žalovaný svoj záväzok neuhradil riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho plnením a z tejto právnej skutočnosti vznikol nárok žalobcovi pre priznanie úrokov z omeškania. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky je deň 17.5.2011, t.j. nasledujúci deň po zániku poistenia, čo predstavuje 9,25 % ročne zo žalovanej sumy do zaplatenia. Súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania podľa vyššie cit. v spojení s Nar. vlády č. .

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd neúspešného žalovaného zaviazal podľa na úhradu trov konania v sume 86, €. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 18,- € a náhrady cestovného v sume 68,80 €. Náhradu cestovného súd priznal žalobcovi takto: Náhrada cestovného na pojednávania konané na Okresnom súde Michalovce: 14.2.2014, 21.2.2014 vykonané osobným motorovým vozidlom ev. č. O. podľa o cestovných náhradách. Jedna cesta Košice - Michalovce a späť - 125 km, priemerná spotreba x cena PHM /100, 6,7 l/100 km x cena pohonných hmôt 1,424 €/100 = 0,095 ( 0,095 + 0,18 koeficient) x počet km = 34,40 € x 2 = 68,80 €.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí

byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.