Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/334/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast. splnomocnenkyňami: 1/ Advocate s. r. o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25 a 2/ Fridrich Paľko, s.r.o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnej: L. J., nar. XX. M. XXXX, XXX XX G. XXX, zast. opatrovníčkou: Mgr. M. E., zamestnankyňa Okresného súdu Skalica, o 775,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 6. februára 2013, č. k. -41, Ex 5766/11 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie a Ústavnému súdu Slovenskej republiky z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 6. februára 2013, č. k. -41 Okresný súd Skalica (reprezentovaný jeho vyššou súdnou úradníčkou) vo výroku v bode I./ vyhlásil exekúciu za neprípustnú, vo výroku v bode II./ túto zastavil a vo výroku v bode III./ uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie v sume 36 eur. Súd I. stupňa rozhodnutie vo veci právne odôvodnil aplikovaním ustanovení , a E. p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, čiže Exekučného poriadku) a vecne vylúčením súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie právoplatným uznesením zo dňa 12. januára 2012, č. k. -20 a nenavrhnutím oprávnenou iného súdneho exekútora, ktorý by bol súdom poverený vykonávaním exekúcie podľa E. p., a to ani po výzve súdu adresovanej oprávnenej, aby tak učinila, čo spôsobovalo, že vo vykonávaní existencie nebolo možné pokračovať. Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne odôvodnil , a a , , , , a vyhlášky č. (tzv. exekútorská tarifa) a vecne priznaním súdnemu exekútorovi sumy 36 eur, teda sumy nižšej ako tej, ktorú súdny exekútor uviedol v predloženom vyčíslení trov exekúcie, kde požadoval celkovo 103,90 eur.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie len oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii malo pokračovať. Zjavne bez nadväznosti na obsah napádaného uznesenia súdu prvého stupňa vytkla predovšetkým založenie jeho rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci, keď zmluva účastníkov z prejednávanej veci nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale bežnou tzv. obchodnoprávnou úverovou zmluvou majúcou sa riadiť úpravou v Obch. z. (3/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ktorá nemusela obsahovať ani náležitosť predstavovanú údajom o RPMN. Podľa názoru odvolateľky tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku (rozumej doložku dávajúcu na výber) platné právo nezakazuje a prijatie opačného názoru by dodávateľovi celkom znemožnilo využitie rozhodcovského konania, pričom

aj zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) možno vyvodiť len neprípustnosť rozhodcovských konaní neupravených právnymi predpismi (čo však nie je prípad rozhodcovských konaní v Slovenskej republike, upravených zákonom) a navyše Smernica nemá priamu záväznosť (vyžaduje implementáciu, čiže zanesenie do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov Európskej únie); pričom napokon exekučný titul bol už predmetom skúmania (zo strany exekučného súdu) pri udeľovaní poverenia a vtedy žiaden rozpor so zákonom zistený nebol.

Súčasne s odvolaním potom oprávnená navrhla s poukazom na ustanovenie a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“, ktorej ostatné konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie - pozn. odvolacieho súdu) konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „SD“) prejudiciálne (predbežné) otázky v nasledujúcom znení :

1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov ?

2. V prípade zápornej odpovede SD na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

V odvolaní oprávnená, v prípade nestotožnenia sa s ňou predostretými odvolacími dôvodmi, takisto podala návrh na prerušenie konania podľa a podanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) návrh na konanie o súlade vety prvej a druhej E. p. s SR pre údajný rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok, a to v tom smere, či je možné opakované uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. E. p bez akejkoľvek časovej limitácie.

Povinná ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa , a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (zastavenia exekúcie ako aj závislé rozhodnutie o trovách exekúcie) a to bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že obom návrhom oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok SD, resp. ÚS SR nie je dôvod vyhovieť a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia treba považovať za správne.

Ešte pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napadnutým uznesením a odvolaním proti nemu však aj v tejto konkrétnej veci vznikla potreba vyriešiť otázku, či za dôvodný možno považovať návrh oprávnenej usilujúci o prenesenie problému akceptovateľnosti rozhodcovskej doložky na SD (za pomoci mechanizmu vyplývajúceho z čl. 267 ZFEÚ a ), resp. aj o prenesenie problému akceptovateľnosti postupu v zmysle E. p. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania na ÚS SR ( ).

Návrhy oprávnenej na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok SD ako aj ÚS SR tu však neboli (a ani nemohli byť) opodstatnenými už len z dôvodu nenadväznosti obsahu odvolania na dôvody zastavenia exekúcie prezentované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení, čo samo o sebe postačuje na zamietnutie takýchto návrhov oprávnenej odvolacím súdom bez potreby bližšieho (vecného) zaoberania sa nimi.

Z pohľadu dôvodnosti rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z napadnutého uznesenia potom podstatným bolo, že súd prvého stupňa si otázku ním akcentovanej prekážky ďalšieho postupu v exekúcii (teda otázku nemožnosti pokračovania v exekúcii oprávnenou pre neoznámenie iného súdneho exekútora po tom, ako bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý z vykonávania exekúcie vylúčený) zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom konaní na tom nemohla nič zmeniť, a to najmä z toho dôvodu, že odvolateľka sa k dôvodom zastavenia exekúcie napriek značne rozsiahlemu odvolaniu nevyjadrila a použila len námietky ňou paušálne uplatňované v iných konaniach (vedených za účasti tej istej oprávnenej, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok).

Podľa § 30 ods. 1 E. p. exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 11 E. p., ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení potom, čo právoplatným uznesením zo dňa 21. januára 2012, č. k. -20 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie, ktorý bol súdom prvého stupňa poverený vykonávaním exekúcie poverením č. 5206 024264 vydaným dňa 14. júna 2011. Uznesenie o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie nadobudlo právoplatnosť 13. novembra 2012.

Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že oprávnenej bola 8. decembra 2011 riadne doručená výzva súdu, aby v lehote 15 dní od jej doručenia navrhla súdu osobu exekútora, ktorého žiada poveriť vykonaním exekúcie, keďže súd bude rozhodovať o vylúčení (už povereného) súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie (viď č. l. 15 a 17). Oprávnená na to listom zo dňa 16. decembra 2011 doručeným súdu prvého stupňa 22. decembra 2011 oznámila, že nevidí dôvod na zmenu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z dôvodu jeho (údajnej) zaujatosti (viď č. l. 18 a 19).

Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že oprávnenej bol poskytnutý priestor na to, aby táto oznámila iného súdneho exekútora, ktorý by mohol byť po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie poverený jej vykonávaním. Oprávnená však na túto výzvu reagovala iba odmietavým postojom k postupu súdu prvého stupňa a neoznámením žiadneho iného súdneho exekútora. Zo spisového materiálu tak nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že oprávnená nenavrhla súdneho exekútora, ktorý by mal pokračovať v exekúcii podľa § 30 ods. 11 E. p. bez svojej viny, pričom podľa názoru odvolacieho súdu z E. p. nevyplýva ani povinnosť súdu poučovať účastníka konania o možnostiach zastavenia exekúcie, resp. o následkoch nesplnenia si povinnosti podľa § 30 ods. 11 E. p. Z toho dôvodu v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia preto nebolo možné pokračovať v exekúcii, a preto súd prvého stupňa nemal inú možnosť ako exekúciu zastaviť.

Keďže oprávnená napriek výzve súdu prvého stupňa nového exekútora nenavrhla, a to nielen v súdom určenej lehote, ale ani do rozhodnutia súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej súčasnom zastavení (ktoré bolo vydané po viac ako mesiaci od doručenia výzvy oprávnenej), postup súdu prvého stupňa tak bol vecne správny a odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia v zmysle potvrdil.

Hoci potom oprávnená v podanom odvolaní podľa jeho obsahu vyslovene napadla len výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie neuviedla, podaným odvolaním bol napadnutý i výrok o trovách exekúcie, keďže ide o výrok závislý od výrokov jemu predchádzajúcich (o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa vety tretej ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani (okrem iných tam uvedených prípadov - pozn. odvolacieho súdu) proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (ktorým osobitným zákonom je E. p. na základe poznámky č. 31 k tu citovanému ustanoveniu ) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Nakoľko konštrukcia opravných prostriedkov v E. p. je (na rozdiel od ) založená na zásade neprípustnosti odvolaní, z toho plynie aj nutnosť každú výnimku z takéhoto pravidla výslovne v zákone (v E. p.) vymedziť. Ak E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu por. aj ust. poslednej vety ).

Hoci z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že E. p. v čase vydania napadnutého uznesenia odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa pripúšťal, novelou E. p. vykonanou bola s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči takémuto výroku vylúčená, a to tým, že E. p. od tohto dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene

vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57.

Ak potom predmetné rozhodnutie vydané vyššou súdnou úradníčkou bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním oprávnenej podaným pred 1. novembrom 2013, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. sa s účinnosťou od 1. novembra 2013 musí postupovať podľa predpisov účinných od tohto dátumu, ktoré vylučujú prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa E. p., čo spôsobuje i nutnosť aplikácie vety tretej na prejednávanú vec.

So zreteľom na vyššie formulované zákonné ustanovenia podanie včasného odvolania oprávnenej osoby, o ktorom nebolo rozhodnuté sudcom súdu prvého stupňa, spôsobilo po nadobudnutí účinnosti vyššie zmienenej novely E. p. zrušenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, a v čase rozhodovania odvolacieho súdu (t. j. po 1. novembri 2013) preto nejestvovalo (z pohľadu rozhodovania zamestnankyne súdu prvého stupňa už a naopak z pohľadu prípadného rozhodovania sudcu ešte) žiadne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie, ktorého správnosťou by sa mal odvolací súd na základe odvolania zaoberať a posúdenie tejto otázky a opätovné rozhodnutie o nej bude prináležať sudcovi súdu prvého stupňa.

To je napokon i dôvodom nerozhodovania krajským súdom o trovách odvolacieho konania, pretože tu došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, čím vznikla súdu prvého stupňa povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie opätovne, a to vrátane trov odvolacieho konania skončeného týmto uznesením odvolacieho súdu ( a , resp. i per analogiam).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2001 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.