Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-231-2013.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: J. V., L..V.., E.: XX XXX XXX, V. M., X. Č.. X proti odporkyni: Z. P., S.. XX.XX.XXXX, M. N.L., U. Č.. XX o zaplatenie 272,21 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 73,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 73,21 Eur od 14.09.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 19.12.2013 na tunajší súd proti odporkyni návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 272,21 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Časť dlžnej sumy vo výške 73,21 Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu nezaplateného hovorného zo zmluvy o pripojení a časť dlžnej sumy vo výške 199,- Eur si navrhovateľ uplatnil z titulu náhrady škody.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 13.02.2014, v ktorom žiadala, aby súd návrh v časti uplatnenej škody zamietol, nakoľko navrhovateľovi nevznikla škoda a jej priznaním by navrhovateľ získal bezdôvodný finančný prospech, keďže cenu telefónu určil sám ako akciovú. V dodatkoch k zmluvám nie je uvedené, že je povinná zaplatiť predajnú cenu telefónu ku dňu uzavretia zmluvy alebo po uplynutí určitej doby. Na úhradu rozdielu akciovej a predajnej ceny sa nezaviazala. Preto je požiadavka navrhovateľa nedôvodná a neprijateľná. Vo zvyšnej časti k návrhu nemá námietky. Cenu poskytnutých služieb vo výške 73,21 Eur neuhradila z dôvodu, že pre nezamestnanosť nemala príjem.
Keďže sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 272,21 Eur, čo je menej ako 1.000,- Eur, tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) a § 200ea ods. 1 O.s.p..
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných dôkazov, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomného vyjadrenia odporkyne vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o poskytnutí služieb GSM č. 1260176 zo dňa 26.04.1998, dodatku k tejto zmluve zo dňa 14.05.2012 vrátane prílohy, výpisov z elektronického systému navrhovateľa o podmienkach jednotlivých zmlúv o pripojení, všeobecných zmluvných podmienok poskytovania služieb GSM, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete navrhovateľa (ďalej len všeobecné podmienky), faktúr č. 5162284791, 5169211161 a č. 5165742654, pokusu o pokonávku zo dňa 30.08.2012, doručenky, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili dňa 26.04.1998 zmluvu o poskytnutí služieb GSM č. 1260176 a dňa 14.05.2012 dodatok k tejto zmluve. Na základe uvedenej zmluvy a dodatku bola odporkyni zapožičaná mikroprocesorová karta - SIM karta a zároveň bol predaný mobilný telefón za akciovú cenu 1,- Euro, pričom predajná cena telefónu bola 200,- Eur. Odporkyňa nezaplatila jednotlivé faktúry - cenu hovorného za obdobie jún 2012 až júl 2012, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 138,21 Eur. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy do 13.09.2012. Následne odporkyňa uhradila sumu 65,- Eur.
Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi navrhovateľom a účastníkom, ktorým sa navrhovateľ zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho VTS a sprístupniť účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb.
Odporkyňa sa zaviazala platiť navrhovateľovi cenu poskytnutých služieb. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa neuhradila cenu hovorného za obdobie jún 2012 až júl 2012. Celková výška neuhradenej ceny hovorného v súčasnosti predstavuje 73,21 Eur. Porušením vyššie uvedenej zmluvnej povinnosti odporkyňou vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 73,21 Eur.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že návrh navrhovateľa ohľadne dlžnej sumy vo výške 73,21 Eur, čiže ohľadne dlžnej ceny hovorného, je dôvodný a zaviazal odporkyňu na zaplatenie tejto sumy navrhovateľovi.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo navrhovateľovi právo na úrok z omeškania v súlade s citovaným zákonným ustanovením vo výške určenej podľa citovaného vykonávacieho predpisu. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenia dlžných súm do 13.09.2012, teda od 14.09.2012 bola odporkyňa v omeškaní s ich úhradou. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (dňa 14.09.2012) bola 0,75 % ročne, a teda úrok z omeškania navrhovateľovi patrí vo výške 8,75 % ročne. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 73,21 Eur vo výške 8,75 % ročne od 14.09.2012 do zaplatenia.
Navrhovateľ sa okrem ceny hovorného domáhal aj náhrady škody vo výške 199,- Eur, pričom škoda mu mala vzniknúť tým, že odporkyňa získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej (predajnej). Podpisom dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala používať služby a za tieto služby platiť cenu po dobu viazanosti. Odporkyňa si bola pri podpise zmluvy vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby navrhovateľa po dohodnutú dobu. Odporkyňa porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak navrhovateľovi vznikla škoda. Škoda vo výške 199,- Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu (200,- Eur - 1,- Euro = 199,- Eur). Nedodržanie záväzku zo strany odporkyne spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla uvedená škoda.
Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušenie záväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.
V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu.
V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).
Rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol telefón odpredaný odporkyni, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou mobilných telefónov nie je škodou, pretože nie je následkom protiprávneho konania odporkyne, ale výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Navrhovateľ sa pri uzatváraní zmluvy o pripojení rozhodol, že odporkyni odpredá mobilný telefón za akciovú cenu, jeho vôľa bola slobodná a jeho rozhodnutie nebolo ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá a to bez ohľadu na to, či dôjde v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z dohodnutých spôsobov, resp. k porušeniu zmluvných povinností.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa si bola pri podpise zmluvy vedomá, že mobilný telefón jej je predávaný za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby navrhovateľa po dohodnutú dobu. Táto skutočnosť zo zmluvy o pripojení nevyplýva. V dodatku k zmluve sa skutočne navrhovateľ zaviazal odpredať odporkyni mobilný telefón za akciovú cenu a odporkyňa sa skutočne zaviazala, že zotrvá s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, tieto dojednania však neboli žiadny spôsobom navzájom prepojené a platnosť jednej nebola podmienená dodržaním druhej. Ide o samostatné zmluvné dojednania, ktoré musia zmluvné strany dodržať bez ohľadu na to, či niektorá z nich je porušená. Navyše navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu počas doby viazanosti, preukázané bolo len porušenie zmluvnej povinnosti platiť cenu poskytnutých služieb.
Akciová kúpna cena bola teda zmluvnými stranami riadne dojednaná a ani v prípade porušenia zmluvných povinností niektorou zmluvnou stranou sa výška tejto kúpnej ceny nemení. Navrhovateľ si s odporkyňou dohodol kúpnu cenu mobilného telefónu tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu. Nemá preto nárok na trhovú cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností odporkyňou nedochádza k zníženiu majetku navrhovateľa, teda k vzniku škody.
Keďže v predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia škody vo výške 199,- Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodný, a preto návrh v tejto časti zamietol.
Odporkyňa bola úspešná vo väčšej časti (ohľadne náhrady sumy 199,- Eur s príslušenstvom, pričom neúspech bol len v menšej časti ohľadne priznanej sumy 73,21 Eur s príslušenstvom), preto jej patrí náhrada trov konania v pomernej časti. Odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, ani si náhradu trov neuplatnila, preto súd rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporkyňa dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.