Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoP-5-2014.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. R., S. X. XXX a otec O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., D. Dr. V. Z. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. novembra 2013 č. k. 11P/340/2009-422, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 09. 2009 do 30. 11. 2013 predstavuje sumu 3.079 eur, povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Následne ďalším výrokom rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa zročného výživného odôvodnil § 160 ods. 1 OSP a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že za obdobie od 01. 09. 2009 do 31. 01. 2013 mal otec na maloletú H. platiť výživné v sume 80 eur mesačne počas 4 mesiacov roku 2009 /4 mesiace x 80 eur/, čo je spolu 320 eur, v sume 80 eur mesačne v roku 2010 /12 mesiacov x 80 eur/, čo je spolu 960 eur, v sume 80 eur mesačne v roku 2011 /12 mesiacov x 80 eur/, čo je spolu 960 eur, v sume 80 eur mesačne v roku 2012 /12 mesiacov x 80 eur/, čo je spolu 960 eur, v sume 80 eur v mesiaci 1/2013, čo je spolu 80 eur, v sume 100 eur mesačne počas 10-tich mesiacov - február až november roku 2013 /10 mesiacov x 100 eur/, čo je spolu 1.000 eur. Súčet uvedených súm výživného, ktoré mal otec dieťaťa zaplatiť za obdobie od 01. 09. 2009 do 30. 11. 2013 predstavovala spolu sumu 4.280 eur /320 eur + 960 eur + 960 eur + 960 eur + 80 eur + 1.000 eur/. Otec dieťaťa preukázateľne prispel v uvedenom rozhodujúcom období na maloletú H. N. sumou 1.201 eur /100 eur + 100 eur + 100 eur + 40 eur + 40 eur + 147 eur + 187 eur + 187 eur + 300 eur/. Rozdiel uvedených dvoch súm, teda sumy, ktorú by otec ako výživné na dcéru H. mal zaplatiť podľa rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu a sumy výživného, ktorú otec preukázateľne zaplatil za rozhodujúce obdobie od 01. 09. 2009 do 30. 11. 2013 pre maloletú ako výživné, predstavoval sumu 3.079 eur. Uvedenú sumu zročného výživného súd povolil otcovi dieťaťa splácať mesačnými splátkami po 60 eur s prihliadnutím na charakter platby, ktorou je výživné na maloleté dieťaťa, pričom ako vyplynulo z vykonaného dokazovania otec na výživu maloletého dieťaťa riadne neprispieval a vážne tým zanedbal jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom dieťa bolo
odkázané na zabezpečovanie výživy výlučne zo strany matky dieťaťa. Maloleté dieťa malo a má svoje preukázateľné odôvodnené potreby, ktoré stavom, že od 01. 09. 2013 nastúpilo do 1. ročníka ZŠ zmenili charakter a sú spojené s výdavkami, ktoré v čase, keď dieťa navštevovalo MŠ neexistovali. Mal za to, že tieto potreby môže matka dieťaťa pokryť z bežného výživného zo strany otca dieťaťa, ktoré má otec určené od 01. 02. 2013 v sume 100 eur mesačne. Pomerne vysoká suma nezaplateného výživného vznikla stavom, že otec si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ku dcére, nepodieľal sa ani na výchove dieťaťa, popritom preukázateľne plnil záväzky z titulu nájmu, exekúcií, ktoré majú až druhoradý charakter popri existencii jeho záväzku vyplývajúceho z vyživovacej povinnosti, ktorú otec má. Otec sa teda vlastným zavinením a nezodpovedným prístupom k rodičovskej povinnosti dostal do stavu, že je dlžníkom vlastného dieťaťa, ktoré je a bolo na jeho výživu odkázané. Dieťa potrebuje a aj v minulosti potrebovalo, aby sa na jeho výžive podieľali obaja rodičia, keďže matka sama rozhodne z jej príjmu nemôže výživu dcéry zvládnuť. Bremeno vyživovacej povinnosti niekoľko rokov niesla v prevažnej miere matka dieťaťa, a preto ustálil, že je v záujme dieťaťa, aby sa mu aj zo strany otca, čo najskôr dostalo finančných prostriedkov, ktoré boli a sú určené na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa preto otcovi dieťaťa určil povinnosť zaplatiť zročné výživné v splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným. Pri určovaní výšky splátok zohľadnil výšku nedoplatku na výživnom, príjem otca, jeho možnosti a schopnosti v oblasti kvalifikácie, doterajší výkon práce, ako aj to, že krátko pred pojednávaním naraz dokázal plniť svoj záväzok splátkou vo výške 300 eur. Okrem toho prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k synovi O. O., na ktorého sa otec zaviazal platiť výživné v sume 100 eur mesačne a nedoplatok na výživnom v sume 650 eur splácať mesačnou splátkou 50 eur.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol otec, odôvodniac ho tým, že súd po vykonanom dokazovaní nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav v predmetnej právnej veci a nedostatočne sa vysporiadal s viacerými skutočnosťami a nesprávne posúdil skutkový stav pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca splácať zročné výživné vo výške 60 eur mesačne spolu s riadnym výživným vo výške 100 eur na maloletú H.. Výšku splátok zročného výživného považoval za neprimerane vysokú a to vzhľadom na vyživovaciu povinnosť voči dcére H. N. vo výške 100 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť voči synovi O. O. takisto vo výške 100 eur mesačne, ako aj dodal, že okrem vyživovacích povinností musí platiť nájomné za byt vo výške 199 eur mesačne a 40 eur mesačne na telefón, ktorý je nevyhnutný kvôli jeho zamestnaniu, ako aj ďalšie výdavky spojené so stravou, ošatením a pod. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že v zmysle doplnku k pracovnej zmluve zo dňa 30. 09. 2013 je v súčasnosti jeho základná mzda vo výške 495 eur a v období mesiacov jún až september 2013 dosiahol príjmy 358,94 eura, 632,98 eura, 630,36 eura a 522,12 eura. S poukazom na uvedené sumy bol toho názoru, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach splácať zročné výživné po 60 eur mesačne. Mal za to, že súd prvého stupňa sám vo svojom rozhodnutí konštatoval, že bežné výživné postačuje na zabezpečenie základných potrieb maloletého dieťaťa a nebude trpieť nedostatkom v prípade, ak by zročné výživné splácal v nižších splátkach, než na aké ho zaviazal súd, teda v splátkach vo výške 40 eur mesačne. Ohľadom uhradenia sumy 300 eur uviedol, že túto sumu naraz uhradil len z dôvodu, že si odkladal určité finančné čiastky, ktoré sa mu podarilo ušetriť a tieto poslal naraz, aby ich nemusel posielať po čiastkach vo výške, ktorá nezodpovedala výške výživného, ktorú bol zaviazaný mesačne platiť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že mu povolí splácať zročné výživné vo výške 3.079 eur za obdobie od 01. 09. 2009 do 30. 11. 2013 v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, poukazujúc na vykonané dokazovanie a závery súdu prvého stupňa, na základe čoho navrhol odvolaciemu súdu, aby výšku splátky zročného výživného ponechal tak, ako to je uvedené v napadnutom rozsudku.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca, nakoľko otec dieťaťa vedel, že má dcéru a napriek tomu výživné platil iba sporadicky, musel si teda byť vedomý svojho dlhu na výživnom voči dcére. Okrem toho v čase, keď už bolo rozsudkom súdu prvého stupňa rozhodnuté o výživnom, ako aj o zročnom výživnom, otec maloletého dieťaťa uzavrel rodičovskú dohodu s matkou maloletého O. O., kde sa dobrovoľne zaviazal platiť mesačne 100 eur a 50 eur ako zročné výživné. Preto mala za to, že otec si v tej chvíli mal byť vedomý toho, že má ešte jedno dieťa, na ktoré má taktiež vyživovaciu povinnosť. Naviac dodala, že v mesiaci december aj január 2013 otec dokázal uhradiť 160
eur ako výživné na dcéru, a preto zastala názor, že táto suma ho finančne nezlikviduje, ako aj zdôraznila, že životná úroveň pri deťoch má byť rovnaká. S poukazom na uvedené navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V prejednávanej veci sa matka maloletej H. svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 08. 2009, domáhala, aby súd zaviazal otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 4.000,- Sk mesačne od narodenia dieťaťa do 31. 12. 2008 a naďalej sumou 133 eur mesačne. Zročné výživné vo výške 4.350,42 eura žiadala otca zaviazať zaplatiť do konca roku 2009. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, ani nežijú v spoločnej domácnosti a všetky potreby dieťaťa od narodenia zabezpečuje výlučne sama.
Súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol rozsudkom zo dňa 1. augusta 2012 č. k. 11P/340/2009-288 tak, že maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť na jej výživu sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc od 01. 09. 2009. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2009 do 31. 07. 2012 vo výške 3.160 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 87 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, pretože išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa včas podaným odvolaním napadol otec, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre o jeho odvolaní rozhodol rozsudkom zo dňa 28. februára 2013 č. k. 9CoP/67/2012-336 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia výživného na maloletú H. N., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 09. 2009 do 31. 01. 2013 zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. sumou 80 eur mesačne, napadnutý rozsudok v časti určenia výživného v sume 100 eur od 01. 02. 2013 potvrdil a v časti zročného výživného a náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Následne napadnutým rozsudkom, riadiac sa záväzným názorom odvolacieho súdu v zrušujúcej časti rozsudku, rozhodol súd prvého stupňa o zročnom výživnom, ako aj povolil otcovi dieťaťa splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré aj správne právne posúdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd v konaní správne vypočítal zročné výživné vo výške 3.079 eura, ako aj správne povolil otcovi zročné výživné zaplatiť v splátkach, pričom správne pri určení výšky splátok prihliadol na charakter výživného, ako aj skutočnosť, že pomerne vysoká suma nezaplateného výživného vznikla v dôsledku toho, že otec si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ako ani sa nepodieľal na výchove dieťaťa a popritom preukázateľne plnil iné záväzky z titulu nájmu, exekúcii, ktoré majú až druhoradý charakter a pri určení výživného, ako aj pri určení splátok, týkajúcich sa splatenia zročného výživného, nie je možné na ne prihliadať. Avšak je potrebné prihliadnuť na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potrebné je tiež prihliadnuť na to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom životná úroveň detí toho istého rodiča by mala byť pomerne rovnaká. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa pritom jednoznačne vyplýva, že otec okrem vyživovacej povinnosti k maloletej H. má i vyživovaciu povinnosť k maloletému O. O. a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 26. februára 2013 č. k. 14P/36/2012-60 bola schválená dohoda rodičov maloletého O., v rámci ktorej došlo k zvýšeniu výživného na maloletého O. zo sumy 1.500 Sk mesačne na sumu 100 eur mesačne od 01. 02. 2012. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 02. 2012 do 28. 02. 2013, predstavujúci sumu 650 eur, súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur. Z takto vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď otcovi maloletej H. uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné, predstavujúce sumu 3.079 eura, v splátkach po 60 eur, pretože išlo o omnoho vyššiu sumu ako pri maloletom O. a túto sumu pri takto nastavených splátkach bude otec splácať vyše 50 mesiacov, t.j. vyše štyroch rokov. Výšku splátok zročného výživného pritom nenarúša ani skutočnosť, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že bežné výživné vo výške 100 eur postačuje na zabezpečenie základných potrieb maloletej H., pretože výživné je osobným právom maloletého dieťaťa voči obidvom rodičom a je ho potrebné vždy plniť, a preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa mu zo strany otca čo najskôr dostalo finančných prostriedkov, ktoré boli určené na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tieto dovtedy uspokojovala len matka, nakoľko otec na výživu maloletého dieťaťa prispieval len sporadicky a to tak, že v roku 2010 spolu zaplatil sumu 300 eur, v roku 2011 sumu 40 eur, v roku 2012 sumu 374 eur a v roku 2013 sumu 187 eur a 300 eur, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať, že otec si sám zavinil túto situáciu a je jeho povinnosťou v čo najkratšom čase uhradiť zročné výživné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže išlo o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.