Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-21-2014.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporkyni: B. M., bytom M. K. XXXX/XX , J. M. o zaplatenie 282,13 eur s príslušenstvom, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd vyhlasuje za neprijateľnú podmienku dohodu o zmluvnej pokute Zmluva o pripojení 21.03.2008 a Dodatok 25.03.2008.
III. Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť 282,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% zo sumy 282,13 eur za obdobie od 06.04.2010 do zaplatenia z dôvodu, že má pohľadávku voči odporkyni, ktorý dlh odporkyňa nesplnila.
Odporkyňa sa vo veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu pripojených listín. Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.12.2011spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa. Dňa 25.03.2008 právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s. uzavreli písomnú Zmluvu o pripojení/Dodatok k Zmluve o pripojení. V týchto listinách je napísané (okrem iného) bod 4. V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, tabuľka č. 1 Zmluvná pokuta 10.000/30,1260 = 331,94 eur. Právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7002497675 za obdobie 22.10.2009 do 14.03.2010 fakturoval zmluvnú pokutu 331,94 eur, dátum splatnosti 05.04.2010. V listine Zmluva o pripojení je okrem iného napísané: účastník - fyzická osoba nepodnikateľ.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdí, že odporca nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení resp. z Dodatku k Zmluve o pripojení.
Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.08.2013 tvrdí, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Odporkyňa nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a preto jeho SIM-karta bola vypojená z prevádzky, čím odporca porušil jeho povinnosť zotrvávať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú (reparačnú) plní aj funkciu preventívnu. Pod hrozbou nemajetkovej ujmy núti dlžníka, aby riadne plnil. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti zmluvnej pokuty v čase, keď vznikal zmluvný vzťah. Odporkyňa mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je primeraná. Navrhovateľ má nárok na zmluvnú pokutu do výšky spôsobenej skutočnej škody. Právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu.
Podľa zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu za sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa zákonného ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa zákonného ustanovenia § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa zákonného ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa zákonného ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa zákonného ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa zákonného ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa zákonného ustanovenia § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Predmetom tohto konania je zaplatenie 282,13 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ si teda uplatňuje právo na zaplatenie 282,13 eur a príslušenstvo. Uplatňovaná pohľadávka bola na navrhovateľa postupovaná a predstavuje neuhradenú dlžnú sumu pre nezaplatenie telekomunikačných služieb poskytnutých právnickou osobou Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, na základe Zmluvy o pripojení a jej Dodatku. Horeuvedené skutočnosti mal súd za preukázané obsahom listín - Zmluva o postúpení pohľadávok, Zmluva o pripojení a Dodatok a horeuvedenou faktúrou. Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením predchádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a so všetkými právam i s ňou spojenými a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na navrhovateľa teda s pohľadávkou okrem iného prelo tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) tejto pohľadávky. Z podaného návrhu je zrejmé, že ide o pohľadávku titulom zmluvnej pokuty, túto skutočnosť mal súd za preukázanú obsahom podaného návrhu na začatie konania ako aj obsahom horecitovanej faktúry. Navrhovateľ preukázal základ nároku a výšku nároku horecitovanou listinou. Je zrejmé, že v predmetnej veci došlo k prevodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky a to pred začatím súdneho konania.
Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie žalovanej sumy zamietol. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočný základ nároku a výšku nároku. Súd horeuvedené právne úkony - Zmluva o pripojení / Dodatok vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou. Teda v tomto právnom vzťahu právny predchodca má postavenie dodávateľa a odporca má postavenie spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal z akých dôvodov od odporkyni žiada a domáha sa uloženia povinnosti zaplatiť túto žalovanú sumu titulom zmluvnej pokuty. Toto tvrdenie ohľadne sumy 248,95 eur nepreukázal. Navrhovateľ tvrdí, že odporca si nesplnil svoju povinnosť a nepreukázal, že odporkyňa neuhrádzala riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Súd nemal za preukázané, že odporkyňa porušila nejaké ustanovenia právneho úkonu a ak aj áno, tak akým spôsobom a kedy. Súd preto návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a súd preto návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ svoj nárok - právo na zmluvnú pokutu opiera od spotrebiteľskej zmluvy. Súd mal za jednoznačne preukázané, že horeuvedené právne úkony sú tzv. typovými zmluvami vyhotovené na predtlačenom formuláre a teda i
dojednanie o zmluvnej pokute odporca podstatným spôsobom neovplyvnil. V listine Zmluva o pripojení je doslova napísané - účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa v tomto vzťahu vystupuje ako dodávateľ a odporca ako dodávateľ. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu osobitne s odporkyňou nevyjednával. Právny predchodca navrhovateľa vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet svojho podnikania a odporkyňa ako spotrebiteľ - fyzická osoba nepodnikateľ, pretože odporkyňa pri uzatváraní tohto právneho úkonu nekonal v rámci svojej obchodnej a nepodnikateľskej činnosti. Takto sa ocitol vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k zmluve - s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť právneho predchodcu navrhovateľa, jeho lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet jednaniu prichádza od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Preto cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 ods. 2 OZ - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporca teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa zák. ustanovenia § 53 ods. 4 písmena k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd preto zmluvné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľa t.j. odporca. Súd mal jednoznačne za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - dodávateľ pripravil obsah zmluvy, pričom spotrebiteľ - odporkyňa jej obsah nijako neovplyvnil. Súd preto postupoval podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Preto rozhodol tak ako uviedol vo výroku tohto rozsudku. Ak teda navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi - súd podľa zákonného ustanovenia § 153 ods. 4 OSP určil - túto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozsudku.
Súd preto návrh zamietol. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, plní satisfakčnú funkciu ako aj preventívnu funkciu. Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Odporca podľa názoru súdu nemal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, súd tu znovu poukazuje, že ide o spotrebiteľský vzťah. Na jednej strane silnejšia strana dodávateľ a na druhej strane slabšia strana odporkyňa. Preto zmluvná pokuta je aj neprimeraná.
Súd je ďalej tohto názoru, že navrhovateľ nemá nárok na skutočnú škodu.
Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných ustanovení.
Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.
Čo sa týka náhrady škody povinnosť odporkyne zaplatiť náhradu škody nie je daná. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením povinnosti odporkyne. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporkyni pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa- ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Podľa názoru súdu snahou navrhovateľa bolo získať nového klienta a predpokladaný zisk.
Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd odporcovi, ktorý účastník mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania, voči navrhovateľovi, ktorý účastník vo veci úspech nemal, lebo odporca nežiadal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.