Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-27-2012.pdf
PDF · 96.26 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/27/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SU 2, s.r.o., IČO: 43 789 234, Špačinská cesta 654/34, 917 01 Trnava, zast. JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, 917 01 Trnava proti povinnému: IRISMARKET s. r. o., IČO: 43 998 780, Vinohradská 2746, 920 01 Hlohovec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pre vymoženie 1 331,92 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 237,50 EUR a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii sa zamietajú.
II. Námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie sa vyhovuje v časti 226,22 EUR.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 134847 zo dňa 11.12.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 19Rob/21/2012-16 zo dňa 03.05.2012.
Súdny exekútor dňa 17.01.2013 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi doručil námietky proti exekúcii a námietky proti predbežným trovám exekúcie (dátum podania na poštovej pečiatke 21.01.2013), ktoré súdny exekútor dňa 29.01.2013 v zmysle § 50 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Ex. por.“) predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti exekúcii a námietky proti predbežným trovám boli podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že podáva námietky proti výške istiny, proti úrokom z omeškania, ktoré činia 9% ročne, čo vníma ako úžeru, proti trovám právneho zastúpenia, ktoré pokladá za neprimerané, proti trovám konania, ktoré pokladá za neprimerané a nepreukázané nachádzajúcim sa v exekučnom titule. Povinný taktiež namietal neprimeranosť výšky trov exekúcie, ktorá je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a plnenie takýchto trov je plnenie neprijateľnej podmienky, voči ktorej sa povinný nemá možnosť brániť, i keď môže podať námietku do troch dní od doručenia upovedomenia. Povinný namietal, že 3 - dňová lehota je príliš krátka. Povinný tiež protestoval voči textu v upovedomení o začatí exekúcie, že v prípade ak nedoručí vyhlásenie o svojom majetku súdnemu exekútorovi, resp. sa v stanovenej lehote osobne nedostaví, bude príslušnému súdu podaný návrh na predvedenie policajným zborom, čo povinný považuje za porušenie Charty základných práv Európskej únie a taktiež proti tvrdeniu, že ak pohľadávku, príslušenstvo a trovy exekúcie v uvedenej lehote neuhradí, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie a to predbežne vo výške 658,80 EUR, čo vníma ako neprimeraný nátlak.
Oprávnený k námietkam povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie uviedol, že námietky povinného považuje za právne nedôvodné, neopodstatnené a účelové. Exekútorský úrad vykonáva exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz č.k. 19Rob/21/2012-16 zo dňa 03.05.2012. Povinný ešte v konaní o rozhodnutí o pohľadávke oprávneného platobným rozkazom nepodal žiadne námietky a tie ktoré podal v exekučnom konaní sú nedôvodné, nakoľko tieto nároky sú v súlade s právnymi predpismi. Nemožno súhlasiť s námietkou, že by zo strany súdneho exekútora išlo o nátlak a že by krátka lehota neumožňovala konzultáciu s právnikom a že by výška trov exekúcie nevychádzala z priemernej mzdy SR. Exekútorský úrad postupoval v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 1 a 2 Exekučného poriadku „Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.“
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 „Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).“
Uvedené exekučné konanie bolo začaté dňa 03.08.2012 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, teda pred 01.11.2013, to znamená, že na toto konanie súd aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013.
Podľa § 50 ods. 1 až 5 Ex. por. v znení do 31.10.2013, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k nasledujúcim záverom.
K tvrdeniu povinného, súd uvádza nasledovné: súd v konaní o námietkach proti exekúcii neprihliada na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom, pretože námietky nie sú opravným prostriedkom. Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal namietať v základnom konaní, teda v konaní o vydanie platobného rozkazu č.k. 19Rob/21/2012-16, v ktorom rozhodoval Okresný súd Trnava, a ak tak neurobil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu, v tomto prípade vydaním exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. 19Rob/21/2012-16 zo dňa 03.05.2012. V uvedenom platobnom rozkaze bol povinný poučený, že proti tomuto platobnému rozkazu môže podať odpor v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde v Trnave. To znamená, že v prípade, ak povinný tvrdil, že sumy, uvedené v exekučnom titule, sú neprimerané a nepreukázané, mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu č.k. 19Rob/21/2012-16 zo dňa 03.05.2012. Keďže túto možnosť brániť sa v základnom konaní nevyužil, uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2012. Exekučný súd bude tento platobný rozkaz považovať za právoplatný a vykonateľný exekučný titul, kým nebude zrušený v základnom konaní. Opačný prístup by bol v rozpore so samotným účelom a povahou exekučného konania, ktoré je konaním právo vykonávajúcim a nie nachádzajúcim. S tým súvisí aj skutočnosť, že exekučný súd už nemôže vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako v základnom konaní. V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov základného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Na základe uvedených dôvodov povinnému nemôže byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Námietky proti exekúcii považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené sa týkajú len skutočností, ktoré svojou povahou predchádzali vzniku exekučného titulu a sú teda v exekučnom konaní, a to najmä v konaní o námietkach irelevantné.
Ostatnými tvrdeniami povinného v námietkach proti exekúcii sa súd nezaoberal, pretože ich súd taktiež považuje za neopodstatnené.
Podľa § 201 ods. 1-2 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, o námietkach proti predbežným trovám exekúcie rozhoduje súd (§ 45). Povinný podal námietky proti predbežným trovám exekúcie dňa 21.01.2013 na poštovú prepravu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.01.2013. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinného proti predbežným trovám exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 3-dňovej lehoty na ich podanie, v zmysle ustanovení § 201 ods. 2 Exekučného poriadku a zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota teda začala plynúť dňom 18.01.2013 (deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) a posledným dňom tejto lehoty bol deň 22.01.2013.
Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že povinný sa spravoval nesprávnym poučením uvedeným v rozhodnutí - § 204 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u súdneho exekútora. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky boli podané v zákonnej lehote. Povinný v námietkach proti predbežným trovám uvádza, že boli vyčíslené v rozpore so zákonom.
Súd dňa 02.08.2013 vyzval súdneho exekútora na zaslanie exekučného spisu sp. zn. EX 3099/2012, nakoľko z vyčíslenia predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie nebolo súdu známe, z čoho súdny exekútor vychádzal pri stanovení celkovej výšky predbežných trov vo výške 299,40 EUR. Súdny exekútor na túto žiadosť zareagoval podaním zo dňa 16.08.2013 doručené súdu dňa 10.09.2013, ku ktorému pripojil aj požadovaný exekučný spis.
Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam proti predbežným trovám exekúcie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 29.01.2013 uviedol, že o namietanej výške úrokov z omeškania, trovách základného konania, trovách právneho zastúpenia ako výške istiny vymáhanej pohľadávky právoplatne rozhodol súd v základnom konaní. Ak povinný nesúhlasil s prisúdenými nárokmi oprávneného, mal možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu. Výška úroku z omeškania je určená v súlade so znením ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995. K namietanej výške istiny ďalej uviedol, že z exekučného spisu nevyplýva, ani povinný nepreukázal jej úplný, resp. čiastočný zánik. Ostatné tvrdenia povinného považuje súdny exekútor za nesprávne a nezmyselné.
Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam proti predbežným trovám exekúcie zo dňa 16.08.2013 podrobne špecifikoval predbežné trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z 10 % odmeny vo výške 199,50 EUR a z hotových výdavkov za poštovné vo výške 50,00 EUR, + 20 % DPH.
O povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi predbežné trovy exekúcie rozhodol súd v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 3099/2012 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.08.2012, z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté po 30.04.2008, a preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Základ na určenie odmeny súdneho exekútora charakterizuje § 4 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). V súlade s § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, nakoľko však súdny exekútor v čase vydania upovedomenia nevymohol žiadnu pohľadávku, súdny exekútor má nárok na odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 EUR. Súdny exekútor je však v zmysle § 201 ods. Exekučného poriadku povinný vyčísliť odmenu v rámci predbežných trov ako pri upustení od výkonu exekúcie, a preto je nutné najprv vypočítať odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky a až potom aplikovať § 5 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého bude odmena, čo aj v minimálnej výške, krátená o jednu polovicu. Minimálna výška odmeny súdneho exekútora nesmie byť nižšia ako 33,19 EUR len v prípade vyčíslenia odmeny v zmysle § 14 v spojení s § 15 vyhlášky a v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky, ak bola exekúcia ukončená vymožením pohľadávky. Upustenie od výkonu exekúcie je osobitný prípad ukončenia exekúcie a ustanovenie vyhlášky o minimálnej výške odmeny naň možno aplikovať len v súvislosti s určením odmeny, ktorá má byť krátená. Najprv je potrebné vypočítať odmenu v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky a až následne aplikovať § 5 ods. 2 vyhlášky. Vzhľadom na uvedené, súdny exekútor má nárok na odmenu vyčíslenú v rámci predbežných trov vo výške 16,60 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku náhradu výdavkov a náhradu za stratu času v rámci predbežných trov vyčísli súdny exekútor len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Z cenníka poštových služieb platného v čase doručovania je známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné sumu vo výške 2,80 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky (nie fotokópie) resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine: upovedomenie o začatí exekúcie - povinný, PZ oprávnený - 2x (2,80 EUR v zmysle cenníka poštových služieb doporučeného listu s hmotnosťou do 100 g 1. triedou do vlastných rúk v SR).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a doručenie opravnej žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzala žiadna doručenka, resp. vrátená obálka preukazujúca vynaloženie hotových výdavkov na poštovné.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručenie príkazov na odblokovanie účtov v banke a doručenie vrátenia poverenia, pretože toto doručovanie ešte nebolo uskutočnené a nemožno priznať náhradu za úkony, ktoré vzniknú až v budúcnosti, pretože súd nemá v súčasnosti preukázané akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Navyše v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku náhradu výdavkov a náhradu za stratu času v rámci predbežných trov vyčísli súdny exekútor len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 21,50 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd považuje za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady zvýšil o DPH v sume 3,88 EUR. (Súd v zmysle § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20 %.)
Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že predbežné trovy vo výške 249,50 EUR sú vyčíslené v rozpore s Exekučným poriadkom a vyhláškou.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie zo sumy 249,50 EUR na sumu 23,28 EUR.
Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 226,22 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o predbežných trovách exekúcie vo výške 249,50 EUR a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží na základe právnych predpisov, t.j. odmena vo výške 23,28 EUR spolu s DPH.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).