Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-4-2014.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné o zaplatenie 336,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie o zaplatenie 336,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 336,- eur od 18.5.2013 až do 06.02.2014 z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 20,-eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 248,29 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 08.7.2013 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 336,-eur spolu s 9,75%-ným ročným úrokom z omeškania, nahradiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe elektronickej objednávky prepravy so žalovaným uzatvoril zmluvu o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného prepravu veci. Objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č.20130357 zo dňa 19.3.2013 splatnou dňa 18.5.2013 sumu vo výške 336,-eur. Žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval, napriek tomu splatnú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti a ani do podania návrhu na súd neuhradil.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/112/2013 zo dňa 05.9.2013 a to tak, že žalobcovi v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorým žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok žalobcom uplatňovaný v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko v tomto konaní
uplatňovaná faktúra bola žalovaným uhradená dňa 09.8.2013, t.j. ešte pred doručením platobného rozkazu a žalovaná istina bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur.
Vo vyjadrení k odporu zo dňa 17.12.2013 žalobca trval na podanom návrhu s tým, že upravil uplatnenú sadzbu úroku z omeškania na výšku 9,50% ročne. Potvrdil, že žalovaný sumárnou úhradou z bankového účtu dňa 09.8.2013 uhradil žalobcovi sumu 2300,-eur, avšak opomenul tú skutočnosť, že v čase vykonania tejto sumárnej úhrady mal voči žalobcovi aj iné záväzky z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy splatné skôr ako je žalovaná pohľadávka. Žalobca ako veriteľ preto priradil a započítal sumárnu úhradu vo výške 2300,-eur zo dňa 09.8.2013 neoznačenú variabilným symbolom, z ktorého by bolo zrejmé, ktorý záväzok žalovaný zaplatil, na splnenie skôr splatných odporcových záväzkov. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca súdu tabuľku výpočtu splnenia záväzkov žalovaného voči žalobcovi platbami a priradenie platieb k jednotlivým záväzkom žalovaného voči žalobcovi. Konkrétne z tabuľky vyplýva, že sumu 2300,-eur poukázanú žalovaným dňa 09.8.2013 žalobca priradil k faktúram č.20130112, 20130123, 20130127, 20130133, 20130142 a 20130146.
Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 žalobca súdu oznámil, že nakoľko žalovaný dňa 06.02.2014 na jeho bankový účet zaplatil sumu vo výške 2581,45 eur berie svoj návrh v časti o zaplatenie 336,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 336,-eur od 18.5.2013 do 06.02.2014 späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä fotokópiou faktúry č.20130357 zo dňa 19.3.2013 splatnou dňa 18.5.2013 v sume 336,-eur, fotokópiou medzinárodného nákladného listu č.6233832, prehľadmi žalobcom vystavených faktúr, splátok zaúčtovaných na jednotlivé faktúry a výpočtom úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr po lehote splatnosti, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra a ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je okrem iného sprostredkovateľská činnosť v doprave a špedičné služby.
Žalovaný je podnikateľským subjektom - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov podnikajúcim v oblasti výroby, podnikateľského poradenstva, veľkoobchodu a maloobchodu v rozsahu voľnej živnosti.
Medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu obchodného vzťahu a to na základe objednávky žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal prepravu veci. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný vykonanie prepravy veci vyfakturovanej faktúrou č.20130357 zo dňa 19.3.2013 nepoprel a jej vykonanie žiadnym spôsobom nereklamoval. Z medzinárodného nákladného listu č.6233832 vyplýva, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru na trase Porcia (Taliansko) - Humenné motorovým vozidlom EČV: I. XXXBL a prívesom EČV: I. XXXYD. Za vykonanú prepravu veci vyfakturoval žalobca žalovanému dohodnutú cenu spolu vo výške 336,-eur vyššie uvedenou faktúrou, ktorá bola splatná dňa 18.5.2013.
Z prehľadu faktúr vystavených žalobcom žalovanému za vykonané prepravy vyplýva, že dňa 09.8.2013 žalovaný uhradil žalobcovi bankovým prevodom sumu 2300,-eur a táto suma bola žalobcom použitá na úhradu skôr splatných faktúr, konkrétne faktúry č.20130112, 20130123, 20130127, 20130133, 20130142 a 20130146. Táto suma bola žalobcom použitá na úhradu iných skôr splatných záväzkov žalovaného voči žalobcovi z titulu nezaplatených odplát za vykonané prepravy. Takýto postup žalobcu je v súlade s ust. § 330 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najskôr
jeho príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia je dôležité a dlžník by sa nemal spoliehať len na ustanovenie § 330. Ak totiž dlžník nevyužije svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už premlčaný. Dlžník tým stráca možnosť domôcť sa v budúcnosti premlčania tohto dlhu. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by využil svoje dispozitívne oprávnenie a určil, ktorý záväzok platbou zo dňa 09.8.2013 plní, bol postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatného záväzku a najskôr na jeho príslušenstvo správny a v súlade so zákonom.
Podľa § 610 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o preprave veci sa prepravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 625 ods.1 a 2, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného ako odosielateľa vykonať prepravu veci z miesta odoslania do miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za vykonanú prepravu veci zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy splnil, prepravu tovaru pre žalovaného ako odosielateľa vykonal. Žalovaný vykonanie prepravy žalobcom žiadnym spôsobom nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú odplatu (prepravné) neuhradil v lehote splatnosti.
Podľa § 365 ods.2, Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia, patril žalobcovi tiež nárok na náhradu úrokov z omeškania a to tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnená výška úrokov z omeškania ako aj doba, od kedy si ich žalobca uplatňuje sú v súlade s ust. § 365 a 369 Obchodného zákonníka.
Podľa § 96 ods.1, O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2, O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods.3, O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Písomným podaním zo dňa 10.02.2014 vzal žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 336,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy od 18.5.2013 do 06.02.2014 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pretože žalovaný dňa 06.02.2014 uhradil zvyšok uplatňovanej pohľadávky.
Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasil a to z dôvodu, že započítavanie pohľadávok a platieb z jeho strany tak ako ho prezentuje žalobca je podľa jeho názoru nesprávne. Súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so späťvzatím zostatku návrhu nie je závažný. Žalobca dostatočne zdôvodnil a preukázal, akým spôsobom nakladal s finančnými prostriedkami poukazovanými žalovaným na splatenie jeho záväzkov z prepravy žalobcovi, a keďže postup žalobcu, ktorý si započítal platbu na splnenie najskôr splatných záväzkov a najskôr na ich príslušenstvo je správny a v súlade so zákonom, súd návrhu žalobcu na zastavenie konania vyhovel a konanie v časti o zaplatenie 336,-eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil.
Podľa § 369c, ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 768k ods.2, Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pre 1.februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.januára 2013.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1, zákona je 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 01.februári 2013, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami obchodného zákonníka priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Spolu zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 268,29 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,-eur a z trov právneho zastúpenia žalobu vo výške 248,29 eur, ktoré pozostávajú:
1, zo sumy 159,36 eur za 6 úkonov právnej služby á 26,56 eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.podanie návrhu na súd dňa 07.7.2013, 3.písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 17.12.2013, 4.účasť na pojednávaní konanom dňa 30.01.2014, 5.čiastočné späťvzatie zo dňa 10.02.2014, 6.účasť na pojednávaní dňa 20.02.2014);
2, zo sumy 47,55 eur, t.j. 3 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 3 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon v roku 2014;
3, zo sumy 41,38 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 206,91 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.