Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-187-2009.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/187/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta 8 - 10 Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti žalovanej: Q.. Y. P.P.W., Y.. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXXX/X, O. - B., zast. splnomocnencom Q.. K. O., K.. XX.XX.XXXX, O. S. X, O., o zaplatenie 1 114,25 eura, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 114,25 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Piešťany súdny poplatok vo výške 66,50 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.07.2009 (došlou súdu dňa 29.07.2009) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 114,25 eura.
Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/235/08, 26D/958/07, Dnot 231/07 zo dňa 18.03.2008, právoplatného dňom 03.04.2008 (ďalej aj "Osvedčenie o dedičstve") dedičkou po poručiteľovi H.. Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX (ďalej aj "poručiteľ"), je žalovaná, ktorá podľa zhora uvedeného Osvedčenia o dedičstve zdedila po poručiteľovi majetok v čistej hodnote 33 193,92 eura (= 1 000 000,- Sk). Poručiteľ nesplnil voči žalobcovi povinnosť zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, v celkovej sume 1 114,25 eura (= 33 568,- Sk), ako to vyplýva z prehľadu mesačných výkazov poručiteľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj "SZČO") za obdobie od 03/1995 do 12/2000, Uviedol, že svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania, nakoľko o úmrtí poručiteľa sa dozvedel až po skončení dedičského konania. Keďže pohľadávka žalobcu voči poručiteľovi nebola vyporiadaná, zodpovedá za ňu žalovaná v plnej výške, pretože výška nadobudnutého dedičstva prevyšuje poručiteľov dlh. Z uvedeného dôvodu žalobca výzvou zo dňa 18.12.2008 uplatnil v zákonnej lehote právny nárok na zaplatenie dlžnej sumy od žalovanej v zmysle ust. § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"). Žalovaná výzvu prevzala, dlh poručiteľa neuhradila.
K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy.
S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "ZSP") súdny poplatok za podanú žalobu nezaplatil. Dňa 30.03.2010 súd pod č. k. 3C/187/2009-19- vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v
zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") v plnom rozsahu zrušil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, založenými v spise, výpoveďami zástupcov účastníkov, a zistil tento skutkový a právny stav:
Z Osvedčenia o dedičstve súd zistil, že žalovaná ako jediný zákonný dedič poručiteľa zdedila po poručiteľovi (jej otcovi) dedičstvo v čistej hodnote 1 000 000,- Sk (= 33 193,92 eura). V dedičskom konaní neboli zistené žiadne dlhy poručiteľa.
Z prehľadov mesačných výkazov za obd. od 3/1995 do 12/2000 súd zistil, že žalobca eviduje u poručiteľa ako SZČO nezaplatené poistné v celkovej sume 33 568,- Sk (= 1 114,25 eura).
Z výzvy na dobrovoľné plnenie dlhu poručiteľa zo dňa 18.12.2008 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovanú ako dedičku poručiteľa na zaplatenie dlžného poistného v sume 33 568,- Sk (ktoré poistné bol poručiteľ povinný platiť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), do 15 dní od doručenia výzvy; z pripojenej doručenky súd zistil, že žalovaná túto výzvu prevzala dňa 25.02.2009.
Z podaného odporu súd zistil, že žalovaná na svoju obranu uviedla, že podľa predmetného Osvedčenia o dedičstve neboli zistené žiadne dlhy poručiteľa, a jej ani neboli známe žiadne dlhy poručiteľa; o ich existencii sa dozvedela až 9 mesiacov od vydania Osvedčenia o dedičstve, z výzvy žalobcu zo dňa 18.12.2008. Listom zo dňa 11.03.2009 požiadala žalobcu o špecifikáciu a identifikáciu obdobia, v ktorých nedošlo zo strany poručiteľa k platbe poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, keďže mala vedomosť o tom, že poručiteľ bol v dôchodkovom veku a nepodnikal. Žalobca jej následne zaslal list zo dňa 17.03.2009, v ktorom ju informoval o tom, že poručiteľ bol u žalobcu evidovaný ak SZČO od 22.02.1991 do 11.02.1993 a od 13.03.1995 do 31.12.2000; zároveň špecifikoval obdobia, za ktoré poručiteľ neplatil poistné (vrátane výšky poistného). Poukázala na ust. § 175 ods. 1 OSP (pozn. súdu: správne malo byť § 175x ods. 1 OSP), ktoré citovala. Tvrdila, že žalobca si v dedičskom konaní po poručiteľovi neuplatnil žiadne svoje pohľadávky, a teda na ňu ani žiadne na dedičku neprešli. Zdôraznila, že sa objavil len dlh, konanie o dedičstve sa nevykoná. Ďalej tvrdila, že rozhodnutie, ktorým sa predpísalo poistné, sa malo doručiť poručiteľovi, a s poukazom na ust. § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. (ktoré citovala) vzniesla námietku premlčania. V ďalšom spochybnila tvrdenie žalobcu v tom smere, že o úmrtí poručiteľa sa dozvedel až po skončení dedičského konania po poručiteľovi, nakoľko poručiteľ bol poberateľom starobného dôchodku, vyplácaného práve žalobcom. Žiadala, aby súd žalobu zamietol. K podanému odporu ako dôkazy pripojila listinné dôkazy rovnako ako žalobca.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol (zo dňa 09.06.2010) o. i. uviedol, že poručiteľ ako SZČO bol povinný podľa ust. § 15 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Na základe zoznamu úmrtí za obd. 11/2007 z Úmrtnej matriky I. zistil, že poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel. Listom zo dňa 12.12.2007 si vyžiadal z Úmrtnej matriky I. oznámenie o úmrtí poručiteľa, ktoré mu bolo doručené dňa 20.12.2007. Následne, po prešetrení spisového materiálu poručiteľa, dňa 16.1.2008 zaslal dožiadanie na Daňový úrad Piešťany a na Obvodný úrad v Piešťanoch, odbor živnostenského podnikania. Odpovede mu boli doručené dňa 22.01.2008 a 24.01.2008. Dňa 27.05.2008 zaslal ďalšie dožiadanie, na Sociálnu poisťovňu - ústredie; odpoveď do pobočky Trnava bola doručená dňa 28.07.2008. Na základe vyčíslenia pohľadávky zo dňa 12.08.2008 z odboru poistného bola dňa 05.09.2008 spísaná prihláška pohľadávky do dedičského konania, ktorú Okresný súd Trnava prevzal dňa 16.09.2008. Listom Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.09.2008 bolo žalobcovi oznámené, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo dňa 03.04.2008 právoplatne skončené. Okresný súd Piešťany súd na žiadosť žalobcu zaslal žalobcovi právoplatné predmetné Osvedčenie o dedičstve. V ďalšom žalobca poukázal na ust. § 460 OZ a uviedol, že na tomto základe vyzval žalovanú ako dedičku poručiteľa na dobrovoľné plnenie dlhu poručiteľa. Poukázal na argumentáciu žalovanej čo do aplikácie ust. § 175x OSP a uviedol, že toto zákonné ustanovenie nezbavuje žalovanú zodpovednosti za dlhy poručiteľa, ani nevylučuje možnosť veriteľov poručiteľa uplatňovať si proti dedičovi prípadné nároky. K podanému vyjadrenie pripojil príslušné listinné dôkazy (v zmysle textu vyjadrenia), ktoré preukázali pravdivosť jeho tvrdení.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.02.2014 sa odvolával na ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ust. § 61 ods. 1, § 62 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (účinnej do 31.12.1995), ust. § 18 ods. 1 písm. c/, § 20 ods. 4 a § 30 ods. 2 zákona č. 7/1993 Zb. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona č. 85/1993 Zb., ust. § 14 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. c/, § 19 ods. 2, § 21 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31.12.2003).
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 20.02.2014 zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a namietala premlčanie práva vymáhať poistné.
Poverený zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že poručiteľ ako SZČO si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, na ktorom základe by mu potom žalobca predpísal patričné poistné. O úmrtí poručiteľa sa žalobca dozvedel až na základe jeho úkonov, doručením úmrtného listu. V súčinnosti s inými orgánmi (viď zhora) zistil, že poručiteľ vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, čoho podkladom sú jeho daňové priznania. Svoju pohľadávku do dedičského konania po poručiteľovi žalobca nestihol prihlásiť, preto podal žalobu na súd. Opäť poukázal na ust. § 470 ods. 1 OZ, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Uviedol, že samotné poistné žalobca nemôže predpísať z dôvodu, že zosnulej osobe sa to predpísať nedá. S poukazom na svoje vyjadrenie zo dňa 18.02.2014 uviedol, že v prípade vzniku poistnej povinnosti pred 01.01.2004 a nezaplatenia do 31.12.2003 sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Poukázal na ust § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z., v zmysle ktorého má žalobca právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa premlčí 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, avšak podľa ust. § 24 ods. 4 právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť podľa ust. § 18 ods. 4 zákona (celkom zjavne č. 274/1994 Z.z.), kde je uvedená povinnosť SZČO prihlásiť na Sociálnej poisťovni začatie vykonávania činnosti, z ktorej vyplýva povinnosť platiť poistné. Zosnulému (t. j. poručiteľovi ako SZČO) vznikla povinnosť platiť poistné z vykonávania činnosti; tento porušil zákonnú oznamovaciu povinnosť a žalobca preto nedisponoval informáciami, na základe ktorých by mohol predpísať poistné. Poistné premlčané nie je. Domáhal sa zaplatenia iba sumy 1 114,25 eura, trovy konania si neuplatnil.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej vo svojej výpovedi sa pridržiavala svojich predchádzajúcich tvrdení a zdôraznila, že žalovaná nemala vedomosť o tom, že poručiteľ ako poberateľ dôchodku podnikal, a nemohla ovplyvniť prihlásenie/neprihlásenie poručiteľa ako SZČO u žalobcu, za účelom platenia poistného. Zopakovala, že pohľadávka žalobcu nebola prihlásená v dedičskom konaní a žaloba bola podaná až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičskom konaní.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že poručiteľ podnikal ako SZČO v období od 13.03.1995 do 31.12.2000, ani to, že si nesplnil prihlasovaciu povinnosť na Sociálnej povinnosti za účelom platenia poistného na nemocenské poistenie a zdravotné poistenie. Sporné bolo, či sa právo žalobcu na poistné premlčalo alebo nepremlčalo.
V súdenej veci bolo potrebné vyporiadať sa otázkou premlčania práva žalobcu.
Podľa ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Sociálne zabezpečenie upravoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Vykonávacím predpisom tohto zákona bola vyhl. č. 149/1988 Zb. (ďalej len "vyhláška").
Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení účinnom do 31.12.1995, za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú ... osoby prevádzkujúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov a ďalšie osoby prevádzkujúce
samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastnú ťarchu podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad advokáti a komerční právnici.
Podľa ust. § 62 vyhlášky v znení účinnom do 31.12.1995, samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné. (2) Zabezpečenie vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti, najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorý uviedla na odhláške, najneskôr však dňom zániku oprávnenia.
Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/1993 Z.z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona č. 85/1993 Zb., podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné ... samostatne zárobkovo činné osoby s výnimkou tých, ktoré sú zúčastnené na zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení z iného dôvodu alebo sú poberateľmi starobného alebo invalidného dôchodku.
Podľa ust. § 20 ods. 4 veta prvá zákona č. 7/1993 Z.z. v znení zákona č. 85/1993 Z.z. (účinnom do 31.12.1993), poistenec, ak nie je zamestnaný alebo je osobou samostatne zárobkovo činnou, má povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku poistenia.
Podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 7/2003 Z.z., ak ... samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku za seba alebo za spolupracujúcu osobu, hoci tak bola podľa predpisov povinná urobiť, právo predpísať poistné sa nepremlčuje.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, poistné na nemocenské poistenie platia ... samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení. (2) Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia ... samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení.
Podľa ust. § 18 ods. 1 písm. b/ a ods. 4 veta prvá zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2000, oznamovacou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie ... prihlásenie a odhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou v príslušnej pobočke. (4) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku oprávnenia na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku oprávnenia na prevádzkovanie činnosti zakladajúcej účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z., za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.
Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z., poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 24 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 274/1994 Z.z., právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. (2) Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo. (4) Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa § 18. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že poručiteľ od 13.03.1995 podnikal ako SZČO; vznikla mu tak v zmysle ust. § 20 ods. 4 zákona č. 7/1993 Z.z. povinnosť prihlásiť sa do regionálnej poisťovne v mieste svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní odo dňa vzniku poistenia,
ktorú povinnosť si však nesplnil. Poručiteľ zomrel skôr, ako mu žalobca stihol predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, z dôvodov zhora uvedených. Žalobca nestihol ani prihlásiť pohľadávku proti poručiteľovi v dedičskom konaní, nakoľko toto konanie skončilo skôr, ako žalobca vykonal úkony smerujúce k stanoveniu výšky poistného, ktoré mal poručiteľ platiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že žalovaná je jedinou dedičkou poručiteľa; hodnota dedičstva po poručiteľovi predstavovala 1 000 000,- Sk (= 33 193,92 eura).
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Právo žalobcu predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčalo, nakoľko poručiteľ nesplnil jeho oznamovaciu povinnosť podľa § 18 (viď ust. § 24 ods. 4 zákona č. 274/1994 Z.z.). Právo žalobcu vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie by sa premlčalo za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru, ktorým sa toto poistné predpísalo (viď ust. § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z.).
Nakoľko z dôvodu úmrtia poručiteľa už žalobca poručiteľovi poistné predpísať nemohol, nie je možné aplikovať na súdenú vec ust. § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o premlčaní práva žalobcu na vymáhanie poistného. Iná situácia by bola, keby poručiteľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť. V takom prípade by bolo na žalobcovi, aby svoje právo na poistné v lehotách podľa ust. § 24 ods. 2 a 4 zákona č. 274/1994 Z.z. uplatnil.
Tu je ešte potrebné uviesť, že poručiteľovi vznikla povinnosť platiť poistné už samou skutočnosťou podnikania ako SZČO, teda nie až od predpísania poistného (ktoré, ako je už zhora uvedené, žalobca predpísať nemohol). Pokiaľ by poručiteľ svoju oznamovaciu povinnosť splnil, prichádzala by do úvahy akceptácia námietky premlčania.
Rovnako súd považuje za potrebné (k argumentácii žalovanej v zmysle ust. § 175x ods. 1 veta druhá OSP - Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.) povedať, že žalobca nepodal návrh začatie konania o dedičstve, ale uplatnil svoje právo podľa ust. § 470 OZ (viď zhora).
Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "ZSP"), od poplatku sú oslobodení ... Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, 3aa) Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa.
Podľa ust. § 2 ods. 2 veta prvá ZSP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola od súdnych poplatkov oslobodená, nastupuje tu povinnosť žalovanej zaplatiť súdny poplatok.
Podľa ust. § 7 ods. 1 veta prvá ZSP, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.
Podľa ust. § 8 ods. 4 ZSP, ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier. Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 eura.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1 114,25 eura, z toho potom súdny poplatok predstavuje sumu 66,50 eura (zaokrúhlené podľa ust. § 7 ods. 11 ZSP). Za použitia zhora uvedených zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, by patrila náhrada trov konania. Nakoľko však o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá OSP) a žalobca náhradu trov konania nežiadal (teda návrh nepodal), rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)