Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-24-2009.pdf
PDF · 136.2 KB
No categories available
34C/24/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobkyne: Y. J., W. X.X.XXXX, F. V. XXX/XX, Q. W. M., zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, Prešov, proti žalovanému : R. Y., W. X.X.XXXX, F. E. XX, L., zastúpenému JUDr. Jozefom Horákom, advokátom, Garbiarska 2, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojechom Kavečanským, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008.
II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 1 186,95 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Branislava Kahanca, advokáta so sídlom Vajanského 33, Prešov, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.1.2009 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojtechom Kavečanským, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 1 Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008, konajúc rozhodcom Mgr. Vojtechom Kavečanským, ktorý jej bol doručený dňa 29.12.2008, bola zaviazaná zaplatiť žalovanému R. Y. zmluvnú pokutu vo výške 60.000,- Sk, trovy konania pozostávajúce z poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom vo výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk. Žalovaný R. Y. predložil rozhodcovskému súdu v zmysle § 18 ods. 2 zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov Dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, z obsahu ktorej podľa čl. 4 a čl. 6 vyplýva, že v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky. Z takto predloženej dohody o stabilizačnej odmene rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc a príslušnosť rozhodnúť v merite veci. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 4 presne ustanovuje formu rozhodcovskej zmluvy, kde pripúšťa, aby rozhodcovská zmluva mala aj formu rozhodcovskej doložky k zmluve, pričom rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Arbitrážny súd pri skúmaní obsahu Dohody o stabilizačnej odmene vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti, ktoré právny poriadok pre platnosť zmluvy vyžaduje. Táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej strane som mala byť zaviazaná ja žalobkyňa ako výhradný sprostredkovateľ poistenia a na druhej strane ako poisťovňa mala byť zaviazaná Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice. Keďže druhým účastníkom zmluvy mala byť právnická osoba, spôsob konania tejto spoločnosti upravuje Obchodný zákonník. V zmysle § 191 Obchodného zákonníka je štatutárnym orgánom spoločnosti predstavenstvo. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisuje do obchodného registra. V čase podpisovania
Dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia boli členmi predstavenstva RNDr. Peter Talán - predseda, Ing. Pavel Fiala - člen a Ing. Helena Vernerová - člen. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. je zrejmé, že za túto akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť predseda. Obsahom zbierky listín je medzi inými aj listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, spolu s ich podpisovými vzormi. Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorá bola predložená ako podklad pre rozhodnutie Arbitrážnemu súdu, a ktorú Arbitrážny súd považoval za platnú rozhodcovskú zmluvu je zrejmé, že táto nebola podpísaná osobami, ktoré sú podľa zákona oprávnene konať v mene spoločnosti Prvá česko- slovenská poisťovňa Rapid, a.s.. Na tejto dohode chýba podpis predsedu predstavenstva RNDr. Petra Talána a ostatné podpisy sú neidentifikovateľné. Z predložených podpisových vzorov vyplýva, ako sa jednotliví členovia predstavenstva majú podpisovať v mene spoločnosti. Dňa 23.4.2007 uzavrela žalobkyňa Zmluvu o sprostredkovaní poistenia so spoločnosťou Prvá česko-slovenská Rapid, a.s., kde pri podpisových doložkách je v zmysle podpisových vzorov presne uvedené, kto koná za spoločnosť. Rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z notárskej zápisnice Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s., zo dňa 23.10.2006. Až po doručení rozhodcovského rozsudku sa dozvedela, že podpísala aj rozhodcovskú doložku a následne aj ďalšie záväzky. Má za to, že pre každého laika, teda aj pre ňu, nemôže byť z obsahu zmluvy zrejmé, čo je jej skutočným obsahom. Ako právne neerudovanej osobe jej nemôže byť jasné, čo znamená „zákon č. 244/2002 Z.z.“, a už vôbec nevedela o tom, že je zaviazaná 4 roky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia nebola podpísaná osobami, ktoré sú oprávnené a aj povinné konať v mene Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s., teda takáto dohoda je neplatná a nie je možné z nej vyvodzovať právne následky a sankcie. Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia je neplatná. Rozhodcovský súd pri svojom rozhodnutí musí vychádzať zo základných princípov súkromného práva, a to nielen z princípu zmluvnej voľnosti, ale aj z princípu zmluvnej spravodlivosti. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že tvrdenia žalobcu, že Arbitrážny súd pri skúmaní obsahu Dohody o stabilizačnej odmene (DoSo) vôbec neskúmal, či zmluva má všetky náležitosti, sú na prvý pohľad účelové a právne neopodstatnené. Tento záver možno jednoznačne vyvodiť najmä z ustanovení § 16 ods. 4, § 24 ods. 2 Rokovacieho poriadku v spojitosti s ust. § 172 OSP. Arbitrážny súd Košice v predmetnom konaní vykonal všetky potrebné úkony a rozhodol o nároku žalovaného v súlade so zákonom. Konštrukcia žaloby je postavená na tvrdeniach žalobcu, že DoSo nebola podpísaná osobami, ktoré sú podľa zákona oprávnené konať v mene spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. Podľa žalobcu na tejto dohode chýba podpis predsedu predstavenstva RNDr. Petra Talána a ostatné podpisy sú neidentifikovateľné. K uvedenému tvrdeniu uvádza, že žalobca ako výhradný sprostredkovateľ poistenia (VSP) na základe predmetnej dohody okrem iného prijímal plnenia (provízie) od poisťovne a v tom čase nenamietal neplatnosť dohody. K ďalším výhradám žalobcu k platnosti rozhodcovskej doložky dáva do pozornosti súdu znenie článku 4. DoSo, v ktorom bolo obojstranne dohodnuté, že „v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni“ (podľa zmluvy o postúpení pohľadávok toto právo prešlo na žalovaného). V nadväznosti na uvedené so zreteľom na fakt, že každá zmluva (dohoda) je dvojstranným právnym úkonom, aj ďalšie tvrdenie žalobkyne, že o podpísaní rozhodcovskej doložky a ďalších záväzkoch sa dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku je na prvý pohľad účelové a irelevantné.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 26.11.2010 č. konania : 34C/24/2009 - 65 rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice konajúc rozhodcom Mgr. Vojechom Kavečanským, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15.12.2008 a žalobkyni priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 23.2.2012 č. konania : 2Co/98/2011 - 82 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že odvolací súd po podaní odvolania zistil, že skutočne právny zástupca žalovaného JUDr. Jozef Horák zomrel dňa 27.9.2010, teda pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného ako odvolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože s ním súd prvého stupňa nejednal len s jeho právnym zástupcom, ktorý už však zásielky nepreberal, napriek tomu súd vo veci rozhodol. Odvolací súd poukázal na to, že odňatie možnosti konať pred súdom je tak závažným dôvodom, pre ktorý nemôže účastník konania , ktoré má mať rovnaké práva ako druhá strana zúčastniť sa konania, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. S tým, že v novom rozhodnutí rozhodne sú prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.
Podľa ust. § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len O.s.p. ) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie .
Zo spisu je zrejmé ( čl. 58 spisu ), že dňa 5.1.2011 bolo Okresnému súdu Košice I doručené plnomocenstvo zo dňa 25.10.2010, ktoré udelil žalovaný JUDr. Gulbišovi, pričom súd poukazuje na to, že toto plnomocenstvo bolo žalovaným udelené novému právnemu zástupcovi - JUDr. Gulbišovi ešte predo dňom, kedy bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní konanom dňa 26.11.2010 a teda aj predo dňom podania odvolania žalovaným. 10.3.2011.
Súd pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu, teda vytýčil nový termín pojendávania na deň 24.1.2013, na ktorý predvolal aj právneho zástupcu žalovaného. Pojednávanie v tento deň však bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Nové pojednávanie bolo nariadené na deň 26.11.2013. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 22.11.2013 doručeným súdu dňa 25.11.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní ako aj neúčasť svojho klienta - žalovaného a to z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa zúčastnil Okresnom na súde v Starej Ľubovni na ktoré prevzal predvolanie v skoršom termíne a zároveň požiadal o odročenie pojednávania. Súd majúc za to, že sú splnené podmienky podľa ust. § 119 ods.2 O.s.p. odročil pojednávanie na deň 20.2.2014 na ktoré opätovne predvolal žalobkyňu - táto prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 18.12.2013 a jej právneho zástupcu - tento prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 18.12.2013 ako aj žalovaného - predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 23.12.2013 a jeho právneho zástupcu, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 3.1.2014. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 14.2.2014 doručeným súdu dňa 18.2.2014 opätovne požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktorého sa zúčastňuje na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod č. konania : 2C/42/2013 o 9.30 hod ako aj na Okresnom súde v Prešove pod č. konania : 15C/440/2012 o 10.00 hod kde vzal termín pojednávania na vedomie na predošlom pojednávaní. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného na tomto pojednávaní. K žiadosti o odročenie však nepriložil žiadne listiny preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Súd mu preto podaním zo dňa 19.2.2014 oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti podľa ust. § 119 ods.2 O.s.p. a preto na pojednávaní dňa 20.2.2014 konal v neprítomnosti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p.
Podľa ust. § 119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa ust. § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Obsahom tohto základného práva nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Podľa ust. § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta; jemu udelené plnomocenstvo nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Zástupca, ktorému bolo udelené plnomocenstvo pre celé konanie, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p). Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd mal v tomto prípade za to, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu nespĺňa jednak náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania tak, ako to ustanovuje § 119 ods.2 O.s.p., nakoľko nebola doložená listinami preukazujúcimi tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o skutočnostiach uvedených v jeho žiadosti a jednak dôvod, na základe ktorého právny zástupca žalovaného žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie záujmov nie je v tomto prípade dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 119 ods.1 O.s.p. a preto postupoval v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p. tak, že vec prejednal v neprítomnosti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu. Vychádzajúc z plnomocenstva udeleného žalovaným právnemu zástupcovi JUDr. Gulbišovi, kde je uvedené, že splnomocnený advokát je výslovne oprávnený splnomocniť za seba ku všetkým písomným úkonom i k zastupovaniu na pojednávaniach pred súdom iného advokáta, mal súd za to, že právny zástupca žalovaného, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 3.1.2014, teda včas a ktorý vedel že v deň kedy je nariadené pojednávanie v tejto veci dochádza ku kolízii pojednávaní mal využiť všetky zákonné prostriedky na to aby bola účastníkovi konania, ktorého zastupuje v tomto konaní poskytnutá potrebná právna pomoc v spore a vzhľadom na obsah plnej moci mal udeliť substitučné plnomocenstvo inému advokátovi. Zároveň súd poukazuje na to, že súdu nebol doručený prejav vôle žalovaného o tom, že by so substitúciou iným advokátom nesúhlasil. vychádzajúc z týchto skutočností preto súd postupoval v zmysle ust. § 101 ods.2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.2.2014 uviedol, že trvá na všetkých podaných prednesoch a má za to, že žalobca je dôvodná. Zároveň uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný ani jeho právny zástupca nenavrhol vykonanie žiadnych ďalších dôkazov. Súd mal po oboznámení sa výsledkami doterajšieho dokazovania za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Súd ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne a oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008, so zmluvou o sprostredkovaní poistenia 23.4.2007, s dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že začala pracovať pre poisťovňu, vtedy to bola Prvá československá poisťovňa, ktorá sa premenovala na Rapid Life. Zmluvu o sprostredkovaní poistenia podpísala dňa 23.4.2007. Následne jej bolo dňa 10.5.2007 priradené číslo sprostredkovateľov v Národnej banke Slovenska. Podpísala zmenku, ktorá mala hodnotu 15.000,- Sk, čím sa zaviazala,
že bude pracovať 3 mesiace a za každý mesiac urobí 3 poistné zmluvy, to znamená 9 zmlúv za 3 mesiace. To aj dodržala, pracovala pre poisťovňu ďalej s tým, že 13.11.2007 uzatvorila dohodu o stabilizačnej odmene, ktorú jej doniesol krajský inšpektor T.. Q.. T. Q. jej povedal, že na základe tejto dohody o stabilizačnej odmene dostane odmenu vo výške 20.000,- Sk z dôvodu, že odpracovala 6 mesiacov a dostane ju až potom, keď uzavrie ďalšie tri poistné zmluvy. Túto zmluvu jej predložili vo Vranove nad Topľou. Zmluvu si preštudovala, avšak tento pán jej oznámil, že ide vlastne len o nejakú odmenu za to, že pracovala týchto 6 mesiacov. Ona však nevedela, že sa zaväzuje k ďalšej činnosti, originál tejto zmluvy jej nebol odovzdaný. Podpísali to asi v dvoch rovnopisoch, avšak nie je si istá, pretože to bolo pred troma rokmi. Originál jej nikdy nebol zaslaný. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa rozhodcovského konania, nebola účastníčkou rozhodcovského konania. Spoločnosť Rapid Life žiadala na základe návrhu podaného rozhodcovskému súdu zaplatenie nielen tej odmeny vo výške 20.000,- Sk, ale aj všetkých jej provízií, ktoré dostala za uzatvorenie poistných zmlúv, išlo o zmluvnú pokutu. Podpis na dohode o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 je jej podpisom. Podala žiadosť o výpoveď v tejto poisťovni, žiadala aj o zrušenie registračného čísla. Na základe toho jej poslali stanovisko, že nie je možná výpoveď z jej strany na základe tejto dohody o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 a následne jej 3.9.2008 prišlo odhlásenie zo zoznamu sprostredkovateľov poistenia, avšak spoločnosť Rapid Life odo nej ďalej žiadala, aby vykonávala túto činnosť bez tohto čísla, ktoré mala pridelené v Národnej banke Slovenska. O rozhodcovskej doložke nič nevedela. Krajský inšpektor p. Q. bol zamestnancom spoločnosti v t.č. Prvá československá poisťovňa Rapid a.s.. Myslí si, že pán krajský inšpektor nemal oprávnenie podpisovať takúto dohodu, v jeho náplni práce bolo skúšať ich, vydávať oprávnenia, certifikáty výlučným sprostredkovateľom poistenia a kontrolovať ich prácu.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach uviedol, že považujú predmetnú dohodu o stabilizačnej odmene za neplatnú z dôvodu, že p. Q. nebol nikdy oprávnený konať v mene právneho predchodcu žalovaného poisťovne Rapid life, nikdy im nebolo predložené žiadne písomné plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo konať v mene spoločnosti. Podotýka, že každý právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný aj vo vzťahu k účastníkom, nielen vo vzťahu k tretím osobám a preto predmetnú dohodu o stabilizačnej odmene zo dňa 16.11.2007 považujú za neurčitú a za nezrozumiteľnú ako v časti rozhodcovskej doložky, tak aj v časti zmluvnej pokuty. Má za to, že sa táto dohoda prieči dobrým mravom. Chce podotknúť, že žalobkyňa túto zmluvu podpísala v omyle, pretože si myslela, že obsahom tejto zmluvy je niečo iné, než čo podpísala. Všeobecné zmluvné podmienky nikdy neboli predložené žalobkyni a neboli ani súčasťou zmluvy o sprostredkovaní poistenia, aj keď sa na ne táto zmluva odvoláva, že sú jej súčasťou. Pasívne vecne legitimovaný je v tomto konaní práve žalovaný p. Y.. Žalobkyňa podpísala dohodu o stabilizačnej odmene skôr ako došlo k jej akceptácii, pretože Rapid life podpísal túto dohodu až neskôr, p. Gajdošová ju podpísala 13.11.2007 a Rapid life túto zmluvu podpísal až 16.11.2007, z toho tvrdí, že nedošlo ani k podpísaniu tejto zmluvy.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že na súdoch sa vedie viacero konaní proti jeho klientovi odporcovi p. Y.i, kde súdy postupujú tak, že vyzývajú účastníkov, či súhlasia so zámenou účastníkov konania a to tak, že by z konania vystúpil žalovaný p. Y. a do konania vstúpil na miesto žalovaného Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, IČO 44 325 452 aj z tohto dôvodu namieta právny zástupca žalovaného pasívnu legitimáciu v tomto spore. Všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania boli už posudzované Arbitrážnym súdom, ktorý sa s nimi vyporiadal a ktorý rozhodol. Na otázku súdu právny zástupca žalovaného uvádza, že p. Q. ako krajský inšpektor mal podľa jeho názoru oprávnenie uzatvárať takéto dohody o stabilizačnej odmene, pretože to vyplývalo z vnútorných smerníc a inštrukcií Rapid poisťovne. P. žalobkyňa mohla namietať túto skutočnosť už pri podpise tohto dokumentu. Poukazuje na to, že p. žalobkyňa prijímala plnenia od poisťovne a vtedy to nenamietala.
Svedkyňa Y. F. vo svojej výpovedí uviedla, že hovorili so žalobkyňou, že je to dobrá príležitosť ako si zarobiť nejaké peniaze pred Vianocami. Volala im sekretárka z Vranova, že tým, že odrobili polroka, majú nárok na odmenu s tým, že ešte musia uzatvoriť 2 - 3 zmluvy. Dohodu podpísali spoločne so žalobkyňou vo Vranove, nepamätá sa či tam bol aj p. Q. osobne, túto dohodu odosielali z Vranova do Košíc. V decembri dostali od spoločnosti Rapid prémie vo výške 20.000,- Sk. Zmluvu si poriadne neprečítala, vedela to, že po 6 mesiacoch dostane odmenu. Nemá právnické vzdelanie, nerozumela tým právnickým pojmom. Riadila sa tým, čo jej povedala sekretárka, že majú nárok na odmenu z dôvodu, že odrobili 6 mesiacov pre poisťovňu. Nevedela, že je tam podmienka, že má odrobiť 4 roky pre poisťovňu, keby o tom vedela, takúto dohodu by nepodpísala. Vo februári resp. v marci 2008 dala výpoveď poisťovni, pričom túto jej výpoveď poisťovňa akceptovala.
Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 1Cb/33/2008 zo dňa 15. decembra 2008 súd zistil, že tento uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) zmluvnú pokutu vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eura, trovy konania pozostávajúce z poplatku za konanie pred rozhodcovským súdom vo výške 19.000,- Sk a trovy konania pozostávajúce z paušálnej odmeny za právne zastupovanie vo výške 12.000,- Sk.
Zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 súd zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 a žalobkyňa ako výhradný sprostredkovateľ poistenia uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala, že bude poisťovni poskytovať svoje sprostredkovateľské služby a to najmä predkladať ponuky na uzavretie poistnej zmluvy, predkladať návrhy poistnej zmluvy, vykonávať iné činnosti smerujúce k uzavretiu poistnej zmluvy. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.4.2007.
Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 súd zistil, že jej účelom je stabilizácia a rozvoj schopností výhradného sprostredkovateľa poistenia, mimoriadne odmeňovanie výhradného sprostredkovateľa poistenia, ktorý spĺňa a bude naďalej zodpovedne napĺňať nasledujúce kritéria a obligácie vyplývajúce z jeho činnosti: a) vykonáva činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia v prospech poisťovne nepretržite aspoň šesť mesiacov, ktoré predchádzajú podpisu tejto dohody. Podľa bodu 4. dohody v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku SR.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904 a žalobkyňa uzavreli zo dňa 23.4.2007 zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala, že bude poisťovni poskytovať svoje sprostredkovateľské služby. Takisto nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 16.11.2007 podpísala dohodu o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia a že pohľadávka právneho predchodcu žalovaného, ktorá vznikla na základe tejto dohody (čl. 5 dohody), bola postúpená na žalovaného.
Spornou ostáva skutočnosť, či bola vyššie uvedená dohoda o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, uzavretá platne a v súlade s ustanoveniami § 37 ods. 1 v nadväznosti na § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., § 40 ods. 2 a § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalobkyňa podala žalobu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.).
Presné vymedzenie dohody zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke o predmete sporov, ktoré sa majú rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je základným predpokladom na vymedzenie právomoci rozhodcu alebo stáleho rozhodcovského súdu. Ani riadne uzavretá rozhodcovská zmluva nemôže rozšíriť okruh sporov na prerokovanie v rozhodcovskom konaní, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ si sporové strany dohodnú v rozhodcovskej zmluve predmet sporu vylúčený z právomoci rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 zákona), je takáto dohoda neplatná. Zároveň je dôvodom na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. (JUDr. Alexander Škrinár, CSc. Aktuálne otázky rozhodcovského konania - ASPI).
Podľa názoru súdu je dohoda o rozhodcovskej doložke, uvedená v čl. 4 dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, vyjadrená veľmi všeobecne a síce, že "v prípade sporu medzi zmluvnými stranami z tejto dohody alebo zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. a štandardné procesné pravidlá právneho poriadku SR, pričom právo voľby, menovania, určenia zodpovednej osoby za vedenie sporu v zmysle tohto zákona patrí výlučne poisťovni". Takýto prejav vôle je podľa názoru súdu neurčitý a nezrozumiteľný, lebo tretia strana (rozhodcovský súd) nebude vedieť úmysel strán bez ďalšieho vyložiť. Takýmto spôsobom formulovaná dohoda môže viesť aj k tomu, že medzi stranami vznikne spor, ktorý je z rozhodcovského konania vylúčený a podľa ich všeobecnej dohody má byť predmetom rozhodcovského konania. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. z definície rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o dohodu, podľa ktorej všetky spory alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve sa preto musí vymedziť rozsah a okruh sporov, ktoré budú predmetom rozhodcovského konania, lebo obsahom dohody môže byť aj dohoda o rozhodovaní len niektorých sporov z medzi nimi vzniknutých právnych vzťahov.
Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka pre neurčitosť od počiatku neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o formu dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007, treba vychádzať z toho, v akej forme bol uzavretý pôvodný (primárny) záväzkovoprávny vzťah, ktorý sa ňou mení. Podľa čl. 7 bodu 7.4. zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 môže byť táto zmluva zmenená alebo doplnená oboma zmluvnými stranami nahradením tejto zmluvy novou zmluvou, písomným doplnkom podpísaným obidvoma zmluvnými stranami alebo spoločnosťou aktualizovanou POS.
Zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 podpisovali za právneho predchodcu žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. osoby oprávnené konať v mene tejto spoločnosti (podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo: 470/V : za akciovú spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť predseda).
Z dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 jednoznačne vyplýva, že táto mení a dopĺňa zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 23.4.2007 (bod 6 dohody „ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, podpisom tejto dohody strácajú platnosť“ a „dohody sa nedotýka tých ustanovení zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ktoré sú s touto dohodou v súlade“).
V dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia zo dňa 16.11.2007 je síce ako zmluvná strana uvedený právny predchodca žalovaného spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. (pričom v úvodnej časti tejto dohody sa neuvádzajú jej účastníci uvedením ich mien aj funkcií), avšak táto dohoda nie je podpísaná osobami oprávnenými konať v mene tejto spoločnosti v súlade so zápisom v obchodnom registri (krajský inšpektor Q. nebol členom predstavenstva spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., pričom za túto spoločnosť dohodu nečitateľne podpísala iba jedna bližšie neoznačená osoba).
Dohodou možno zmeniť doterajší celý záväzkovoprávny vzťah tak, že namiesto neho vznikne nový záväzkovoprávny vzťah. Rovnako v rámci už existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu možno dohodnúť, že zaniknú iba niektoré záväzky (povinnosti), ktoré budú nahradené novými záväzkami. To treba posúdiť z prejavu vôle a z obsahu dohody, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi pôvodného záväzkovoprávneho vzťahu. Zákon pre túto dohodu nepredpisuje osobitnú formu, ale ak bola písomná forma predpísaná pre pôvodný záväzok, aj túto dohodu treba uzavrieť písomne (§ 40 ods. 2).
Z vyššie uvedených dôvodov je preto rozhodcovská doložka neplatná podľa §§ 40 a 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko tento je právnym nástupcom spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a účastníkmi v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu byť len účastníci rozhodcovského konania, ktorým bol aj žalovaný.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 224 ods.3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.5.2010 a ustanovení § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby v roku 2009 odmena vo výške 53,49 eura, za úkon podania návrhu na začatie konania zo dňa 26.1.2009 odmena vo výške 53,49 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 31.5.2010 odmena vo výške 55,49 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 19.7.2010 odmena vo výške 55,49 eura za úkon účasti na pojednávaní dňa 27.8.2010 odmena vo výške 55,49 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 8.10.2010 odmena vo výške 13,87 eura, za úkon účasti na pojednávaní dňa 26.11.2010 odmena vo výške 55,49 eura, za úkon účasť na pojednávaní dňa 22.2.2014 odmena vo výške 61,87 Eur, za úkon ďalšej porady s klientom dňa 16.7.2010 odmena vo výške 36,99 eura, za úkon ďalšej porady s klientom dňa 27.8.2010 odmena vo výške 18,50 eura, za úkon ďalšej porady s klientom dňa 25.11.2010 odmena vo výške 36,99 eura, za úkon ďalšia porada s klientom dňa 28.3.2011 odmena vo výške 57,- Eur, ďalšia porada s klientom dňa 7.2.2014 odmena vo výške 61,87 Eur, za úkon vyjadrenie na odvolanie žalovaného zo dňa 31.3.2011 odmena vo výške 57,- Eur, za t.j. 673,03 eura a podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 6,95 eura + 8 úkonov po 7,21 eura + 2 úkony po 7,41 eura + 2 úkony po 8,04 eura, t.j. spolu režijný paušál 102,48 eura, teda odmena spolu 775,51 eura.
Podľa ustanovenia § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17).
Paušálne náhrady podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách sú za každý začatý 1km jazdy 0,183 eura pre osobné cestné motorové vozidlá, teda súd priznal advokátovi paušálnu náhradu vo výške 71,37 eura (0,183 eura x 390 km). Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí advokátovi podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla. Advokát si uplatnil náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 23,61 eura, ktorú mu súd priznal /pri použití cestného motorového vozidla dňa 31.5.2010 (Prešov - Košice a späť) vo výške 4,77 eura (78 km, cena za 1l 1,274 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km), pri použití cestného motorového vozidla dňa 19.7.2010 vo výške 4,77 eura (78 km, cena za 1l 1,274 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km), pri použití cestného motorového vozidla dňa 27.8.2010 vo výške 4,73 eura (78 km, cena za 1l 1,263 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km), pri použití cestného motorového vozidla dňa 8.10.2010 vo výške 4,71 eura (78 km, cena za 1l 1,257 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km) a pri použití cestného motorového vozidla dňa 26.11.2010 vo výške 4,66 eura (78 km, cena za 1l 1,244 eura pri priemernej spotrebe 4,8l/100 km)/. Súd na základe vyúčtovania predloženého právnym zástupcom žalobkyne dňa 24.2.2014 priznal k tomu ešte náhradu cestovného za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom Renault Megane pri ceste dňa 20.2.2014 na trase Prešov - Košice a späť vo výške 22,46 Eur.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, t.j. 12,02 eura cesta Prešov - Košice a späť, spolu 10 hodín, t.j. 20 x 1 hod. 12,02 eura, t.j. 240,40 eura a k tomu ešte náhrada za stratu času pri ceste na trase Prešov - Košice a späť za 4 x 30 min, t.j. 2 hodiny teda 4 x 13,40 Eur t.j. 53,60 Eur, spolu tak náhrada za stratu času vo výške 294,- eura.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech a priznal jej preto náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 186,95 Eur.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).