Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/15/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava proti žalovanej L.. I. Z., D.. X.X.XXXX, N. Z. X, C. o zaplatenie 248,53 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 247,13 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 248,53 Eur. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná si za obdobie od 1.9.2001 do 31.12.2004, od 1.1.2005 do 31.12.2011 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. Žalovaná si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene a to až dňa 21.12.2011, avšak zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpala aj v období po zániku jej verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda vo výške žalovanej sumy. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 6.6.2012.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -12 zo dňa 21.12.2012, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 248,53 Eur. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor s odôvodnením v ktorom uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože je neodôvodnená. Pred odchodom do zahraničia v roku 2001 bola aj s manželom osobne v pobočke žalobcu za účelom odhlásenia sa zo . Záznam vykonala p. B. - pracovníčka pobočky a vedomosť o tom mala aj právnička pobočky M.. O.. Tiež jej svokra O. Z. ju bola osobne odhlásiť u gynekológa O.. Š. a ona osobne bola u zmluvnej lekárky O.. A., čo môže dosvedčiť aj vtedajšia zdravotná sestra A.. F.. To, že pracovníčky pobočky, či ošetrujúci zmluvný lekár si nesplnili svoje povinnosti a neurobili o jej ohlásení odchodu záznam nemôže byť v jej neprospech. Ako občan SR si svoje povinnosti vždy riadne plnila v cudzine kam vycestovala za prácou sa riadne nahlásila a platila si tam zdravotné poistenie. Pre administratívne pochybenie pracovníkov žalobcu, prípadne zmluvných lekárov nie je schopná v žiadnom prípade zaplatiť žalovanú sumu. Evidencia žalobcu očividne nie je v poriadku, o čom svedčí skutočnosť, že vyše 10 rokov bez povšimnutia a akéhokoľvek upozornenia ponechal nedoplatky, ktoré vykazovala, čo vníma ako cielený postup získať na jej úkor obohatenie v čo najvyššej čiastke. Pokiaľ pracovníci žalobcu nebudú vydávať doklady o tom, že k ohláseniu skutočnosti zo strany poistencov došlo, budú títo v dôkaznej tiesni, čo je nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala vypočuť ako svedka svoju svokru Máriu Suchú.

K odporu žalobkyne žalobca zaujal písomné stanovisko v ktorom uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote nesplnila o čom svedčí jej oznámenie - čestné vyhlásenie žalovanej zo dňa 21.12.2011. Poukázal na to, že žalovaná pri odhlásení sa zo zdravotného poistenia musí dokladmi preukázať poistenie v inom zdravotnom systéme a až potom poisťovňa v zmysle zákona môže pristúpiť k odhláseniu. Pokiaľ by aj žalovaná pri odchode do Kanady vrátila preukaz poistenca ale nepredložila by aj doklady o zrušení trvalého pobytu na území SR, resp. doklady preukazujúce vznik poistenia v Kanade, nemohlo dôjsť k ukončeniu poistenia. Zánik poistenia totiž nie je viazaný na splnenie oznamovacej povinnosti, ale zo zákona zaniká splnením zákonných podmienok. Žalovaná doklady o poistení a zamestnaní v Kanade doložila až 21.12.2011. Suma určená v žalobe sa rovná paušálnej platbe lekárovi prvého kontaktu v období spätného vyňatia poistenca z dôvodu zdravotného poistenia v inom štáte - mimo SR.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci nedostavili, doručenie predvolania mal súd u nich riadne preukázané. Žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním vo veci v jej neprítomnosti. Súd preto podľa pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z čestného vyhlásenia na účely zdravotného potvrdenia v cudzine zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že žalovaná ním vyhlásila, že v období od 1.9.2001 do 31.12.2011 bola zdravotne poistená na území štátu Kanada. Zároveň uviedla, že si je vedomá sankcií vyplývajúcich z nesplnenia oznamovacej povinnosti. Z prehľadu žalobcu o uhradení kapitačných platieb mal súd preukázané, že v období od 1.9.2001 do 31.12.2004 uhrádzal žalobca za žalovanú MUDr. Š. V. O.. A. (u ktorých bola žalovaná zaregistrovaná na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu, či lekárov navštevuje) mesačné paušálne platby v celkovej výške 247,13 eur. Súd lustráciou v Registri obyvateľov mal preukázané, že žalovaná je od 4.9.1998 prihlásená k trvalému pobytu Harichovce, ulica SNP č. 3/247. Nikdy nebol hlásený jej pobyt mimo SR. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch v žalobe uvedených, tvrdiac že žalobca je v práve pretože vymáha kapitačné platby, ktoré boli uhradené lekárom prvého kontaktu t.j. všeobecnému lekárovi a lekárovi - gynekológovi s tým, že každý občan SR s týmito lekármi prvého kontaktu uzatvára dohody, na základe ktorých sa tieto kapitačné platby platia. Zákon predpokladá pri zániku verejného zdravotného poistenia viazanosť na splnenie podmienky oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni v lehote 8 dní od odchodu do zahraničia, ale vyžaduje zároveň aj preukázateľne dokladovať poistenie mimo SR, ináč nie je možný zánik poistného vzťahu. V tomto prípade tieto doklady pri odchode zo SR zo strany žalovanej doložené v zdravotnej poisťovni neboli, stalo sa tak až 21.12.2011, kedy sa žalovaná v domnení, že bola odhlásená zo zdravotného poistenia sa k poisteniu v SR znova chcela prihlásiť. Vtedy žalobca zistil, že žalovaná v čase od 1.9.2001 do 31.12.2004 a od 1.1.2005 do 31.12.2011 bola z povinného zdravotného postenia v SR vyňatá ako osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine, kde aj je aj zdravotne poistená. Uznala, že aj lekár má povinnosť oznamovať v mesačných hláseniach prírastky alebo úbytky, ale tým sa nezabavila oznamovacej povinnosti žalovaná. Aj keby žalovaná oznamovala poisťovni že odchádza a predložila víza, tento doklad je nepostačujúci, pokiaľ nepredložila aj doklad o tom, že má poistenie v zahraničí. Žalovaná sa bránila tým, že mala aj s manželom vysťahovalecké víza do Kanady. Krajinu opustili dňa 14.6.2001, avšak ešte začiatkom júna 2001 išli do pobočky VZP v Spišskej Novej Vsi, kde predložili pracovníčke žalobcu pani B. víza. Pani B. sa vyjadrovala v tom zmysle, že veľa ľudí odchádza do zahraničia a ostávajú poistení v SR, avšak to boli ľudia, ktorí neboli poistení v krajine do ktorej odišli. Hneď ako prišli do Kanady súkromne sa poistili na dobu 3 mesiacov, pretože tu platí zákon, že prvé 3 mesiace si prisťahovalec musí zabezpečiť krytie zdravotných nákladov zo súkromného poistenia. Pre nich nemalo význam, aby si hradili poistné na území SR a ešte aj v zahraničí. Je iná situácia, keď ide niekto za prácou, ale oni sa vysťahovali z krajiny. Nechali kópiu víz pani B. a ona urobila nejaké úkony v počítači. Potom boli aj u M.. O. - právničky pobočky žalobcu. Nepamätá si, či niečo podpisovali, pretože to bolo pred 11 rokmi. Celú túto dobu nevyužila ani raz zdravotné služby v SR ani neobdržala od žalobcu žiadne papiere. Keď sa po návrate zo zahraničia išla dobrovoľne prihlásiť do poisťovne, bolo jej povedané, že nebola odhlásená. Napriek tomu naďalej ostali klientmi VZP, platia mesačné poistné. Sestrička, ktorá pracovala u O.. A. jej povedala, že jej karta bola vyradená, avšak nemá žiadny dôkaz o tom, že by bola v ambulancii a požiada o odhlásenie z evidencie. Čestné prehlásenie podpísala preto, lebo bola tak usmernená pracovníčkou žalobcu. Tiež zaplatila poistné krytie za obdobie od 14.6.2001

do 1.9.2001, pretože nemala doklad o tom, že bola 3 mesiace poistená v Kanade. Keby vedela, že bude mať problémy so VZP, mohla ísť do inej poisťovne. Navrhovateľ sa rozhýbal až potom, ako sme sa boli dobrovoľne prihlásiť späť do poisťovne. Aj keby sa im v priebehu 11 rokov niečo stalo, keď prišli na územie SR, vždy mali uhradené cestovné poistenie, ktoré si hradili v zahraničí a ktorým by sa preukázali. Uviedla, že trvalý pobyt na území SR nemali zrušený a nebola informovaná ani o tom, že má zaslať doklady o poistení v Kanade, kde najskôr boli 3 mesiace poistení súkromne a neskôr cestou zamestnávateľa.

Svedkyňa C. B. poprela, že by so žalovanou, ktorá je jej susedou rozprávala o tom, že odchádza do zahraničia. Dozvedela sa o tom len náhodou. Takže sa so žalovanou nerozpráva ani služobne ani súkromne a ako pracovníčka žalobcu ju nikdy nevybavovala. Uviedla, že každý klient žalobcu obdrží po príchode do poisťovni oznámenie poistenca, kde sú vyznačené kategórie a kde on vyznačí, či je evidovaný na úrade práce alebo je zamestnaný. Pre žalobcu nie je dôležité, ak má osoba víza s tým, že odchádza žiť do zahraničia, pokiaľ nemá žiadne potvrdenie o tom, že v zahraničí pracuje a že je tam zdravotne poistená. Toto oznámenie o tom, že pracuje v zahraničí a je tam poistený si klient vypíše, kópiu si nechá a originál ostáva poisťovni. Pokiaľ by žalovaná odišla do zahraničia a zaslala by potvrdenie o poistení v zahraničí, žalobca by ju odhlásil z poisťovne a uvedenú skutočnosť nahlásil lekárom, pretože všeobecní lekári a gynekológovia si mesačne čerpajú kapitáciu na každú jednu pacientku. V čase keď by aj bola žalovaná prišla do poisťovne a ešte by nemala doklady o zdravotnom poistení v zahraničí, nedošlo by zo strany žalobcu k zrušeniu poistného vzťahu. Určite by v prípade, že by bola prišla do poisťovne žalovaná, bola by upovedomená o tom, že ako náhle predloží alebo zašle poisťovni patričné doklady, poisťovňa zruší poistný vzťah. Ak bola žalovaná zamestnaná, bolo povinnosťou zamestnávateľa po ukončení pracovného vzťahu menovanú odhlásiť. Poprela, že by pracovníčky žalobcu žalovanú neinformovali o tom, že ak odchádza do zahraničia, musí predložiť potvrdenie o tom, že v zahraničí je zdravotne poistená. U žalobcu už rokov nepracuje.

Svedkyňa M.. S. O. uviedla, že si nepamätá, že by so žalovanou komunikovala v čase, kedy odchádzala s rodinou do Kanady. Nepoprela, že vedela o tom, že odchádzajú, pretože svokra žalovanej je jej blízka suseda. Ona v tom, čase pracovala ako vedúca právneho odboru u žalobcu. Uplynula dlhá doba a ona si nepamätá, že by žalovaná bola za ňou priamo na pracovisku v jej kancelárii, ale pokiaľ by aj bola, tak by ju usmernila, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť do 8 dní od zmeny podmienok. Tiež by ju usmernila, aby išla za pracovníčkami žalobcu, ktoré túto agendu vybavovali. U žalobcu už nepracuje od roku 2003. Poznamenala, že usmerniť ju mohla aj jej teta M.. I. A..

Z vyjadrenia O.. A. konateľa NZZ gynekologickej ambulancie v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že žalovaná bola v evidencii jeho ambulancie ako poistenkyňa od 16.4.1994 a posledný zápis v zdravotnej karte je z 18.6.1999. Od 27.1.2011 je žalovaná odhlásená z databázy ambulancie. O.. A. v správe uviedla, že posledné vyšetrenie žalovanej podľa zdravotnej karty bolo vykonané dňa 5.6.2001.

Účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie súdu a to žalobca dňa 30.1.2013 a žalovaná dňa 4.2.2013 v zmysle ustanovenia neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil dňa 20.2.2014 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov ( účinný od 1.1.1995 do 31.12.2004), z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území SR a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť poistné v SR nie je po dobu, po ktorú sa osoba dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni.

Podľa o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov , poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca.

Podľa Liečebný poriadok, sa zdravotná starostlivosť na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec je fyzická osoba, ktorá je povinne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, na území SR je povinne verejne zdravotne poistená osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt.

Podľa . o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine, za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt v SR verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v až c/ alebo dňom zániku trvalého pobytu na území SR.

Podľa , poistenec je povinný v lehote najneskôr do 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.

Podľa a o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom má len poistenec.

Podľa o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencom zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom o poistencovi.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Za povinne verejne zdravotne poistenú osobu sa považuje každá fyzická osoba, ktorá má území SR trvalý pobyt; uvedené však neplatí, ak sa táto osoba dlhodobo zdržiava v cudzine a je v cudzine aj zdravotne poistená. Za takýto dlhodobý pobyt sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, ak je táto podmienka splnená, dochádza k zániku zdravotného poistenia na Slovensku a osoba je poistená v cudzine. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni.

Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že žalovaná v období od 1.9.2001 do 31.12.2011 nebola poistencom žalobcu. K zániku poisteneckého vzťahu u žalovanej došlo z dôvodu toho, že žalovaná bola zdravotne poistená na území štátu Kanada. Žalovaná však zánik poistného vzťahu neoznámila žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Svoju oznamovaciu povinnosť si splnila až dňa 21.12.2011, teda nie do 8 dní od skutočnosti rozhodujúcej pre zánik poistného vzťahu. Keďže v období od 1.9.2001 do 31.12.2011 žalobca za žalovanú uhrádzal kapitačné platby v prospech ošetrujúcich lekárov žalovanej v celkovej výške 247,13 eur súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nevzal v úvahu obranu žalovanej, že sa pred odchodom do Kanady osobne u žalobcu odhlásila, a to preto, lebo toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Jej tvrdenie vyvrátili svedkyne C. B. V. M.. S. O., ktoré v tom čase boli pracovníčkami žalobcu ( obe už dlhú dobu nie sú u žalobcu v pracovnom pomere) a ktoré popreli, že by žalovanú úradne vybavovali alebo že by ju, ak by aj prišla do poisťovne, neinformovali o tom, že ak odchádza do zahraničia, musí predložiť potvrdenie o tom, že v zahraničí je zdravotne poistená, teda že si musí splniť svoju oznamovaciu povinnosť.

Žalovaná, ktorú v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo, teda žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Okrem toho v tom období ( pred odchodom do zahraničia) žalovaná ešte ani nebola schopná preukázať poistenie v zdravotnom systéme Kanady, nakoľko sa tu zamestnala až 1.9.2001. Súd tiež nemohol zohľadniť jej vyjadrenie ohľadom trvalého opustenia republiky následkom ktorého malo dôjsť k vyňatiu jej osoby zo zákonného zdravotného poistenia, pretože mal preukázané, že jej trvalý pobyt na území SR nikdy nebol zrušený.

Žalovaná tým, že porušila svoju zákonnú povinnosť umožnila vznik škody, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu v dôsledku realizácie úhrad kapitačných platieb všeobecnému lekárovi a gynekológovi, ktorí ju evidovali ako svoju klientku. Medzi porušením oznamovacej povinnosti žalovanou a škodou žalobcu existuje príčinná súvislosť, keďže nesplnenie zákonnej oznamovacej povinnosti malo za následok vyplácanie uvedených platieb žalobcom lekárom žalovanej, ide teda o vzťah príčiny a následku.

Pokiaľ aj žalovaná resp. jej svokra nahlásila zmenu jej pobytu s tým, že odchádza do zahraničia, urobila tak u svojej ošetrujúcej lekárky a nie priamo v príslušnej zdravotnej poisťovni, teda v tomto prípade u žalobcu. Tiež z písomného vyjadrenia ošetrujúcich lekárov O.. A. V. O.. A. nevyplýva, že by žalovaná bola z databázy ambulancie odhlásená.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe čo do sumy 247,13 Eur a v prevyšujúcej časti, čo do zaplatenia sumy 1,40 Eur súd zamietol poukazujúc na to, že zo žaloby, ale ani z žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva opodstatnenosť nároku na jej zaplatenie.

Podľa rozhoduje súd o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh. Ani jeden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, preto o nich súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.