Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21T-7-2014.pdf
PDF · 69.78 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/7/2014
Uznesenie
Okresný súd Nitra samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obvinenému V.. V. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona dňa 13.01.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku, trestnú vec vedenú na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 21T/7/2014 proti obvinenému V.. V. K., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom I., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe že :
dňa 13.10.2012 v čase okolo 17,00 hod., v kuchyni bytu na adrese V. XX v I. žiadal od, toho času svojej manželky - poškodenej, W. K. vydanie 1 ks obrúčky zo žltého kovu s gravírovaním na vnútornej strane „V.“ o hmotnosti 5,73 g v hodnote 229,20 Eur, 1 ks prsteňu zo žltého kovu s kamienkom bielej farby o hmotnosti 5,80 g v hodnote 252,-Eur, 1 ks náramku zo žltého kovu o dĺžke 19 cm a hmotnosti 5,87 g v hodnote 234,80 Eur a 1 kus náramku zo žltého kovu o dĺžke 22 cm a hmotnosti 4,90 g v hodnote 196,- Eur, ktoré daroval poškodenej z lásky a to pod hrozbou, že ak mu tieto veci nevydá dobrovoľne, tak napíše anonymný list primátorovi Mesta Nitra, v ktorom si niečo vymyslí a na základe toho poškodená príde o prácu, kde z obavy o stratu zamestnania poškodená položila na stôl v kuchyni predmetné šperky zo žltého kovu, ktoré si následne na to obvinený zobral a odišiel z bytu, pričom ešte pri odchode povedal „podaj žiadosť o rozvod“, čím konaním obvineného bola poškodenej W. K., trvale bytom I., V. XX spôsobená škoda v celkovej výške 912,- Eur,
p o s t u p u j e
Obvodnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok proti majetku.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nitre podal podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku dňa 22.01.2014 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 2Pv 132/13/4403 na obvineného V.. V. K., (ďalej v texte len so znením „obvinený“) pretože mal za to, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú jeho postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu i vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre pod ČVS: ORP-246/NR-NR-2013. Obvinený sa mal podľa obžaloby dopustiť spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na vyššie popísanom skutkovom základe.
S poukazom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.
Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinený svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona je nevyhnutné zaoberať sa obligatórne všetkými okolnosťami skutku, najmä spôsobom činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou, ktoré preukazujú závažnosť prečinu ako špecifického materiálneho korektívu.
Súd z vyšetrovacieho spisu, zistil, že vyššie popísané zlaté šperky, ktoré mali byť predmetom krádeže mali byť obvineným darované poškodenej počas trvania ich vzťahu pred a počas manželstva v dobe od decembra 2010 do decembra 2003, pričom v súčasnosti bez rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní nie je možné bez pochybnosti označiť vlastníka týchto vecí, pričom tak obvinený ako aj poškodená priznali v čase spáchania skutku manželské nezhody a hádky, ktoré vyústili do rozvodového konania.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pre naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa jej jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu je vždy určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
Súd posudzoval spôsob a okolnosti, za ktorých mal byť skutok obvineným spáchaný. Obvinený žiadal od poškodenej W. K. v čase spáchania skutku svojej manželky, vrátenie ním darovaných vyššie uvedených zlatých šperkov, o ktorých darovaní neboli pochybnosti, ktoré mu poškodená dobrovoľne odovzdala v mieste ich predchádzajúceho spoločného bydliska.
Okresný súd na základe zadokumentovaných dôkazov dospel k zisteniu, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinený si skutočne prisvojil zlaté šperky v tom čase patriace poškodenej, ktoré jej v minulosti daroval. Súd mal za preukázané, že skutok v obžalobe okresného prokurátora sa stal, spáchal ho obvinený a vykazuje formálne znaky prečinu, ale závažnosti prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru súdu nepatrná predovšetkým s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol vykonaný a tiež pohnútku obvineného.
Jednou zo základných zásad trestného práva je zásada subsidiarity represie, ktorá je vyjadrením myšlienky, že trestnoprávne riešenie predstavuje „ultima ratio“ pre súd. V praxi to znamená, že súdna prax má používať trestné právo len v prípade, ak ostatné právne prostriedky nestačia. Preto je potrebné starostlivo uvážiť, či - ten ktorý prípad je nutné kriminalizovať a kde stačí uplatnenie iných právnych zodpovedností. V danom prípade súd kriminalizovanie prostého protiprávneho konania obvineného považoval za porušenie zásady subsidiarity, na ktorej je trestné právo založené.
Súd po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že spôsob konania obvineného nie je možné považovať za závažnejší, keďže okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, neboli vyššie ako nepatrné.
Súd zo spisového materiálu, ďalej zistil, že obvinený má v mieste bydliska dobrú povesť, nebol súdne trestaný a ani sa nedopustil žiadneho priestupku.
Dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd v zmysle ustanovenia § 234 odsek 1 Trestného poriadku závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, teda aj o okolnostiach, ktoré
majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila). Konanie obvineného vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu je možné podradiť pod priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov.
Súd vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam a okolnostiam rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra, ktorá má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.