Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-349-2013.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/349/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Getfin, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 46 371 265, proti odporkyni: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W., zastúpená opatrovníčkou JUDr. W. N., vyššiou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava o zaplatenie 381,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. llC/58/2012-25 zo dňa 14. januára 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,97 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 165,97 eur od 14.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 6, § 451 ods. 1, 2, § 456 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1 a § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke pôžičku vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur). Pôžičku mala odporkyňa vrátiť 11-imi mesačnými splátkami vo výške 33,19 eur od 25.12.2008 do 25.10.2009 s odplatou navýšenou o 6.000,- Sk (199,16 eur), spolu v sume 365,14 eur. Cena úveru je 131 % ročne. Nie každá dohoda o cene úveru je akceptovateľná. Majetková hodnota plnenia v sume 5.000,- Sk (165,97 eur) je vo vzťahu k majetkovej hodnote protiplnenia 11.000,- Sk (365,14 eur) v nápadnom nepomere. Z uvedených skutočností súd prvého stupňa vyvodil záver, že sa jedná o civilnoprávnu úžeru, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti. Súd prvého stupňa tak uzavrel, že zmluva označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná. Odporkyni prijatím nevrátenej sumy 5.000,- Sk (165,97 eur) vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je navrhovateľovi povinná vydať spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po jeho vzniku, to je 29.11.2008. Navrhovateľ žiadal menej - úrok z omeškania počnúc dňom 14.03.2009, čo súd akceptoval. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s p., a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku za návrh z úspešných 165,97 eur v minimálnej sume 16,50 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vôbec neprihliadol na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o úvere a k prevzatiu peňazí skutočne došlo. Spotrebiteľka mala dostatočný čas na to, aby si podmienky zmluvy preštudovala a s týmito sa oboznámila. Odporkyňa v samotnej zmluve o úvere prehlásila, že všetky dojednania tejto úverovej zmluvy boli medzi účastníkmi dohodnuté individuálne ešte pred podpisom zmluvy. K uzavretiu zmluvy teda došlo na základe individuálneho dojednania. Odporkyňa mala možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy, ak túto možnosť nevyužila, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. V prípade, že by považovala zmluvné podmienky pre ňu za neprijateľné, mala zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 dní. Ak súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje časti, ktoré sú neplatné, mal rozhodnúť len o neplatnosti časti právneho úkonu, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu. Predmetná zmluva je koncipovaná jasne, na prvej strane je napísané akú sumu si dlžníčka požičiava (istina úveru) - číslom i slovom, miera navýšenia z istiny úveru, celková výška úveru s dohodnutým navýšením, výška mesačnej splátky, doba splácania úveru, splatnosť mesačnej splátky, RPMN. Odporkyňa teda presne vedela, akú sumu si požičiava, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vráti, t j. vedela si presne vypočítať, o akú sumu vráti viac. Navrhovateľ si s odporkyňou dohodol zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 15% ročne z dlžnej sumy. Takúto sadzbu považuje navrhovateľ za primeranú hodnote a významu zabezpečenej povinnosti a to aj v súbehu s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa nedodržal ústavnú zásadu rovnakého postavenia a právnej ochrany oboch strán súdneho sporu. Postaveniu navrhovateľa vôbec nepriznal vážnosť a dôvodnosť a v celom rozsahu chráni len práva a situáciu odporkyne napriek tomu, že odporkyňa dosiaľ nezaplatila ani jednu splátku. Predmetná zmluva je prejavom slobodnej a ničím neobmedzenej vôle odporkyne. Súčasťou odvolania navrhovateľa je jeho návrh na zmenu žalobného návrhu podľa ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s navrhnutou zmenou.
K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporkyne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 381,73 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 365,13 eur od 14.03.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 15% ročne zo sumy 365,13 eur od 14.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku vo výške 5.000,- Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala aj s odplatou vrátiť v splátkach. Súd prvého stupňa ustálil, že odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím nevrátenej sumy 5.000,- Sk, je preto povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť navrhovateľovi.
S týmto záverom súdu prvého stupňa nie je možné súhlasiť. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aký majetkový prospech odporkyni vznikol, najmä v situácií, keď peňažné prostriedky, ktoré prevzala, sa zaviazala vrátiť. Aplikáciu ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa nepodložil skutkovými zisteniami. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Z odôvodnenia súdu sa javí byť nesporným, že odporkyňa fakticky prevzala peniaze v hodnote 5.000,- Sk a tieto peniaze ani čiastočne nevrátila. Súd prvého stupňa riadne neskúmal, aký právny vzťah vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a akými zákonnými ustanoveniami sa tento právny vzťah riadi.
S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia založil na nesprávnom právnom posúdení veci. So zreteľom na uvedené nemožno považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Odvolací súd súčasne poukazuje na návrh navrhovateľa na zmenu žalobného návrhu. Tento návrh je potrebné preskúmať v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. a o ňom rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu dvojinštančnosti súdneho konania bude úlohou súdu prvého stupňa, aby o uvedenom návrhu rozhodol.
S poukazom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvého stupňa v dôsledku aplikácie nesprávneho právneho predpisu nedostatočne zistil skutkový stav veci. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa po rozhodnutí o návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu musí vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi, či je zmluva platná v celosti, či len v časti, v akej časti, prípadne o aký právny vzťah sa medzi účastníkmi jedná a akými ustanoveniami sa spravuje, či navrhovateľovi vznikol nárok na úrok, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa posúdi uzatvorenú zmluvu z hľadísk uvedených vyššie.
Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.