Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-11-2014.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/11/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. XXX/XX, 2. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, proti odporcovi: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Za V. XXX, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. novembra 2013 č. k. 7C/165/2008-223, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť Okresnému súdu Nitra zaplatiť trovy konania štátu v sume 376,99 eura v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a odporcovi uložil povinnosť Okresnému súdu Nitra zaplatiť trovy konania štátu v sume 376,99 eura v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 OSP a zistením, že v prejednávanej veci bolo konanie zastavené z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu. Následne súd rozhodol o trovách konania štátu tak, že tieto bude každý z účastníkov znášať v rovnakom pomere. Poukázal pritom na to, aký bol výsledok tohto konania, keď rozhodnutie súdu o zastavení konania nezakladá úspech, ani neúspech len jedného z účastníkov, ktoré kritérium miery úspechu v konaní je rozhodujúcim kritériom z hľadiska rozhodovania podľa § 148 ods. 1 OSP. V tejto veci žiadnemu z účastníkov nevznikla povinnosť náhrady trov konania voči druhému účastníkovi, keď súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že povinnosť nahradiť trovy konania štátu nevznikla len jednému z účastníkov, ale vzhľadom na výsledok tohto konania sú obe strany sporu povinné trovy konania štátu znášať pomerne. Súčasne konštatoval aj to, že počas konania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by zakladali dôvodný predpoklad na oslobodenie navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporcu od súdnych poplatkov, a teda aj ich oslobodenie od platenia náhrady trov konania, ktoré platil štát.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že navrhovatelia budú zaviazaní na náhradu trov konania štátu v celom rozsahu, alternatívne žiadal o zrušenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal pritom nezákonnosť napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa nezohľadnil doterajší priebeh a výsledky konania v súlade s § 148 ods. 1 OSP a skutočnosť, že navrhovatelia zavinili zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Poukázal pritom na návrh navrhovateľov, ako aj skutočnosť, že on nemal akékoľvek výhrady k tomu, aby bolo oplotenie pozemkov navrhovateľov realizované podľa geometrického plánu č. 524/2001 zo dňa 07. 07. 2001. S týmto riešením však navrhovatelia nesúhlasili, a preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že predmetné hranice susediacich pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania zodpovedajú ním predloženému geometrickému plánu. Na
základe tejto skutočnosti bolo preukázané, že nárok uplatnený navrhovateľmi v konaní bol absolútne neodôvodnený. Rovnako tak nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že odpadol predmet sporu, pretože skutočným dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľmi bol fakt, že nárok navrhovateľov nikdy neexistoval, t.j. žaloba bola podaná nedôvodne, čo vyšlo najavo v rámci vykonaného dokazovania. Poukázal pritom aj na ustanovenie § 148 ods. 1 prvá veta OSP, ako aj § 146 ods. 2 prvá veta OSP, považujúc za nesporné, že zastavenie konania zavinili navrhovatelia a mali by znášať aj trovy konania. Uvedené vyplývalo podľa neho aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 27. 10. 1992 sp. zn. 2Obo 183/92 a uznesenie z 30. 05. 1995 sp. zn. 3 Obo 180/1995), a preto mal za to, že je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky garantovaným základným právom na spravodlivý súdny proces, aby sa musel podieľať na náhrade trov súdneho konania, ku ktorého začatiu nedal on ako odporca príčinu, ako ani nezavinil jeho zastavenie.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia v 1. a 2. rade, považujúc napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne i formálne správne. Tvrdenia odporcu podľa nich nemali oporu v objektívnom skutkovom stave veci, a preto ich považovali za nepravdivé a účelové. Trvali na tom, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko hranica medzi nehnuteľnosťami bola dlhé roky sporná a odporca odmietal akceptovať skutočnú hranicu a existujúci stav, ako aj vyvolával konfliktné situácie. Navrhovatelia sa situáciu snažili vyriešiť mimosúdnou cestou a to aj cestou Okresného úradu v Zlatých Moravciach, ako aj zameraním hranice pozemku geodetom, avšak odporca predmetné zameranie neakceptoval a naďalej zotrval na stave hraníc podľa geometrického plánu č. 524/2001 zo dňa 07. 07. 2001. S poukazom na uvedené zastali názor, že dôvod na podanie návrhu na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov bol tak preukázateľne daný, nakoľko navrhovatelia sa nemohli domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva inak ako podaním návrhu na súde. Okrem toho mali za to, že znaleckým dokazovaním bolo v súdnom konaní preukázané, že hranica pozemku sa nachádza 55 cm do domu navrhovateľov, a nie v bode nula odkvap ako to s odkazom na geometrický plán z roku 2001 tvrdil celý čas odporca. Z uvedených skutočností podľa nich jednoznačne vyplývalo, že ak odporca dlhé roky odmietal akceptovať objektívny skutkový stav v otázke hranice pozemkov, bol návrh podaný dôvodne a nárok bol uplatnený v súlade so zákonom. Rovnako tak nesúhlasili s tým, že by zavinili zastavenie konania, pretože k späťvzatiu návrhu došlo až po tom, čo odporca akceptoval hranicu určenú znaleckým posudkom vyhotoveným v súdnom konaní a umožnil navrhovateľom výstavbu oplotenia na znalcom určenej hranici. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotili odvolanie odporcu ako neodôvodnené, jeho tvrdenia zakladajúce sa na nepravdách a vlastných domnienkach, a preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. O týchto trovách súd musí vždy rozhodnúť. V konaní, v ktorom vo vzťahu k účastníkom prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorému by podľa výsledkov konania pripadla povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi. V ostatných prípadoch je potrebné vychádzať z výroku súdneho rozhodnutia a ním zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazov, ktorých vykonanie si vyžiadalo trovy, ktoré platil štát a ktoré účastník navrhol alebo ktoré nariadil súd o skutočnostiach účastníkom uvádzaných alebo v jeho záujme. Pokiaľ už účastník nebol oslobodený od súdnych poplatkov, musí sa súd, ak rozhoduje podľa odseku 1, vždy zapodievať otázkou, či u toho, ktorému má byť uložená náhrada trov štátu, nie sú pre oslobodenie dané podmienky. Toto ustanovenie platí ako pre konania, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, tak i pre konanie v ostatných občianskoprávnych
veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech a neúspech účastníka vo veci.
V prejednávanej veci sa navrhovatelia svojím žalobným návrhom zo dňa 28. 08. 2008, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28. 08. 2008, domáhali ochrany vlastníckeho práva, v rámci ktorého žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zásahov do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. U., zapísaným na LV č. XXX a na LV č. XXXX, ktorými by rušil výkon ich vlastníckeho práva k pozemkom, najmä zakázať vstup na pozemky. Okrem toho žiadali súd, aby uložil odporcovi povinnosť strpieť výkon ich vlastníckeho práva k pozemkom, spočívajúci v oplotení pozemkov navrhovateľov v 1. a 2. rade na hranici s pozemkom odporcu, evidovaného na katastrálnej mape pod parc. č. 37/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 201 m2 pre kat. úz. U., podľa stavu evidovaného v katastri nehnuteľností.
Po vypočutí účastníkov a zistení ich odlišných stanovísk k skutočnej hranici pozemkov súd prvého stupňa uznesením zo dňa 24. júna 2010 č. k. 7C/165/2008-119 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil N.. F. U., B., Z. 4, znalkyňu z odboru: geodézia a kartografia, odvetvie: geodézia na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude obsahovať grafický nákres hranice pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov parc. č. 41 zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. 42/1, 2, zapísaných na LV č. XXX s pozemkom vo vlastníctve odporcu parc. č. 37/4 zapísanej na LV č. XX, všetko k. ú. U. s tým, že znalec vykoná i geodetické vytýčenie skutočnej hranice pozemkov v teréne a znalecký posudok predloží v vyhotoveniach v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, spolu s vyúčtovaním odmeny za znaleckú činnosť. Zároveň upovedomil účastníkov, aby prípadné námietky proti osobe znalca oznámili súdu do 5 dní od doručenia uznesenia a navrhovateľom v 1. a 2. rade a odporcovi uložil, aby v lehote do 10 dní od doručenia tohto uznesenia zložili na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania a to každý vo výške 120 eur (§ 141 ods. 1 OSP). Posledným výrokom uložil účastníkom, aby sa na výzvu znalca k nemu ustanovili, podali mu potrebné vysvetlenia, dali mu k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať na vyhotovenie znaleckého posudku. Následne došlo zo strany účastníkov konania k zloženiu preddavkov v súdom stanovenom rozsahu a po predložení znaleckého posudku súd prvého stupňa uznesením zo dňa 1. októbra 2012 č. k. 7C/165/2008-194 priznal znalkyni Ing. F. U., Z. 4, B. znalečné vo výške 993,98 eura a učtárni uložil, aby vyplatila znalkyni odmenu vo výške 993,98 eura po právoplatnosti tohto uznesenia, a to sumu 120,- eur z položky D14a-75/10, sumu 120,- eur z položky D14a-77/10 a sumu 753,98 eura z rozpočtových prostriedkov súdu. Trovy štátu teda pozostávali zo sumy 753,98 eura.
Z dôvodu, že na pojednávaní dňa 15. 01. 2013 odporca vyjadril súhlas so zrealizovaním oplotenia medzi spornými pozemkami v súlade so znaleckým posudkom č. 5/2012 a vytyčovacím plánom a vybudovaním oplotenia navrhovateľmi, odpadol predmet sporu. Navrhovatelia zobrali svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil. Podaním zo dňa 13. 05. 2013 odporca vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu za podmienky, že všetky náklady uhradia navrhovatelia. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 30. mája 2013 č. k. 7C/165/2008-219 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si vymienil rozhodnúť o trovách konania štátu samostatným uznesením. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. 06. 2013. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o trovách štátu.
Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil nárok štátu na náhradu trov konania vo výške 753,98 eura, ako aj správne rozhodol o tom, že trovy konania štátu je povinný hradiť každý z účastníkov v rovnakom pomere, pretože o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a v takomto prípade patrí štátu nárok na náhradu trov konania proti obom účastníkom, ktorí stoja oproti sebe v takomto sporovom konaní. Naviac, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil, že by počas konania boli preukázané také okolnosti, ktoré by zakladali dôvodný predpoklad na oslobodenie navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporcu od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu tak, že trovy štátu sú povinné znášať obidve strany sporu pomerne, t.j. v rozsahu 1, ktorá predstavuje sumu 376,99 eura (753,98 eura :2), preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Dôvody uvádzané odporcom v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože mal za to, že nárok uplatnený navrhovateľmi bol podaný dôvodne, pretože
účastníci konania sa napriek už v minulosti vypracovaným geometrickým plánom na hranici medzi pozemkami nedokázali dohodnúť a k dohode medzi nimi došlo až v priebehu konania, po vypracovaní geometrického plánu v súdnom konaní, teda znalecké dokazovanie, nariadené súdom prvého stupňa bolo v záujme oboch sporových strán.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP, avšak v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.