Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2581-2006.pdf
PDF · 94.54 KB
No categories available
15Er/2581/2006
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: R.. E. N., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom K., pre vymoženie istiny vo výške XXX,XX eur (9.093,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/2581/2006-18 zo dňa 23.2.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.10.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 301,83 eur (9.093,- Sk), na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného úradu práce Prievidza zo dňa 18.12.2002. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi udelené tunajším súdom dňa 28.11.2006.
2. Poverený súdny exekútor oprávneného upovedomil o zastavení starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon" alebo ,,zákon č. 233/2019 Z.z."), keďže uplynula rozhodná doba piatich rokov. Spolu s tým oprávneného vyzval na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie 42 eur.
3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník uznesením č. k. 15Er/2581/2006-18 zo dňa 23.2.2021 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol a v časti, v ktorej sú námietkami proti paušálnym trovám ich odmietol. Oprávnený podal včas proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ust. § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., upravujúcom prípady, kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (v texte aj "CRE"), resp. ako ďalej sťažovateľ podrobne uvádza, že v konaní nebolo riadne preukázané a súdom odôvodnené, či ide o starú exekúciu, ktorá bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas v zmysle § 243 ods.3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, t.j. do 30.6.2016.Samotné znenie zákona č. 233/2019 Z. z. podľa názoru sťažovateľa pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Z formulácie ust. §7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné" je možné gramatickým výkladom dospieť k záveru, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať situácia predpokladaná ust. § 6 ods. 4 zákona (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra exekúcií). Pri výklade dotknutého zákonného ustanovenia je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúcie sú súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo prijatej právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to vo forme "upovedomenia o zastavení
starej exekúcie", ktoré má silu exekučného titulu. Výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o ňom aj rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom je vylúčený. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, a to s účinkami denegatio iustitiae. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je oprávnený toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. Ďalej oprávnený uviedol, že súd po právnej stránke vec posúdil nesprávne, keď v danej veci nesprávne (ne)aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK a vyvodil nesprávny právny záver, že k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo. Oprávnený uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní sú vymáhané pohľadávky, u ktorých došlo k ich prekludovaniu, resp. prekludovania práva ich vymáhať, čo zakladá povinnosť súdu ex offo rozhodnúť o zastavení starej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený na uvedenú skutočnosť poukázal podaním, ktoré bolo súdu doručené pod označením podnet na preskúmanie preklúzie. Oprávnený ďalej uviedol, že súdom uvádzaný výklad neobstojí a nemá oporu ani v logických záveroch interpretácie predmetného zákonného ustanovenia. Oprávnený tvrdí, že zákonodarca v samotnom ZoUNEK presne rozlišuje postup a rozhodovanie o návrhu oprávneného alebo návrhu povinného. Pokiaľ mal zákonodarca v úmysle vymieniť a odlíšiť prípady, kedy súd rozhoduje o zastavení starej exekúcie na základe návrhu povinného, mal to explicitne uviesť v § 4 ods. 2 písm. b)ZoUNEK-u. Právna skutočnosť preklúzie nastala pred účinnosťou ZoUNEK- u a súd sa ňou mal zo zákona zaoberať. Oprávnený svojim podaním poukázal na to, že nastala táto právna skutočnosť a súd je povinný sa s ňou vysporiadať. Pričom nemôže byť na škodu strany sporu fakt, že súd ,,nestihol“ rozhodnúť o zastavení starej exekúcie napriek tomu, že konanie je postihnuté neodstrániteľnou procesnou vadou. Oprávnený má za to, že v predmetnej starej exekúcii nemohlo dôjsť k vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko konanie trpí takou vadou, o ktorej je povinný rozhodnúť len súd. Nakoľko sa jedná o základnú procesnú podmienku konania, bez jej odstránenia, resp. neodstránenia nemôže dôjsť k akémukoľvek inému rozhodnutiu v konaní. Súd je povinný sa najprv vysporiadať s otázkou preklúzie a následne, pokiaľ by konanie mohlo pokračovať, je súdny exekútor oprávnený vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie. V zmysle uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd v súlade s ust. § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie zmenil tak, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa zrušuje.
4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“),proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Podľa § 240 C.s.p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
6. Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 247 C.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 odsek 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
17. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
18. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v zmysle ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK zamietol ako nedôvodné, pretože oprávnený nepreukázal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom a druhým výrokom uznesenia odmietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal samotný nárok na ich
náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov.
19. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené.
20. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa §2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (01.01.2020) uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula alebo sa predĺžila (§ 4ZoUNEK). Sudca súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci nedošlo k predĺženiu rozhodnej doby. S tvrdením Slovenskej konsolidačnej, a. s., že dôvodom predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm.b) ZoUNEK je povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie ex offo, t. j. bez návrhu účastníka konania, sudca súdu prvej inštancie nesúhlasí. Slovenská konsolidačná, a. s. poukázala na to, že vymáhaná pohľadávka je prekludovaná. Neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie je dôvodom, na základe ktorého má dôjsť k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Preklúzia však sama o sebe vedenú exekúciu nezastavuje a v čase, keď je vo veci daný dôvod zastavenia exekúcie ex lege podľa ZoUNEK, už nie je dôvod na skúmanie dôvodov na zastavenie exekúcie ex offo podľa Exekučného poriadku. Z dôvodu uplynutia rozhodnej doby (doba piatich rokov plynúca od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 3 ods. 1 ZoUNEK), sa stará exekúcia nezastavuje, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, rozhoduje o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku. V takomto prípade sa rozhodná doba predlžuje tak, že neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodoval o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku - § 4 ods.2 písm. b) ZoUNEK (relatívna výnimka zo zastavenia starej exekúcie). Relatívna výnimka v § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel a bol by v rozpore s účelom ZoUNEK. Systematickým výkladom zmyslu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK by nemalo byť sporné, že táto relatívna výnimka sa netýka situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (vrátane súdneho exekútora) ale ani situácií, keď návrh na zastavenie podá oprávnený, pretože návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je jedným z ďalších dôvodov, na základe ktorých sa stará exekúcia zastavuje zo zákona - § 2 ods. 1 písm. c) ZoUNEK. Je teda jednoznačne možné dospieť k záveru, že stará exekúcia by sa v dôsledku predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK nezastavila ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK uplynutím rozhodnej doby iba v prípade, ak by súd v čase, keď by sa mala zastaviť podľa ZoUNEK, rozhodoval o zastavení starej exekúcie podľa Exekučného poriadku na návrh povinného.
21. Je tiež potrebné uviesť, že v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je nevyhnutné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení zákona ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. To znamená, že v prípade, ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (v tomto prípade existoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku) a po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pričom k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania podľa ustanovení Exekučného priadku, stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK. Tieto závery sú v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu, teda exekúcia nebola súdom zastavená do 31.12.2019 podľa ustanovení Exekučného poriadku, exekúcia bola k 01.01.2020 v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK zastavená zo
zákona (ex lege), a to nadobudnutím účinnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (dňa 01.01.2020), pretože boli splnené všetky zákonné podmienky (ide o starú exekúciu, uplynula rozhodná doba 5 rokov, v posledných 18 mesiacoch nebol dosiahnutý výťažok aspoň 15 Eur a nenastali žiadne zákonné dôvody na predĺženie rozhodnej doby). Je teda zrejmé, že exekučný súd už nemôže rozhodovať o zastavení (ex lege zastavenej) exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.
23. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia sudca súdu prvej inštancie dopĺňa, že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné." vyplýva, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný je, považuje sudca súdu prvej inštancie za svojvoľný, účelový, v rozpore so znením ,zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám zahŕňa nepochybne ich neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť proti ich nároku. Ak by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych trov ako tvrdí oprávnený, tak by to viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti námietok voči paušálnym trovám je v zákone použité absolútne zbytočné, pretože výšku týchto trov určuje priamo tento zákon a táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky veci je absolútne vylúčený akýkoľvek spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym trovám. Možnosť namietať nárok na paušálne trovy je zjavne v rozpore so zmyslom a cieľom zákona. Pokiaľ oprávnený namieta, že v dôsledku nemožnosti podať námietky proti paušálnym trovám by boli porušené jeho práva, pretože samotný exekútor rozhoduje o svojom vlastnom súkromnoprávnom nároku, tak tu je potrebné uviesť, že exekútor má presne stanovené dva prípady, kedy mu náhrada paušálnych trov nepatrí, výška paušálnych trov je stanovená zákonom a akákoľvek svojvôľa exekútora je tu výrazne obmedzená, ak nie vylúčená, pretože súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pokiaľ by ktorýkoľvek exekútor vyzýval oprávnených na úhradu paušálnych trov aj v prípadoch, kedy mu nepatria, vystavoval by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, prípadne aj trestného stíhania. Oprávnený v sťažnosti ďalej namieta, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že súdny exekútor nepreukázal, či exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, resp. či bola exekúcia zapísaná v CRE včas. V zmysle vyššie uvedeného, situáciou, či bola exekúcia do CRE zapísaná včas, prípadne či vôbec, sa súd nemal dôvod v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod sa tým zaoberať ani v tomto uznesení, pretože tieto okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného proti paušálnym trovám, ktoré sú ako také neprípustné. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo vysporiadať sa s tým, že námietky oprávneného sú neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku exekútora na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim zápisom exekúcie do CRE. Oprávnený dal tiež do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt, je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám), ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je nehospodárnym úkonom.
24. Na základe uvedených skutočností sudca súdu prvej inštancie sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol v súlade s § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).