Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoKR-5-2013.pdf
PDF · 82.62 KB
Case nature
Subarea
5CoKR/5/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. D. W., bytom C. L., Ul. X. L. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Cibuľom, so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 919/2, proti žalovanému: JUDr. T. M., so sídlom kancelárie W., L. XXXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu HC LEV Poprad, s.r.o. v konkurze, so sídlom Poprad, Hviezdoslavova 4052/59, IČO: 36505480, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 47234148, o určenie pravosti popretých pohľadávok vo výške 44.000,- Eur, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 19.9.2013 pod č.k. 2Cbi/4/2013-43, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je ich p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu vo výške 235,73 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením konanie zastavil a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1, 2, § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal. Ako dôvod uviedol, že pri posudzovaní účelnosti vykonaných úkonov právnej služby právnym zástupcom žalovaného, zohľadňujúc všetky zistené skutočnosti, dospel k záveru, že napriek nepopierateľnému právu správcu konkurznej podstaty ako účastníka konania zvoliť si právneho zástupcu, vzhľadom na jeho odbornú spôsobilosť z oblasti práva, vychádzajúc z okolnosti prejednávanej veci, listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré by sa mali nachádzať aj v účtovníctve úpadcu, sídla správcu a právneho zástupcu, ako aj vzhľadom na zistený majetok úpadcu, sú uplatnené úkony právnej služby na obranu práv a záujmov žalovaného neúčelné, pričom rozhodnutie o trovách konania v jeho prospech by sa javilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca podaním žaloby na Okresnom súde Prešov inicioval vznik konania a následne zapríčinil, že konanie bolo zastavené. Túto skutočnosť súd v odôvodnení uznesenia aj sám priznal. Súd sa síce v odôvodnení uznesenia pri rozhodovaní o trovách konania odvolal na § 150 zák. č. 99/1963 Zb., avšak náhradu trov konania mu nepriznal, a to ani len z časti, čo mu zákon umožňoval. Pokiaľ mal za to, že výber advokáta je nehospodárny z dôvodu, že má sídlo kancelárie v Q. Q., mal pri rozhodovaní o trovách priznať náhradu trov konania aspoň za vykonané úkony právnej služby a cestovné nepriznať. Vykonané právne úkony boli
vyčíslené podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/97/2008. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty konanie neinicioval a ani nezapríčnil jeho zastavenie, má za to, že žalobca je povinný v súlade s § 146 ods. 2, prvá veta, O.s.p. uhradiť trovy takéhoto konania. Preto považuje uznesenie okresného súdu v časti výroku o náhrade trov za nesprávne.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného zo dňa 3.12.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý odvolaním napadnutý výrok o trovách konania správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že k späťvzatiu pristúpil po vyjadrení sa žalovaného k žalobe. Učinil tak po zistení, že konkurzná podstata úpadcu nepredstavuje majetok spôsobilý na rozdelenie medzi veriteľov, nehovoriac o existencii oddelených veriteľov. Za takéhoto stavu (ne)majetku by pokračovanie v spore viedlo iba k navyšovaniu trov konania, pričom ani v prípade úspechu by nebolo z čoho uspokojiť oprávnené nároky žalobcu. Žalobca namieta aj správnosť výpočtu trov právneho zastúpenia žalovaného, ak si uplatnil tarifnú odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 9.4.2013 v plnej výške, pričom uvedené pojednávanie bolo odročené. Obdobne bola uplatnená aj tarifná odmena za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby zo dňa 20.8.2013, ktoré sa zaoberalo náhradou trov konania a nie samotným meritom veci. Taktiež namieta aj správnosť vyúčtovania hotových výdavkov a náhrady za stratu času, keďže právny zástupca žalovaného sa v deň pojednávania zúčastnil aj iných pojednávaní na Okresnom súde Prešov. Poukazuje aj na skutočnosť, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/1/2013 vykonal právny zástupca žalovaného totožné úkony právnej služby, ktoré sa odlišovali len v označení žalobcu a rozpísania jednotlivých súm prihlásených pohľadávok. Aj z uvedeného sa žalobca právom domnieva, že vynaložené trovy konania sú neúčelné, a žalovaný, vedomý si nemajetnosti úpadcu, využil právne služby za účelom obohatenia sa o trovy konania na jeho úkor.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné sčasti vyhovieť.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Citované ustanovenie § 146 ods. 2 vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania.
Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti úspešnému účastníkovi neprizná. Uvedené zákonné ustanovenie poskytuje súdu možnosť (nie povinnosť) trovy konania znížiť alebo celkom nepriznať, prihliadajúc pritom na okolnosti konkrétneho prípadu, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takým dôvodom môžu byť osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov, a v zmysle odseku 2 § 150 O.s.p. i aspekt hospodárnosti konania, t.j. neprimeranosť výšky priznaných trov voči pohľadávke v tzv. drobných sporoch.
V danej veci prvostupňový súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov. Prihliadol na to, že žalobca k rozhodnutiu nepokračovať v konaní dospel na základe zistenia, že vzhľadom na nezistený majetok úpadcu nie je dôvodné predpokladať, že aj v prípade úspechu dôjde v rámci konkurzného konania k uspokojeniu žalobcu, teda k zaplateniu uplatneného nároku na zaplatenie hráčskej odmeny. Pri rozhodovaní o uplatnenej náhrade trov konania aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalovanému náhradu trov konania, pretože mal za to, že uplatnené úkony právnej služby na obranu práv a záujmov žalovaného sú neúčelné, pričom rozhodnutie o trovách konania v jeho prospech by sa javilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania.
Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania žalovaného a celého spisového materiálu dospel k záveru, že dôvody uvádzané súdom prvého stupňa nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a na ich základe nepriznať žalovanému náhradu trov konania. K argumentácii súdu, že žalobca sa rozhodol nepokračovať v konaní len z dôvodu, že aj v prípade úspechu by zrejme nedošlo k uspokojeniu nároku z dôvodu nemajetnosti žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalobca vedel o finančnej situácii žalovaného už pred podaním žaloby a napriek tomu túto žalobu na súd podal.
V tomto smere odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pri zastavení sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
Na zdôraznenie výnimočnosti použitia § 150 O.s.p. odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi podľa § 150 O.s.p. by mohlo v značnej miere zasiahnuť aj do majetkových pomerov žalovaného, ktorý by si musel trovy svojho konania znášať sám aj napriek procesnému úspechu.
V predmetnej veci odvolací súd nezhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto bolo potrebné zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že žalovanému, ktorý podľa výsledku konania má právo na náhradu účelne vynaložených trov v konaní pred súdom prvého stupňa, priznať ich náhradu predstavujúcu odmenu za účelne vynaložené úkony právnej služby.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sumu 60,07 Eur. Odvolací súd preto priznal advokátovi odmenu za 2 úkony právnej služby á 60,07 Eur - 1./ prevzatie a príprava zastúpenia a 2./ vyjadrenie zo dňa 11.3.2013, za jeden úkon vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 15,02 Eur - účasť na pojednávaní dňa 9.4.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a za jeden úkon vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 30,04 Eur - vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (nešlo o vyjadrenie vo veci samej). K týmto úkonom právnej služby priznal aj prislúchajúci režijný paušál á 7,81 Eur, celkom 31,24 Eur, a uplatnenú 20 % DPH z priznanej odmeny, t.j. 39,29 Eur (20 % zo 196,44 Eur). Celkom tak odvolací súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa vo výške 235,73 Eur.
Pokiaľ si právny zástupca žalovaného uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 9.4.2013, odvolací súd zdôrazňuje, že na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahuje osobitný predpis, t.j. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Za dôkaz výdavkov spojených s náhradou cestovného slúži v zmysle uvedeného predpisu jednak kópia technického preukazu použitého motorového vozidla a jednak doklad o zakúpených pohonných hmotách, čo právny zástupca žalovaného v preskúmavanej veci k vyúčtovaniu nedoložil. Faktúra za
prenájom motorového vozidla, predložená právnym zástupcom žalovaného, nemôže slúžiť ako podklad pre priznanie náhrady cestovných výdavkov, pretože na jej základe nie je možné overiť správnosť výpočtu uplatnených cestovných výdavkov. Preto odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal náhradu cestovných výdavkov a v súvislosti s tým mu nepriznal ani uplatnenú náhradu za stratu času.
Odvolací súd preto v zmysle § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách prvostupňového konania, zmenil tak, že žalovanému priznal náhradu účelne vynaložených trov v konaní pred súdom prvého stupňa vo výške 235,73 Eur.
V odvolacom konaní úspešný žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.