Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/349/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Getfin, s.r.o., Bezručova 1191/3, Trenčín, IČO: 46 371 265, proti odporkyni: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W., zastúpená opatrovníčkou JUDr. W. N., vyššiou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava o zaplatenie 381,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -25 zo dňa 14. januára 2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,97 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 165,97 eur od 14.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, - 4, - 6, , , , , , , a . Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke pôžičku vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur). Pôžičku mala odporkyňa vrátiť 11-imi mesačnými splátkami vo výške 33,19 eur od 25.12.2008 do 25.10.2009 s odplatou navýšenou o 6.000,- Sk (199,16 eur), spolu v sume 365,14 eur. Cena úveru je 131 % ročne. Nie každá dohoda o cene úveru je akceptovateľná. Majetková hodnota plnenia v sume 5.000,- Sk (165,97 eur) je vo vzťahu k majetkovej hodnote protiplnenia 11.000,- Sk (365,14 eur) v nápadnom nepomere. Z uvedených skutočností súd prvého stupňa vyvodil záver, že sa jedná o civilnoprávnu úžeru, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti. Súd prvého stupňa tak uzavrel, že zmluva označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná. Odporkyni prijatím nevrátenej sumy 5.000,- Sk (165,97 eur) vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je navrhovateľovi povinná vydať spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po jeho vzniku, to je 29.11.2008. Navrhovateľ žiadal menej - úrok z omeškania počnúc dňom 14.03.2009, čo súd akceptoval. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia O.s p., a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v súdnom poplatku za návrh z úspešných 165, eur v minimálnej sume 16,50 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vôbec neprihliadol na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o úvere a k prevzatiu peňazí skutočne došlo. Spotrebiteľka mala dostatočný čas na to, aby si podmienky zmluvy preštudovala a s týmito sa oboznámila. Odporkyňa v samotnej zmluve o úvere prehlásila, že všetky dojednania tejto úverovej zmluvy boli medzi účastníkmi dohodnuté individuálne ešte pred podpisom zmluvy. K uzavretiu zmluvy teda došlo na základe individuálneho dojednania. Odporkyňa mala možnosť

ovplyvniť obsah zmluvy, ak túto možnosť nevyužila, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. V prípade, že by považovala zmluvné podmienky pre ňu za neprijateľné, mala zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 dní. Ak súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje časti, ktoré sú neplatné, mal rozhodnúť len o neplatnosti časti právneho úkonu, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu. Predmetná zmluva je koncipovaná jasne, na prvej strane je napísané akú sumu si dlžníčka požičiava (istina úveru) - číslom i slovom, miera navýšenia z istiny úveru, celková výška úveru s dohodnutým navýšením, výška mesačnej splátky, doba splácania úveru, splatnosť mesačnej splátky, RPMN. Odporkyňa teda presne vedela, akú sumu si požičiava, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vráti, t j. vedela si presne vypočítať, o akú sumu vráti viac. Navrhovateľ si s odporkyňou dohodol zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 15% ročne z dlžnej sumy. Takúto sadzbu považuje navrhovateľ za primeranú hodnote a významu zabezpečenej povinnosti a to aj v súbehu s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa nedodržal ústavnú zásadu rovnakého postavenia a právnej ochrany oboch strán súdneho sporu. Postaveniu navrhovateľa vôbec nepriznal vážnosť a dôvodnosť a v celom rozsahu chráni len práva a situáciu odporkyne napriek tomu, že odporkyňa dosiaľ nezaplatila ani jednu splátku. Predmetná zmluva je prejavom slobodnej a ničím neobmedzenej vôle odporkyne. Súčasťou odvolania navrhovateľa je jeho návrh na zmenu žalobného návrhu podľa ustanovenia . Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s navrhnutou zmenou.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporkyne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), preskúmal vec podľa ustanovenia , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 381,73 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 365,13 eur od 14.03.2009 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 15% ročne zo sumy 365,13 eur od 14.03.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku vo výške 5.000,- Sk, ktorú sa odporkyňa zaviazala aj s odplatou vrátiť v splátkach. Súd prvého stupňa ustálil, že odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím nevrátenej sumy 5.000,- Sk, je preto povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť navrhovateľovi.

S týmto záverom súdu prvého stupňa nie je možné súhlasiť. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aký majetkový prospech odporkyni vznikol, najmä v situácií, keď peňažné prostriedky, ktoré prevzala, sa zaviazala vrátiť. Aplikáciu ustanovenia súd prvého stupňa nepodložil skutkovými zisteniami. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Z odôvodnenia súdu sa javí byť nesporným, že odporkyňa fakticky prevzala peniaze v hodnote 5.000,- Sk a tieto peniaze ani čiastočne nevrátila. Súd prvého stupňa riadne neskúmal, aký právny vzťah vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a akými zákonnými ustanoveniami sa tento právny vzťah riadi.

S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia založil na nesprávnom právnom posúdení veci. So zreteľom na uvedené nemožno považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Odvolací súd súčasne poukazuje na návrh navrhovateľa na zmenu žalobného návrhu. Tento návrh je potrebné preskúmať v zmysle ustanovenia a o ňom rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu dvojinštančnosti súdneho konania bude úlohou súdu prvého stupňa, aby o uvedenom návrhu rozhodol.

S poukazom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvého stupňa v dôsledku aplikácie nesprávneho právneho predpisu nedostatočne zistil skutkový stav veci. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preto zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa po rozhodnutí o návrhu navrhovateľa na zmenu návrhu musí vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi, či je zmluva platná v celosti, či len v časti, v akej časti, prípadne o aký právny vzťah sa medzi účastníkmi jedná a akými ustanoveniami sa spravuje, či navrhovateľovi vznikol nárok na úrok, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa posúdi uzatvorenú zmluvu z hľadísk uvedených vyššie.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.