Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-382-2004.pdf
PDF · 69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/382/2004
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: I. o vymoženie 33,19 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I.Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kočim, Exekútorský úrad Michalovce, Okružná 3, z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 25,03 EUR do 3 /troch/ dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 16.12.2004 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, pre uspokojenie oprávneného vo vyššie uvedenej sume.
Súdny exekútor dňa 3.2.2014 podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že došlo k prekluzii práva vyplývajúceho z rozhodnutia o priestupku, ktoré sa stalo exekučným titulom. Zároveň vo svojom písomnom podaní žiadal, aby súd rozhodol o náhrade trov exekúcie v sume 44,94 EUR.
Podľa § 57 ods. 1 písm.f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Rozhodnutie o uložení pokuty/ exekučný titul/ sa stalo vykonateľným dňa 1.2.2003.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže uplynula trojročná lehota na vykonanie spomínaného rozhodnutia a v exekučnom konaní nie je možné pokračovať, súd v súlade s vyššie citovanými právnymi ustanoveniami exekúciu zastavil.
Súd sa zaoberal aj návrhom exekútora na priznanie trov exekúcie v sume 44,94 EUR.
Podľa § 203 Exekučného poriadku oprávnený znáša trovy exekúcie ak zavinil zastavenie exekúcie alebo ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V konkrétnom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného dôvodu § 203 Exekučného poriadku. Podľa dikcie odseku 1 tohto ustanovenia je potrebné skúmať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. V tomto prípade súd zistil, že oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Právo na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z predmetného exekučného titulu si včas uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie ( návrh zo dňa 25.11.2004). Je teda nepochybné, že zastavenie exekúcie oprávnený v žiadnom prípade zaviniť nemohol. Nakoniec, nebola preukázaná ani skutočnosť, aby majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, teda tu neprichádza v úvahu ani použitie odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia.
V súlade s vyššie citovaným právnym ustanovením súd preto podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z., trovy exekúcie, ktoré si exekútor uplatnil v tomto konaní, uložil uhradiť povinnému.
Súd priznal náhradu trov exekúcie v celkovej sume 25,03 EUR.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Zb. účinnej v čase začatia exekúcie, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v najmenšej výške a to 16,60 EUR ( 500,-Sk) v zmysle § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky účinnej v čase začatia exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Hotové výdavky súdneho exekútora v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavujú sumu celkove 4,26 EUR a to za položku poštovného.
DPH z odmeny 20 % zo základu ( t.j. 20,86 EUR) činí sumu 4,17 EUR. Spolu trovy exekúcie v celkovej sume 25,03 EUR.
Súd krátil navrhovanú náhradu odmeny exekútorovi o sumu 16,59 EUR ( bez DPH), nakoľko má za to, že súdny exekútor si paušálnu náhradu vyúčtoval nesprávne podľa ustanovenia § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej od 1.5.2008, teda v najmenšej výške 33,19 EUR.
Podľa § 27a citovanej vyhlášky účinnej od 1.5.2008 v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Keďže súdny exekútor si nevyčíslil odmenu paušálne podľa jednotlivých úkonov, súd mu preto priznal odmenu v najnižšej sume 500,-Sk ( 16,60 EUR) v zmysle § 5 ods. 1 citovanej vyhlášky účinnej v čase začatia exekúcie.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.