Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/161/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci mal. Z. D., X.. XX.X.XXXX, V. L. O. X, F., zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa matky V. D., X.. XX.X.XXXX, V. L. O. X, F., t.č. lokalita X. F., zastúpená opatrovníkom E.. J. G., zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie a neuvedeného otca, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Nariaďuje ústavnú starostlivosť mal. Z. D. X.. XX.X.XXXX, ktorá bude vykonávaná v Detskom domove R. X. H., P. XX, XXX XX R. X. H..

Matka V. D. X.. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne v sume zodpovedajúcej 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinná uhrádzať vždy do 20.-dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova R. X. H..

odôvodnenie:

Dňa 15.8.2013 bol Okresnému súdu Košice II doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia pred nariadením ústavnej starostlivosti na umiestnenie mal. Z. D., X.. XX.X.XXXX do Detského domova R. X. H. a tunajší súd uznesením zo dňa 16.8.2013 č. k. -9 mal. Z. D., X.. XX.X.XXXX dočasne umiestnil do Detského domova R. X. H.. Dôvodom pre umiestnenia bola skutočnosť, že maloletý bol prijatý dňa 8.8.2013 na hospitalizáciu do Detskej fakultnej nemocnice po neúspešnej liečbe pre respiračný infekt. Úrad zistil, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, pričom s maloletým žije v nevyhovujúcich sociálnych, hygienických a bytových podmienkach. Matka s maloletým dieťaťom spoločne s ďalšími príbuznými sa zdržiavajú v provizórnom prístrešku, ktorý si postavili na území bývalej nelegálnej osady X. F.. Prístrešok je postavený z niekoľko drevených dosák, vysoký cca 150 cm a je prikrytý igelitom, celá predná časť prístrešku je otvorená. Príbytok je bez akéhokoľvek základného vybavenia, nie je vhodný pre život maloletého dieťaťa. Pri monitoringoch v rodine úrad matku vyzýval na zmenu životných podmienok pre maloleté dieťa. Matka žije neusporiadaným spôsobom života a aj naďalej sa s maloletým dieťaťom zdržiava v nevyhovujúcich a zanedbaných sociálnych a výchovných pomeroch. Matka nemá žiadny príjem, od narodenia dieťaťa nezabezpečila potrebné doklady pre dieťa, rodný list, preukaz poistenca, a úrad nepožiadala o priznanie rodičovského príspevku ani prídavkov na maloleté dieťa. Po ukončení hospitalizácie má byť maloletý Z. prepustený do osobnej starostlivosti matky, však matka nedokáže maloletému dieťaťu zabezpečiť základné životné potreby a riadnu osobnú starostlivosť vzhľadom k neusporiadanému spôsobu jej života, zanedbávaniu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a k nevyhovujúcemu výchovnému prostrediu. Zanedbávajúci rodičovský postoj matky k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti ohrozuje ďalší riadny psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa.

Uznesením zo dňa 7.10.2013 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa listinnými dôkazmi: správou kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa a zistil tento skutkový stav vecí:

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.1.2014 vyplýva, že matka býva v nelegálnej osade X. F., je nezamestnaná, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani iné príspevky. Matka nemá žiadny príjem. Otcovstvo k maloletému dieťaťu nie je uvedené. Matka porodila 10 detí. Najstaršie dieťa matky H. L., X.. XX.XX.XXXX bola do 30.12.2013 umiestnená v Reedukačnom centre V. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. . Ďalšie 2 maloleté deti matky X. D., X.. X.X.XXXX C. H. D., X.. X.X.XXXX sú zverené v pestúnskej starostlivosti, predtým boli umiestnené v ústavnej starostlivosti. Maloletí H. D., X.. X.X.XXXX, C. D., X.. XX.X.XXXX, R. D., X.. XX.X.XXXX C. X. D., X.. XX.X.XXXX sú umiestnené v zariadení na výkon ústavnej starostlivosti v Detskom domove R. X. H. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -46 zo dňa 5.3.2010. Maloletá O. R., X.. XX.X.XXXX je umiestnená v Detskom domove R. X. H. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -48 zo dňa 17.4.2013. Maloletá Y. Ž., X.. X.XX.XXXX bola dňa 26.10.2012 umiestnená k súrodencom do Detského domova R. X. H. na základe uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. . Po jej umiestnení v detskom domove otec maloletej Z. Ž., X.. X.X.XXXX, L. E. X, F. priznal k maloletému dieťaťu otcovstvo a následne v konaní -21 Okresný súd Košice II zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti otca. Jedná sa o rodinu s veľmi nízkym sociálnokultúrnym statusom a výrazne sociálne zanedbanú. Matka dlhodobo žije neusporiadaným a túlavým spôsobom života na veľmi nízkej životnej úrovni. Maloleté deti boli v zariadeniach na výkon ústavnej starostlivosti umiestňované postupne, hlavne z dôvodov zanedbávania osobnej starostlivosti o deti zo strany matky. Pri opakovaných monitoringoch v lokalite X. F. úrad pravidelne sledoval rodinnú situáciu matky. Do júla 2013 matka žila spoločne s druhom Z. Ž., X.. X.X.XXXX v záhradkárskej lokalite X. F.. Ich partnerské spolužitie bolo komplikované a konfliktné. Úrad matku opakovane vyzýval na zmenu životných podmienok pre maloleté dieťa. Matka neupravila rodinné pomery a naďalej žila neusporiadaným spôsobom života a s maloletým dieťaťom sa zdržiavala v nevyhovujúcich a zanedbaných sociálnych a výchovných pomeroch. Rodičovský postoj matky k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je zanedbávajúci a ohrozuje ďalší riadny psychický, fyzický a sociálny vývin maloletého dieťaťa.

Opatrovník matky sa na pojednávanie dňa 20.2.2014 nedostavil napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania a svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.

Kolízny opatrovník na pojednávaní predniesol, že navrhuje nariadiť ústavnú starostlivosť nad mal. Z. D., ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove R. X. H., kde sa v súčasnosti maloletý nachádza aj spolu s niektorými svojimi súrodencami. Uviedol, že vykonal šetrenie v záhradkárskej lokalite X. F., kde matky nebola nájdená, avšak neznáme osoby vyjadrili aj takú možnosť, že mohla by byť vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa , , , , o rod., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať, či mal. dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (napr. starým rodičom alebo iným príbuzným) alebo do pestúnskej starostlivosti a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo jeho výchova je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Súd však môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť, aj vtedy ak jej nariadeniu nepredchádza oné výchovné opatrenie. Jedná sa najmä o prípady, keď je výchova maloletého tak vážne narušená, že aplikácia niekoľkých opatrení by sa minula účinku alebo v prípade, keď sa rodičia o maloletého nestarajú a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby. O vážnom narušení výchovy maloletého hovoríme aj vtedy ak negatívne vplyvy výchovného prostredia sa prejavujú v negatívnom správaní maloletého (pácha trestnú činnosť, túla sa, nechodí do školy, požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a pod.)

V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil mal. Z.S. ústavnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že matka svojim nezodpovedným spôsobom života zapríčinila, že maloletý žil v nevyhovujúcich podmienkach ohrozujúcich jeho život. Preto súd bol toho názoru, že je v záujme maloletého, aby bol umiestnený do Detského domova R. X. H.. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť matke prispievať na výživu mal. Z. v minimálnej zákonom stanovenej výške po 30 % zo sumy životného minima, čo toho času (od 1.7.2013) činí 27,12 eur, keďže nie je zamestnaná a nepoberá žiadne sociálne dávky.

O trovách konania súd v súlade s ust. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).