Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_10C-20-2013.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/20/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Q. T., F.. X.X.XXXX, Q. T. E., E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Barborou Stehlíkovou, advokátkou so sídlom v Martine, J.Mazúra 4418/14, proti žalovaným: v rade 1/ S. P., F.. XX.X.XXXX, T. T. - F. E., S. XXXX/X, Q..Č.. T. H., T. X/X , v rade 2/ I. P., F.. XX.X.XXXX, Q..Č.. T. H., T. X/X, v konaní o zaplatenie 1026,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/ je žalobcovi povinný zaplatiť 1.026,61 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 400,-eur od 11.4.2011 do 19.4.2011, zo sumy 134,45 eur od 20.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 0,45 eur od 10.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-eur od 11.5.2011 do 13.5.2011, zo sumy 134,45 eur od 14.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-eur od 11.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 400,-eur od 2.7.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Túto povinnosť má žalovaný v rade 1/ spoločne a nerozdielne so žalovanou v rade 2/ I. P.Š., F.. XX.X.XXXX, o ktorej povinnosti súd právoplatne rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 1Ro/562/2011 zo dňa 9.12.2011.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a.
Žalovaný v rade 1/ je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 182,09 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom v rozsahu 61,50 eur má túto povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovanou v rade 2/, o ktorej povinnosti súd právoplatne rozhodol už platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 1Ro/562/2011 zo dňa 9.12.2011 a v rozsahu 120,59 eur má túto povinnosť žalovaný v rade 1/ vo vzťahu k žalobcovi samostatne.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.11.2011 a upravenou podaním žalobcu zo dňa 6.12.2011, ktoré na súd došlo 8.12.2011 sa žalobca proti žalovanému v rade 1/ a jeho manželke žalovanej v rade 2/ ako povinným spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1026,61 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 400,-€ od 11.4.2011 do 19.4.2011, zo sumy 134,45 eur od 20.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 0,45 eur od 10.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-€ od 11.5.2011 do 13.5.2011, zo sumy 134,045 eur od 14.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-€ od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 400,-€ od 2.7.2011 do zaplatenia a s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,71 eur od 1.7.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 29.7.2010 uzavrel so žalovanými v rade 1/ a 2/, manželmi prostredníctvom svojho splnomocnenca H. T. I. D. T. zmluvu o nájme bytu. Predmetom zmluvy bol nájom X.-izbového bytu č.XX, v dome na K. E. Č..XXXX/XX R. E., časť W. vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý je zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú. W.. Podľa článku IV. nájomnej zmluvy doba nájmu
bola dohodnutá na dobu určitú v trvaní jedného roka od 1.8.2010 do 1.8.2011. V článku V. zmluvy bolo mesačné nájomné stanovené vo výške 400,-€ mesačne, splatné najneskôr k 4.-tému dňu v mesiaci, pričom zročnosť posledného nájomného za dohodnutú dobu nájmu bola stanovená ku dňu 1.7.2011. Pre prípad, že by nájomcovia boli v omeškaní so splatnosťou nájomného bol zmluvnými stranami dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,5% za každý deň omeškania. Žalobca však v žalobe požadoval poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní splácali nájomné spočiatku riadne, avšak nájomné za mesiac apríl 2011 uhradili tak, že dňa 19.4.2011 zaplatili sumu 265,55 eur a dňa 9.5.2011 sumu 134,-€. Titulom tohto nájomného nezaplatili 0,45 eur. Nájomné za mesiac máj 2011 uhradili len čiastočne v sume 265,55 eur dňa 13.5.2011 a nájomné za mesiac jún a júl 2011 neuhradili ani len čiastočne. Žalovaní v rade 1/ a 2/ neuhradili ani pomernú časť vyúčtovania nedoplatku za teplo, prípravu teplej vody za obdobie august až december 2010 v sume 91,71 eur v súlade s článkom V. ods.2 nájomnej zmluvy. Dlh na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu tak ku dňu podania žaloby predstavoval požadovanú istinu 1026,61 eur.
V priebehu konania žalobca na takto koncipovanej žalobe zotrval.
Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu sp.zn. 1Ro/562/2011, ktorým oboch žalovaných zaviazal, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 1026,61 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 400 € od 11.4.2011 do 19.4.2011, zo sumy 134,45 € od 20.4.2011 do 9.5.2011, zo sumy 0,45 € od 10.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400 € od 11.5.2011 do 13.5.2011, zo sumy 134,45 € od 14.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 400 € od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 400 € od 2.7.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 91,71 € od 1.7.2011 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 61,50 € s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
Proti platobnému rozkazu včas podal odpor len žalovaný v rade 1/. Žalovaná v rade 2/ včas odpor voči platobnému rozkazu nepodala a preto vo vzťahu k nej platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 4.4.2012. Stalo sa tak v dôsledku ustanovenia § 174 ods.2 O.s.p. (zák.č.99/1963 Z.z.), podľa ktorého ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods.1 O.s.p.). V prípade žalovaných v rade 1/ a 2/ nešlo o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov, ktoré predpokladá ustanovenie § 91 ods.2 O.s.p.. Solidarita žalovaných znamenala len tú skutočnosť, že žalobca mohol požadovať splnenie celého dlhu buď len proti jednému z nich, alebo proti obom, s tým, že plnením jedného zo žalovaných povinnosť plniť toho druhého v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká.
Súd potom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť len voči žalovanej v rade 2/, pokračoval v konaní o nároku žalobcu len vo vzťahu k žalovanému v rade 1/.
Žalovaný v rade 1/ vo svojom odpore , ktorý na súd došiel 14.10.2012 uviedol, že je síce pravdou, že so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu, uvedenú v žalobe, na základe ktorej mohli užívať po dohodnutú dobu predmetný byt, ten však ale užívali kratšie, aj keď priznal, že nájomnú zmluvu predčasne neukončili výpoveďou alebo dohodou so žalobcom. Ústne ale informovali žalobcu, že byt prestanú užívať skôr, než to vyplývalo z nájomnej zmluvy. Žalovaný v rade 1/ vo svojom odpore uznával nárok žalobcu na zaplatenie 0,45 eur, na zaplatenie sumy 134,45 eur, na zaplatenie sumy 91,71 eur. Zvyšok sumy odmietol zaplatiť a uvádzal, že v byte sa nachádzal, keď ho prevzali do užívania, veľký neporiadok, a špina. Na základe týchto skutočností žiadal žalovaný v rade 1/, aby súd žalobu zamietol.
Na pojednávaní dňa 20.2.2014 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je svojho dlhu voči žalobcovi vedomý a zásadným spôsobom nároky, uplatnené voči nemu nenamietal, hoci iné konštatoval v odpore
voči platobnému rozkazu. Aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že byt opustili skôr a to na konci júna 2011, o čom informovali matku žalobcu, avšak pravdou je, že nevykonali žiadny právny úkon, smerujúci k predčasnému ukončeniu nájomnej zmluvy písomnou formou, alebo formou, akú predpokladá zákon. Spoliehali sa len na ústnu dohodu s matkou žalobcu. Žalovaný však poukázal na zlú finančnú situáciu, na skutočnosť, že je s manželkou v rozvodovom konaní a jedno z ich detí je umiestnené v krízovom centre. Uviedol, že v prípade, že by mu súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie dlhu, približne tri mesiace od právoplatnosti rozsudku, vedel by dlh zaplatiť naraz, keďže má perspektívu zamestnať sa v zahraničí.
Mimo výsluchu žalovaného súd vykonal dokazovanie čítaním listín, pripojených do súdneho spisu, predovšetkým zmluvy o nájme bytu, uzavretej dňa 29.7.2010, dôkazov, preukazujúcich vlastnícke právo žalobcu k predmetnému bytu, ďalej čítaním listín, preukazujúcich náklady za plnenia, súvisiace s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav, tvrdený žalobcom.
Je skutočne pravda, že žalobca so žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 29.7.2010 uzavrel nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, podľa ktorej mali žalovaní platiť mesačné nájomné vo výške 400,-€ zročné k 10.- temu dňu v mesiaci, za ktorý bol nájom platený s tým, že nájomné za posledný mesiac užívania bytu
- júl 2011 je splatné najneskôr k 1.júlu 2011. Nájom bytu bol totiž dohodnutý za obdobie od 1.8.2010 do 1.8.2011, teda na dobu jedného roka. V mesačnom nájomnom boli zahrnuté aj úhrady za plnenia, spojené s užívaním bytu a to úhrady za teplo, vodné, stočné, elektrickú energiu, plyn, odvoz odpadu, koncesionárske poplatky za televíziu a rádio. Nedoplatok pri vyúčtovaní týchto nákladov boli žalovaní povinní zaplatiť v alikvotnej sume, pripadajúcej na nich za obdobie užívania.
V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci, že by žalovaní boli dlh na nájomnom za posledné dva mesiace nájmu, teda za mesiace jún a júl 2011 zaplatili ku dňu zročnosti a že by včas zaplatili aj nájomné za mesiac apríl a máj 2011. Zo strany žalovaných nebol produkovaný dôkaz, vyvracajúci tvrdenia žalobcu ohľadne toho, akým spôsobom a kedy bolo nájomné za tieto mesiace zaplatené. Navyše žalobca vyúčtoval žalovaným aj sumu 91,71 eur, čo predstavovalo alikvotný podiel žalovaných na zvýšených nákladoch na nedoplatku na skutočných nákladoch za vykurovanie a teplú vodu za rok 2010, ktorý predstavoval sumu 220,12 eur, pričom za päť mesiacov užívania bytu v roku 2010 alikvotná suma z tohto nedoplatku, pripadajúca na žalovaných v rade 1/ a 2/ predstavovala sumu 91,71 eur teda sumu pripadajúcu na žalovaných v dôsledku užívania bytu v mesiacoch august až december 2010 (čl.16-19). Dlh žalovaných potom pozostával zo sumy 800,-€, ktorá predstavovala dlžné nájomné za mesiace jún a júl 2011, ďalej zo zvyšku nájomného, ktoré nebolo uhradené za mesiac máj 2011 v sume 134,45,-€, a z dlhu na nájomnom za mesiac apríl 2011 vo výške 0,45 eur a sumy 91,71 eur, čo spolu predstavuje žalovanú istinu 1026,61 eur. Táto suma bola pre súd nesporná a nakoniec vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v rade 1/ sa stala nespornou medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/.
Súd preto žalovaného v rade 1/ k zaplateniu tejto sumy zaviazal.
Nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy nachádza právnu oporu v ustanoveniach nájomnej zmluvy ale aj v ustanovení § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964Zb.), podľa ktorého nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods.2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia, poskytované s užívaním bytu, alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú, alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné, alebo úhradu za plnenia, poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Súd preto žalobe vyhovel pokiaľ šlo o istinu, ktorú žalobca požadoval titulom dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav.
Pokiaľ šlo o sankciu za omeškanie žalovaných s platením nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu, žalobca požadoval poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne, a zo sumy 91,71 eur, požadoval 9% úrok z omeškania ročne. Súd v tejto časti žalobcovi celkom nevyhovel a to vzhľadom na ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.2010.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, majetkovou sankciou pri omeškaní nájomcu s platením nájomného, alebo úhrad za služby spojené s užívaním bytu, je vždy poplatok z omeškania. Výšku poplatku z omeškania upravuje Nariadenie Vlády č.87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom od 1.7.2010 toto vládne nariadenie stanovovalo v § 4 výšku poplatku z omeškania tak, že poplatok z omeškania je každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy najmenej však 0,83 eura za každý začatý mesiac omeškania.
Z toho vyplýva, že žalobca zo sumy 91,71 eur požadoval úrok z omeškania ako majetkovú sankciu, ktorá mu neprináležala, preto mu súd takéto plnenie nepriznal a súčasne požadoval vyšší poplatok z omeškania než v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov požadovať mohol, ak ho požadoval vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 1 promile. Súd preto pokiaľ šlo o poplatky z omeškania priznal žalobcovi poplatok z omeškania len vo výške 0,5 promile denne a úrok z omeškania zo sumy 91,71 eur mu nepriznal vôbec, keďže šlo o sankciu, na ktorú žalobca u takéhoto plnenia nárok nemal.
Súd teda žalobcovi priznal len tie plnenia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Súčasne súd vo výrokovej časti rozsudku vyjadril tú skutočnosť, že žalovaný má plnenie, ku ktorému bol rozsudkom zaviazaný povinnosť poskytnúť spoločne a nerozdielne so svojou manželkou žalovanou v rade 2/, o ktorej povinnosti súd rozhodol už vyššie uvádzaným platobným rozkazom Okresného súdu Martin.
Súd vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného v rade 1/, ktorú žalovaný v rade 1/ na pojednávaní preukázal, poskytol v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie, ktorá má žalovanému v rade 1/ poskytnúť časový priestor na obstaranie potrebných finančných prostriedkov, aby svoj dlh voči žalobcovi mohol zaplatiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorého neúspech v konaní považoval súd za neúspech nepatrný, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 61,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré sú tvorené odmenou právnej zástupkyne žalobcu za dva úkony právnej služby po 52,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur za úkon prevzatia a prípravy zastúpenia v roku 2013 a z režijného paušálu vo výške 8,04 eur za úkon účasti na pojednávaní dňa 20.2.2014, ktorý bol vykonaný v roku 2014. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované a priznané v súlade ustanoveniami Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy konania, ktoré žalobca vynaložil v konaní proti žalovanému v rade 1/ predstavujú sumu 182,09 €, pričom trovy, ktoré žalobca vynaložil do podania odporu žalovaným v rade 1/ vo výške 61,50 eur, ku ktorým bola zaviazaná aj žalovaná v rade 2/ vo vyššie uvedenom platobnom rozkaze, je povinný žalovaný v rade 1/ uhradiť spoločne a nerozdielne s ňou a ďalšie trovy, vzniknuté právnym zastúpením žalobcu, ktoré žalobca vynaložil len v dôsledku podaného odporu je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť samostatne. Túto skutočnosť súd vyjadril aj vo výroku o náhrade trov konania. Aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd použil ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p. a žalovanému v rade 1/ určil dlhšiu lehotu na poskytnutie tohto plnenia žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.