Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.02.2014, v trestnej veci obžalovaného P. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.11.2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

Obžalovaného

P. O., nar. XX.XX.XXXX vo Q. A. S., trvale bytom Q. A. S., R. č. XXX/XX, t.č. v Ústave na výkon väzby F.,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

- v presne nezistenom čase, najneskôr od mesiaca december 2012 až do 08.03.2013, vo Q. A. S., na R. č. XXX/XX prechovával omamné a psychotropné látky, ktoré následne predával ďalším osobám, okrem iného C. W., u ktorého bolo dňa 08.03.2013 v čase o 15.35 hod. potom ako vyšiel z bytu obžalovaného nájdené igelitové vrecúško s obsahom sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky rastlinného rodu Canabis (konope), s celkovou hmotnosťou 0,26 g, obsahujúceho viac ako 10 mg účinnej látky THC predstavujúceho minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy a následne toho istého dňa v čase od 16.06 hod. do 18.20 hod., pri domovej prehliadke vykonanej v mieste bydliska obžalovaného v byte č. XX, bola zaistená papierová škatuľa s igelitovými vrecúškami a zvyškami sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky rastlinného rodu Canabis (konope), s celkovou hmotnosťou 0,28 g, obsahujúceho viac ako 10 mg účinnej látky THC predstavujúceho minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy v hodnote na čiernom trhu vo výške minimálne 2,80 €, pričom podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patria rastliny rodu Cannabis (konope) do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok,

t e d a

- neoprávnene predával, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.,

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. d/, j/ Tr. zák. pri nezistení priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci, a to 1 ks plastovej nádoby a 3 ks digitálnych váh.

Podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ochranné opatrenie spočívajúce v zhabaní veci, a to sady závaží v drevenom obale.

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného P. O. vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom časovom rozpätí, najmenej od mesiaca december 2012 až do 08.03.2013, vo Q. A. S., na R. č. XXX/XX neoprávnene prechovával omamné a psychotropné látky, ktoré následne predával ďalším osobám, okrem iného C. W., nar. XX.XX.XXXX, u ktorého bolo dňa 08.03.2013 v čase o 15.35 hod., počas osobnej prehliadky vykonanej potom, ako vyšiel z bytu P. O. nájdené igelitové vrecúško s obsahom sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky rastlinného rodu Canabis (konope), s celkovou hmotnosťou 0,26 g, obsahujúceho viac ako 10 mg účinnej látky THC, z ktorého je možné vyrobiť minimálne jednu, obvykle jednorazovú dávku drogy a následne toho istého dňa v čase od 16.06 hod. do 18.20 hod., pri domovej prehliadke vykonanej v mieste bydliska obžalovaného v byte č. XX, bola zaistená papierová škatuľa s igelitovými vrecúškami a zvyškami sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky rastlinného rodu Canabis (konope), s celkovou hmotnosťou 0,28 g, obsahujúceho viac ako 10 mg účinnej látky THC, z ktorého je možné vyrobiť minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom Canabis je podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a jeho účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok, a ktorú bolo možné v uvedenom rozhodnom období na čiernom trhu predať za sumu od 2,80 eur do 3,36 eur.

Za to mu uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad na dva roky, podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia vecí, a to 1 plastovej nádoby a 3 ks digitálnych váh a podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. aj ochranné opatrenie, a to zhabanie veci - 1 sady závaží v drevenom obale.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali obžalovaný, čo do výroku o vine a treste, a okresný prokurátor len, čo do výroku o treste, odvolanie.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, prostredníctvom svojho obhajcu, namietal, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru dospel na podklade vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, vec nesprávne vyhodnotil a neprihliadal pritom na návrhy dôkazov, ktoré navrhoval vykonať. Tvrdil, že žalovaného trestného činu sa nedopustil, svedok C. W., podľa jeho názoru klame, čo v prejednávanej veci potvrdili aj viacerí svedkovia, navyše súd prvého stupňa neumožnil svedkovi využiť svoje právo nevypovedať, hoci mal snahu takto urobiť, s odôvodnením, že jeho vec bola právoplatne skončená bez toho, aby skúmal toto právo svedka v širšom kontexte, a preto takúto výpoveď považoval za nepoužiteľnú v trestnom konaní poukazujúc aj na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, z ktorých podľa jeho názoru vyplynulo, že svedok hovorí pravdu, len keď chce, navyše boli uňho zistené hraničné hodnoty lži skóre. Namietal, že v prejednávanej nebolo vykonané žiadne dokazovanie v tom smere, či svedok C. W. bezprostredne predtým, ako bola uňho vykonaná osobná prehliadka naozaj odchádzal od neho. Rovnako tak za nepravdivú považoval odvolateľ aj výpoveď svedka F. H., ktorý zmenu svojej výpovede odôvodnil strachom, pričom odvolateľ za jedinú osobu, ktorej sa mohol obávať považoval svedka C. W., keďže on sám (odvolateľ) bol v čase usvedčujúcej výpovede svedka pred prvostupňovým súdom vo väzbe. Namietal, že súd prvého stupňa odmietol jeho tvrdenie, že je dlhodobým užívateľom marihuany s odôvodnením, že drogovo závislé osoby sa snažia dávku hneď po jej kúpe užiť, nie kontrolovať jej množstvo, hoci pre vyvodenie takéhoto záveru súd nedisponuje potrebnými odbornými vedomosťami, a preto v tejto súvislosti mal pribrať znalca z odboru psychológie. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal na malé množstvo zaistenej sušiny, ktoré podľa jeho názoru nemôže zodpovedať ani naplneniu znakov trestného činu podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., predstavovalo len zvyšok, ktorý nie je spôsobilý ovplyvniť psychiku človeka, a preto podľa jeho názoru v prejednávanej veci nedošlo ani k naplneniu objektívnej stránky žalovaného trestného činu. Vyjadril názor, že pokiaľ podkladom pre rozhodnutie súdu má byť len výpoveď svedka bez ďalších podporných dôkazov, tento dôkaz musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, vierohodný a nemôže byť zároveň inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania namietal, že podľa jeho názoru pre použitie ust. v prejednávanej veci neboli splnené podmienky. Vyjadril názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný predával omamnú látku neplnoletým osobám, a to C. W. a F. H., a to opakovane, zaistené množstvo omamnej látky bolo spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, pričom užívanie drog môže vyvolávať nepriaznivé psychické stavy a u mladého človeka môže zásadným spôsobom narušiť proces formovania jeho osobnosti i tvorby „rebríčka životných hodnôt“. Uviedol, že v prejednávanej veci, podľa jeho názoru, neexistujú žiadne mimoriadne pomery páchateľa, keďže tieto nemôže charakterizovať predchádzajúca bezúhonnosť obžalovaného, pretože tá sa vyžaduje od každého iného občana tejto spoločnosti, a to, že obžalovaný pochádza z usporiadanej rodiny je zásluhou jeho rodičov, nie obžalovaného. V prejednávanej veci odvolateľ nevzhliadol ani poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. Tr. zák., teda okolnosť, že by obžalovaný mal napomáhať orgánom činným v trestnom konaní, pretože obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní svedka C. W. síce označil, no tento svedok bol prichytený s marihuanou, ako odchádza z bytu obžalovaného, obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevypovedal, vyčkal kým vo veci nebudú vykonané všetky dôkazy a až následne sa rozhodol vypovedať a zatiaľ čo v prípravnom konaní tvrdil, že drogy si zabezpečoval od P. A., na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že marihuanu si zabezpečoval od osoby v P.. Odvolateľ poukázal na to, že aj pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností umožňuje uložiť spravodlivý trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, kedy má prevaha poľahčujúcich okolností za následok zníženie jej hornej hranice. Vyjadril názor, že obžalovanému mal byť uložený trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov prihliadajúc na záujmy chránené , a to konkrétne záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však ešte považoval za potrebné prečítať ako listinný dôkaz znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2013/903 (potreba prečítať tento znalecký posudok ako listinný dôkaz vyplynula zo skutočnosti, že spomínaný posudok bol podaný v inej trestnej veci, a to obvineného C. W. vedenej pod ČVS: ORP-124/VT-VT-2013, pričom znalecký posudok podaný v inej trestnej veci nie je možné v prejednávanej veci ako znalecký posudok použiť, ale môže slúžiť už len ako listinný dôkaz), ďalej ešte krajský súd považoval za potrebné prečítať zápisnicu o výpovedi svedka C. W. z 08.03.2013, dopočuť obžalovaného P. O. a svedka F. C. (keďže pre súdom prvého stupňa neboli prečítané ich predchádzajúce výpovede, od ktorých sa počas svojich výpovedí na hlavnom pojednávaní odchýlili), a preto krajský súd dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora doplnil.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, tak ako ho krajský súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Obžalovaný P. O. je zo spáchania skutku kladeného mu za vinu usviedčaný jednak do určitej miery svojou vlastnou výpoveďou prednesenou najmä v prípravnom konaní, ako aj výpoveďami svedkov C. W., F. H., Q. P. a F. C., v súlade s ktorými vyznievajú závery znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky, výsledky domovej prehliadky vykonanej v byte, v ktorom obžalovaný býva a obsah listinných dôkazov, a to najmä posudku KEU PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2013/903.

Obžalovaný sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti až na vedomosť o veku svedka C. W. v podstate v celom rozsahu vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 09.03.2013 priznal. Pokiaľ obžalovaný v tejto súvislosti v podstate namietal, že bol oklamaný vypočúvajúcimi policajtmi, ktorý mu tvrdili že len chcú „dostať“ svedka P. A., a preto vypovedal to, čo od neho chceli počuť, aj keď to nebola pravda, pričom v tom čase nemal obhajcu, k tomu je potrebné uviesť, že v hlavných rysoch sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti obžalovaný priznal aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe dňa 10.03.2013 za prítomnosti obhajcu, keď pripustil, že marihuanu predával aj iným osobám, ktoré mu za ňu platili menšie čiastky a jej predajom zarábal, aj keď tvrdil, že to bolo omnoho menej ako 400,- eur mesačne, čo pôvodne uvádzal pred vyšetrovateľom. Pokiaľ obžalovaný v tejto súvislosti vysvetľoval, že pri rozhodovaní o väzbe bol vo veľkom strese, nemal dostatok času poradiť sa s obhajcom, a preto pravdu nepovedal, k tomu sa žiada uviesť, že obžalovaný, ako to už bolo vyššie uvedené, vypovedal v konaní o návrhu prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby za prítomnosti obhajcu po zákonom poučení, že sa s obhajcom môže poradiť, za takejto situácie potom námietka, že sa s obhajcom nemal čas poradiť neobstojí, vo vzťahu k stresujúcemu vplyvu výsluchu na schopnosť vypočúvanej osoby vypovedať pravdu (keďže obžalovaný tvrdil, že v konaní o väzbe pravdu nepovedal a naopak pravdou je to, čo tvrdil na hlavnom pojednávaní, aj keď samozrejme nie je povinnosťou obžalovaného pravdu hovoriť), k tomu je potrebné uviesť, že úkony trestného konania nemajú prispievať k duševnej pohode osôb, ktoré sa ich zúčastňujú, ale majú napomáhať objasňovaniu vyšetrovanej trestnej činnosti, je len samozrejmé, že osoba, ktorá sa doposiaľ do rozporu so zákonom nedostala, neprišla do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, bezpochyby môže byť v takejto situácii vystavená určitému stresu, či určitému pocitu nepohody, v žiadnom prípade ale nemôže bežnému človeku netrpiacemu duševnou poruchou, chorobou, či iným obdobným obmedzením brániť vypovedať pravdu o tom, čo prežil a vnímal vlastnými zmyslami, pokiaľ samozrejme pravdu hovoriť chce. Obhajobu obžalovaného potom v tomto smere považoval krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, či v snahe privodiť si priaznivejšie postavenie v prebiehajúcom trestnom konaní.

V súlade s usvedčujúcou výpoveďou obžalovaného vyznieva potom výpoveď svedka C. W., ktorú predniesol v prípravnom konaní dňa 08.03.2013 ale aj výpovede svedkov Q. P. a F. C. prednesené taktiež v prípravnom konaní, a to dňa 27.03.2013 a 05.04.2013 a výpoveď svedka F. H. učinená na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ svedok C. W. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2013, na túto jeho výpoveď nie je možné prihliadať, pretože nebola vykonaná v súlade so zákonom. Svedok totiž na spomínanom hlavom pojednávaní, po zákonom poučení aj podľa ust. , uviedol, že chce využiť

svoje právo a vo veci chce odmietnuť vypovedať, a to z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania, pričom z unesenia Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou ČVS:ORP-124/VT-VT-2013 zo dňa 13.03.2013 ako aj uznesenia Okresnej prokuratúry sp. zn. zo dňa 16.07.2013 vyplýva, že svedok C. W. bol trestne stíhaný pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 08.03.2013 mal u seba 260 mg sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky Cannabis (konope) s obsahom viac ako 10 mg účinnej látky, z ktorého je možné vyrobiť minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy s tým, že toto trestné stíhanie bolo vyššie spomínaným uznesením okresnej prokuratúry právoplatným dňa 23.07.2013 podmienečne zastavené. Na tomto podklade potom súd prvého stupňa skonštatoval, že u svedka C. W. nie sú splnené podmienky pre odopretie výpovede podľa , .

Podľa , veta prvá, právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Podľa , veta prvá, svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

Svedok sa teda v prejednávanej veci dožadoval práva odopretia výpovede podľa , pretože by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Realizácia tohto práva mu bola odopretá s odôvodnením, že jeho trestná vec už bola právoplatne skončená. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) nie je dôvodom pre nútenie svedka k výpovedi, ktorý inak chce využiť svoje právo a nevypovedať. Výpoveď svedka totiž aj za okolností, že jeho trestná vec už bola právoplatne skončená, môže byť zdrojom nových, doposiaľ neznámych informácií, ktoré by mohli byť spôsobilé buď samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami už skôr známymi odôvodňovať nové právne posúdenie jeho veci a tým založiť dôvod na povolenie obnovy konania v jeho neprospech. Pokiaľ teda svedok by si mal svojou výpoveďou spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, má právo takúto výpoveď odoprieť vždy, a to aj za situácie že jeho trestné stíhanie už bolo právoplatne skončené.

Za takejto situácie výpoveď prednesená svedkom na hlavnom pojednávaní potom, čo prejavil vôľu využiť svoje právo a nevypovedať, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania a potom, čo mu bolo oznámené, že takéto právo mu nepatrí, pretože jeho trestné stíhanie bolo právoplatne skončené, nebola vykonaná v súlade so zákonom, čo znamená, že je absolútne neúčinná a v trestnom konaní nepoužiteľná.

Nič ale nebránilo tomu, aby bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 08.03.2013 podľa , a to aj napriek tomu, že svedok bol v uvedený deň vypočutý ešte pred vznesením obvinenia, teda v čase, keď obvinený (pretože v tom čase ešte obvinený nebol) nemal reálnu možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť buď sám alebo jeho obhajca a tým ani nemal možnosť klásť svedkovi otázky, teda tento dôkaz nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom.

Ustanovenie upravujúce začatie trestného stíhania stanovuje moment, od ktorého môžu orgány činné v trestnom konaní začať vykonávať zákonné procesné úkony vrátane výsluchov svedkov. Na tomto podklade potom nie je možné dospieť k záveru, že by výsluchy svedkov realizované po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia boli absolútne neúčinné, keďže boli vykonané v súlade so zákonom a teda, že by ich nebolo možné v trestnom konaní použiť.

Následne ale musia orgány činné v trestnom konaní dbať na to, aby dôkazy získané po začatí trestného stíhania boli procesne použiteľné aj v konaní pred súdom, pričom táto podmienka bude naplnená vtedy, ak v prípravnom konaní získané dôkazy budú zabezpečované spôsobom rešpektujúcim právo obvineného na obhajobu realizované najmä prostredníctvom jeho práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, v súvislosti s čím je potom obvinený oprávnený žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na jednotlivých procesných úkonoch ( ) alebo žiadať, aby sa mohol úkonu zúčastniť sám v prípadoch, keď obhajcu nemá ( ), teda získané dôkazy, a to najmä výsluchy svedkov, budú vykonané

kontradiktórnym spôsobom, keďže právo obvineného na kontradiktórny proces vyplýva z čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní už v štádiu prípravného konania toto právo obvineného zachovávať. Z týchto ustanovení však bez ďalšieho nevyplýva, že by automaticky každý výsluch vykonaný po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia bol v ďalšom konaní bez jeho zopakovania po vznesení obvinenia nepoužiteľný, keďže tento dôsledok závisí od charakteru úkonu, jeho povahy, významu, vzťahu vyslúchanej osoby k obvinenému a pod..

Pokiaľ by jedinou ťažiskovou, osamotenou, inými dôkazmi nepodporenou výpoveďou, predstavujúcou jediný podklad pre uznanie viny obžalovaného, mala byť výpoveď svedka vykonaná nekontradiktórnym spôsobom, pretože bola realizovaná síce po začatí trestného stíhania ale pred vznesením obvinenia a tento nedostatok nebolo možné napraviť ani v konaní pred súdom, pretože svedok v konaní pred súdom využil svoje zákonné právo a nevypovedal (pre spravodlivé súdne konanie a pre kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, teda kontradiktórnym spôsobom, v konaní pred súdom o to viac, ak obvinený dôkazy, ktoré neboli vykonané v jeho prítomnosti alebo prítomnosti jeho obhajcu nežiada opakovať, čím si ponecháva priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom), v takomto prípade by takáto výpoveď bola nepoužiteľná a nebolo by možné práve z dôvodu, že nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, na nej jedinej založiť vinu obžalovaného pre porušenie jeho práva na obhajobu. Samozrejme takýto ojedinelý osamotený dôkaz, nepodporený inými vo veci, a to najmä kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi, by pre porušenie práva na obhajobu nemohol byť ani podkladom pre postavenie obvineného pred súd, teda pre podanie obžaloby.

Toto však nie je prípad prejednávanej veci. Výpoveď svedka C. W. nie je jediným, osamoteným dôkazom v prejednávanej veci, ale ide o dôkaz, ktorý je podporený a je v súlade s inými vo veci, a to aj kontradiktórnym spôsobom vykonaným dôkazmi, a to napokon výpoveďou samotného obžalovaného, výpoveďami svedkov F. H., Q. P. a F. C., ale aj výsledkami vykonanej domovej prehliadky, a preto nebolo dôvodu výpoveď svedka C. W. z prípravného konania ako nepoužiteľnú odmietnuť.

Je potrebné obhajobe prisvedčiť, že o výpovedi spomínaného svedka je možné mať vo všeobecnej rovine pochybnosti. Okrem toho, že znalec z odboru psychológie PhDr. U. O. zistil u svedka hraničné lži skóre, osobnostné rysy a črty svedka, ako znížený intelekt, laxnosť, nedbalosť, rebelantstvo, svojhlavosť, sklon k impulzivite, deficit sebakontroly, nedostatok sociálne zameranej sebakontroly, svedčiace o snahe pôsobiť a javiť sa v lepšom sociálne prijateľnejšom a priaznivejšom svetle, teda zistil uňho sklony k skresľovaniu prežitého, svedok ako osoby, ktoré si mali od obžalovaného kupovať marihuanu označil aj svedkov H. X., U. W., X. M., U. A. a H. W., ktorí však tieto skutočnosti popreli. Samozrejme, že je aj možné, že spomínaní svedkovia sa len nechceli priznať k tomu, že marihuanu užívajú, každopádne však ani krajský súd dôvod, pre ktorý by týmto svedkom nemal veriť nezistil, a preto ich popretie skutočností tvrdených svedkom C. W. vyvoláva dôvodné, rozumné pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. Spomínanému svedkovi preto nie je možné bezmedzne, nekriticky veriť, ale len do tej miery, do akej je jeho výpoveď podporená aj inými vo veci vykonanými dôkazmi.

Na strane druhej svedok C. W. v prípravnom konaní len uviedol, že si od obžalovaného kupoval marihuanu a že obžalovaný marihuanu predával aj iným osobám, čo napokon samotný obžalovaný aj potvrdil a túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia F. H., Q. P. a F. C., ktorých svedok C. W. ako osoby, ktoré marihuanu od obžalovaného kupovali, označil. V tejto svojej výpovedi však svedok netvrdil, že by obžalovaný vedel o jeho veku alebo veku F. H., pričom ani svedok F. H. nepotvrdil, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, koľko má rokov. Aj keby bolo možné na výpoveď svedka C. W. prednesenú na hlavnom pojednávaní prihliadať, jeho osamotené, ničím iným nepodporené tvrdenie, že obžalovaný vedel, koľko má rokov, by pre konštatovanie, práve pre pochybnosti o všeobecnej vierohodnosti tohto svedka, že táto skutočnosť bola preukázaná, nebolo postačujúce a keďže svedok mal v čase spáchania skutku takmer osemnásť rokov, nie je možné ani dospieť k záveru, že by obžalovaný o veku svedka C. W. vedieť mohol. Navyše ani v prípravnom konaní, kedy sa obžalovaný k spáchaniu trestnej činnosti rozsiahlo, podrobne, detailne priznával, nespomenul, že o maloletosti svedka C. W. vedel.

Svedkovia F. H., Q. P. a F. C., ako to už bolo vyššie niekoľkokrát naznačené, potvrdili, že od obžalovaného si opakovane kupovali marihuanu. Je pravdou, že svedkovia Q. P. a F. C. na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti popreli, pričom po prečítaní zápisníc o ich výpovediach z prípravného konania a poukázaní

na rozpory svedok Q. P. dôvodil, že bol v strese, keďže nemal skúsenosti s výpoveďou na polícii, chcel ísť čím skôr preč, zápisnicu o svojej výpovedi nečítal, len ju podpísal, tvrdil, že protokolácia jeho výpovede nezodpovedá skutočnosti a svedok F. C. tvrdil, že obžalovaného usviedčal len z dôvodu, že to od neho požadovali vypočúvajúci policajti, ktorí sa mu vyhrážali väzbou. K vplyvu stresu na schopnosť svedka vypovedať pravdu sa už krajský súd vyššie vyjadril, snáď je len potrebné zhrnúť, že priemerný bežný človek, ktorý netrpí ochorením, či poruchou, ktorá by mu bránila správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti, pričom z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že by spomínaní svedkovia takýmto ochorením, či poruchou trpeli, je podľa názoru krajského súdu aj pod vplyvom stresu z neznámej situácie schopný po poučení vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, to čo prežil v nedávnej minulosti, spoľahlivo popísať a rozlíšiť, čo pravda je a čo nie je. Pokiaľ svedkovia namietali, že si svoju výpoveď neprečítali, že hovorili niečo iné, než policajt do zápisnice o ich výsluchu zapísal, či že boli policajtmi rôznymi hrozbami k výpovedi nútení, k tomu je potrebné uviesť, že obaja svedkovia vypovedali za prítomnosti obhajcu, neprichádza preto do úvahy, že by policajti svedka k nepravdivej výpovedi nútili, pretože túto skutočnosť by obhajca chrániaci záujmy obžalovaného musel namietať, k čomu v prejednávanej veci nedošlo, obhajca si zápisnicu o výsluchu svedkov, keďže ju opatril svojim podpisom bez toho, aby žiadal jej zmenu, prečítal, a preto neprichádza ani do úvahy, že by policajt do zápisnice o výsluchu zapísal niečo iné než svedok vypovedal, pretože aj túto skutočnosť by obhajca musel namietať, k čomu taktiež v prejednávanej veci nedošlo. Neuveril preto krajský súd zmeneným výpovediam svedkov Q. P. a F. C., za pravdivé považoval ich výpovede prednesené v prípravnom konaní, pretože zmenu svojich výpovedí nedokázali hodnoverným presvedčivým a uveriteľným spôsobom zdôvodniť a ich pôvodné výpovede sú vo vzájomnom súlade, a to aj v súlade s výpoveďou obžalovaného, svedka F. H., C. W. a ďalšími vo veci zabezpečenými dôkazmi a keďže v osobách svedkov ide o kamarátov obžalovaného, ich zmenené výpovede sú bezpochyby poznamenané snahou napomôcť obžalovanému.

Svedok F. H. obžalovaného zo spáchania skutku kladenému mu za vinu tak, ako to už bolo vyššie uvedené, usviedčal až na hlavnom pojednávaní, zmenu svojej výpovede oproti prípravnému konaniu, kedy tak neurobil, však logickým a akceptovateľným spôsobom zdôvodnil tvrdiac, že sa bál pomsty tých, ktorých by svojou výpoveďou usvedčil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je len prirodzené, že svedok naozaj môže mať strach usvedčiť inú osobu z páchania drogovej trestnej činnosti a o tom že svedok F. H. naozaj strach mal svedčí aj tá skutočnosť, že sa svedok po skončení svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, ako to vyplýva zo zápisnice o tom úkone, rozplakal. Nepresvedčivo potom v tomto smere vyznieva tvrdenie obžalovaného, že svedok sa bál svedka C. W., keďže ani krajskému súdu nie je zrejmé, prečo by svedok C. W. mala chcieť usvedčiť inak nevinného obžalovaného a prečo by sa ho mal svedok báť, keďže v jeho neprospech by aj tak nevypovedal. Preto aj krajský súd výpovedi svedka F. H. prednesenej na hlavnom pojednávaní uveril, keďže odchýlenie sa od svojej predchádzajúcej výpovede, ako to už bolo vyššie uvedené, uveriteľným spôsobom zdôvodnil a táto jeho výpoveď bola v súlade s vyššie uvedenými dôkazmi.

Z obsahu zápisnice o domovej prehliadke vyplýva, že v byte, kde býva aj obžalovaný boli nájdené 3 ks digitálnych váh a 57 prázdnych plastových vreciek, na ktorých, ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky, boli nájdené stopy THC, čo znamená, že boli použité na váženie a skladovanie rastlinného materiálu vykazujúceho znaky rastlinného rodu konope. Zaistenie takýchto veci u obžalovaného, keďže obžalovaný nepoprel, že mu patria, potom priznanie obžalovaného a tvrdenia vyššie spomenutých svedkov, že obžalovaný marihuanu predával, podporuje. Vysvetlenie obžalovaného, že digitálne váhy používal len na preváženie omamných látok, ktoré mal pre seba, pretože jeho dodávateľ ho občas oklamal na váhe, ale po prevážení v súkromí nie za prítomnosti dodávateľa, mu dodávateľ bez všetkého zvyšok omamnej látky doložil, vyznieva nepresvedčivo, nehodnoverne, je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, a preto tomuto vysvetleniu ani krajský súd neuveril a z obdobných dôvodov neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že 57 platových sáčkov používal na uskladnenie omamných látok pre seba.

Pokiaľ ide o námietku, že v prejednávanej veci bolo, či už u C. W. alebo u obžalovaného zaistené veľmi malé množstvo omamných látok, k tomu je potrebné uviesť, že z vyššie spomenutých posudkov KEU PZ vyplýva, že išlo o také množstvo omamných látok s obsahom THC v takom rozsahu, že bolo spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, čo znamená, že zaistené množstvo omamných látok prekážku konštatovania naplnenia objektívnej stránky trestného činu kladeného obžalovanému za vinu nepredstavuje.

Na základe vyššie uvedeného dospel potom krajský súd k záveru, že súd prvého stupňa zistený skutkový stav v zásade ustálil správne, krajský súd však považoval za potrebné vypustiť tú jeho časť, z ktorej by mohlo vyplynúť, že obžalovaný vedel alebo mohol vedieť o veku svedka C. W., pretože túto skutočnosť nepovažoval vykonaným dokazovaním za spoľahlivo preukázanú. Zmenenému skutkovému stavu však už právna kvalifikácia použitá súdom prvého stupňa nezodpovedala, a preto ju krajský súd upravil. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že obžalovaný neoprávnene predával, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku, čím sa dopustil zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine zrušil a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V dôsledku ale zmeny výroku o vine, tak ako to bolo vyššie uvedené, musel krajský súd nevyhnutne zmeniť aj výrok o treste. Pri ukladaní trest prihliadal potom krajský súd najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie iných od páchania trestných činov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne, z ústavu na výkon väzby skôr kladne. Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný sa, keďže v odpise nemá žiaden záznam, doposiaľ do rozporu so zákonom v trestnoprávnom zmysle nedostal a z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov plynie, že okrem nedostatočnej starostlivosti o občiansky preukaz ani inak zákon neporušil, čo znamená, že mu poľahčovalo, že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a poľahčovalo mu, že sa trestnej činnosti dopustil vo veku blízkom veku mladistvého (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), keďže aj krajský súd mal za to, že táto skutočnosť s ohľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti mala vplyv na rozumovú a vôľovú spôsobilosť obžalovaného. Je pravdou, že obžalovaný sa v prípravnom konaní v zásade k spáchaniu trestnej činnosti v rozsahu v akom bol uznaný vinným priznal, na hlavnom pojednávaní však už svoje tvrdenia poprel, a preto nebolo možné u neho prihliadať na poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. l/ Tr. zák., teda priznanie. Okolnosti pre uznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., teda, že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní, v prejednávanej veci krajský súd nevzhliadol. Obžalovaný nevyvinul žiadnu zvláštnu, osobitnú aktivitu, ktorou by prispel k odhaleniu trestného činu, či jeho páchateľa, ktoré by inak odhalené neboli, alebo by neboli zistiteľné z iných vo veci vykonaných dôkazov. Zúčastnil sa bežných úkonov trestného konania, v rámci ktorých navyše vypovedal rozporne, svoje výpovede si prispôsoboval tak, aby si privodil pre seba priaznivejšie rozhodnutie, a preto úvaha o takejto poľahčujúcej okolnosti nie je v prejednávanej veci na mieste. Priťažujúce okolnosti ani krajský súd v prejednávanej veci nezistil.

U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcich okolností, čo znamená, že zákonom stanovenú trestnú sadzbu v rozmedzí od troch do desiatich rokov bolo potrebné upraviť v súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., t.j. znížiť jej hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň siedmich rokov a ôsmich mesiacov.

S ohľadom na vyššie uvedené, najmä na malý rozsah zaistených omamných látok, na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu najmä z jeho doterajšieho spôsobu života (pred spáchaním žalovaného trestného činu) dospel krajský súd k záveru, že trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere troch tokov, je trestom tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti, primeraný.

Vzhľadom na už vyššie uvedené a najmä spomínanú priaznivú prognózu nápravy obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že na jeho nápravu postačí hrozba trestom odňatia slobody a jeho bezpodmienečný výkon nie je nevyhnutný, a preto mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu piatich rokov. V tejto súvislosti zohľadnil potom krajský súd aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol vo výkone väzby takmer rok a aj keď väzba má predovšetkým zaisťovací, nie výchovný

účel, každopádne takmer ročné obmedzenie osobnej slobody v súvislosti so spáchaním trestného činu má, podľa názoru krajského súdu, na doposiaľ netrestanú osobu aj určitý výchovný vplyv.

Keďže obžalovanému bol podmienečne odložený trojročný trest odňatia slobody, nevyhnutne mu v súlade s ust. § 51 ods. 1 Tr. zák. musel byť uložený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok, ktorými sa rozumejú nie len omamné a psychotropné látky ale aj alkohol, a to na posilnenie výchovného účinku podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

V súlade s ust. § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí, na ktorých boli zaistené stopy THC a teda boli použité na spáchanie trestného činu a podľa § 83 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj ochranné opatrenie spočívajúce v zhabaní veci, keďže zaistené závažia, na ktorých sa tiež našli stopy THC, nepatrili obžalovanému ale jeho otcovi.

Obžalovaný si však musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním iného trestného činu alebo priestupku, porušenie uloženého probačného dohľadu alebo uloženého obmedzenia odôvodňuje rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov vykoná.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a keďže návrhu okresného prokurátora na sprísnenie trestu nevyhovel, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný