Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. A., nar. XX. X. XXXX a maloletú A. A., nar. XX. X. XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, Humenné, detí rodičov: P. A., nar. XX. X. XXXX, bytom F. XXXX/XX, O. a B. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom X. F. X, O., právne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Kukorelliho 60, Humenné, o návrhoch rodičov na zmenu výšky výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.

- 98 z 18. 12. 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhy otca i matky na zmenu výšky výživného pre maloleté deti. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že posledná úprava výšky výživného pre maloleté deti bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné z 27. 4. 2011, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 60,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 50,- eur mesačne k rukám matky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 6. 2011. Matka podala dňa 15. 8. 2013 na súd návrh, ktorým žiadala o zmenu súdom určenej vyživovacej povinnosti tak, že sa domáhala zvýšenia výživného na mal. B. na sumu 150,- eur mesačne a na mal. A. na sumu 100,- eur mesačne. Tento jej návrh bol zapísaný pod sp. zn. . Matka návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy v súvislosti s vekom detí stúpli aj výdavky na uspokojenie ich potrieb, pričom obe deti navštevujú materskú školu.

Aj otec podal návrh na úpravu výšky výživného s tým, že on žiadal výživné znížiť na sumu celkom 90,- eur pre obe deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho príjem sa už dlhodobejšie pohybuje na úrovni životného minima a nie je schopný ďalej plniť výživné v predtým určenej výške. Súd prvého stupňa uznesením z 26. 8. 2013 spojil obe veci týkajúce sa návrhov rodičov na zmenu výživného na spoločné konanie.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne i prídavky na obe deti vo výške 42,50 eur mesačne. V súčasnosti je na materskej dovolenke s mal. K. Z., nar. XX. X. XXXX a poberá

rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne i prídavky na tri deti vo výške 69,30 eur mesačne. Otec maloletých detí pracoval v čase posledného rozhodnutia o výživnom v spoločnosti D.I.SEVEN Services, s.r.o. ako bezpečnostný pracovník strážnej služby a podľa obsahu spisu mal už vtedy na základe uzavretej pracovnej zmluvy i na základe Dohody o vykonaní práce celkový čistý priemerný príjem vo výške 366,74 eur mesačne. Aj naďalej v tejto spoločnosti pracuje a podľa potvrdenia zamestnávateľa z 21. 3. 2013 bol jeho čistý príjem za posledné tri mesiace vo výške 380,39 eur mesačne. V porovnaní s rokom 2011 sa tak mierne zvýšil jeho príjem a jemu ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Maloleté deti sú naďalej v predškolskom veku a zatiaľ nenastúpili na povinnú školskú dochádzku. Aktuálne v čase rozhodovania súdu prvého stupňa boli s matkou vo V. B..

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia po citácii ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine zdôraznil, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktorá môže nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých. Zníženia výživného sa môže povinný domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného však platia prísnejšie kritéria, lebo s pribúdajúcim vekom sa u dieťaťa zvyšujú výdavky a narastajú náklady na ich živobytie. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a sú povinní so svojím majetkom nakladať hospodárne bez akéhokoľvek rizika tak, aby sa ho nezbavovali za účelom zníženia výživného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri posudzovaní výšky výživného súd berie do úvahy celé majetkové pomery povinného rodiča a jeho schopnosti a možnosti výživné poskytovať. Majúc na zreteli túto právnu úpravu súd prvého stupňa uzavrel, že pri zistení ich aktuálnych pomerov a ich porovnaním s pomermi pri poslednej úprave výživného sa pomery na strane maloletých detí, ani na strane ich rodičov podstatným spôsobom nezmenili. Deti sú síce vekovo staršie, ale výška príjmov i výdavkov otca neumožňuje prispievať na ich výživu vyšším výživným ako doteraz. Za takéhoto stavu súd návrh matky na zvýšenie výživného i návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa aplikáciou ust.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal odvolanie otec. Poukazuje na to, že návrh na zníženie výživného dal z toho dôvodu, že jeho plat sa už dlhšiu dobu pohybuje na úrovni životného minima a nie je schopný platiť výživné v predtým určenej výške. Má náklady aj na oblečenie, obuv a lieky pre maloleté deti, pretože matka im takéto oblečenie, či obuv v čase styku s ním nedáva, a to napriek tomu, že on platí riadne výživné. Pravidelne platí mesačne výživné 110,- eur, nájomné vo výške 195,11 eur, inkaso 43,- eur, spláca aj pôžičku po 40,- eur mesačne, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 1.000,- eur. Okrem toho v súvislosti s plnením pracovných povinností využíva aj otcove auto a náklady na benzín predstavujú u neho 50,- eur mesačne. Matka detí, ak je v hmotnej núdzi, nemusí platiť ani náklady na škôlku. Deti pritom do materskej škôlky už nechodia od 18. 9. 2013, pretože toho istého dňa ich matka odišla do T.. Ústne od neho mala súhlas na vycestovanie na jeden mesiac. Do 6. 1. 2014 sa však ešte z T. nevrátili. Ak zaplatí výživné i všetky účty neostáva mu už ani na stravu, ani na oblečenie a drogériu. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil mu výživné z jeho strany na maloleté deti. K odvolaniu pripája doklady o platbách inkasa, výpisy zo svojho účtu, na ktorom sú pohyby o prijatých platbách od jeho zamestnávateľa i jeho výdavkoch na platenie pôžičky, ale aj doklady o zmenách jeho pracovnoprávnych zmlúv uzavretých so spoločnosťou D.I.SEVEN a.s. i so spoločnosťou D.I.SEVEN Service, spol. s r.o.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru výdavky na uspokojenie základných potrieb maloletých dcér sa neustále zvyšujú. Ani dôkazy, ktoré otec predkladal v priebehu konania na súde prvého stupňa nemôžu privodiť rozhodnutie súdu o znížení výživného. V odvolaní otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie rozsudku a vrátenie veci na nové konanie. Súd prvého stupňa vykonal všetky otcom navrhnuté dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku nedávali dôvod na zníženie výživného, a to v dôsledku prihliadnutia na oprávnené potreby detí vzhľadom na ich vek, duševný, intelektuálny a fyzický vývoj. Je nutné rešpektovať aj právo maloletých detí spočívajúce v práve na primerané zabezpečenie zo strany ich rodičov vzhľadom na ich oprávnené potreby. Matka preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Kolízny opatrovník vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd uverejnil na úradnej tabuli súdu (, ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , , a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti treba uviesť to, že výrok rozsudku prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného, nebol napadnutý odvolaním. V tomto výroku teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním nenapadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ). Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa aj z obsahu rozsudku - 99 z 27. 4. 2011 (č.l. 10 - 14 spisu sp. zn. ) správne uzavrel, z akých pomerov sa vychádzalo pri predchádzajúcej úprave výšky výživného pre maloleté deti. Otec maloletých detí v čase predchádzajúceho rozhodnutia, ale aj v čase terajšieho rozhodovania o návrhu rodičov na zmenu vyživovacej povinnosti bol v pracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti D.I.SEVEN a.s., resp D.I.SEVEN Services, s.r.o. Z dokladov, ktoré samotný otec predložil na preukázanie svojho príjmu vyplýva, že aktuálne v roku 2013 poberal príjem od spoločnosti D.I.SEVEN Services s.r.o., a to na základe Dohody o vykonaní práce, ale aj na základe riadnej pracovnej zmluvy a okrem toho poberal príjem na základe Dohody o vykonaní práce od spoločnosti D.I.SEVEN a.s.. Aj keď otec do prílohovej obálky súdneho spisu predložil dôkazy len o príjmoch z Dohody o vykonaní práce, súdu predložil aj výpisy zo svojho účtu, podľa ktorých mu vyplácaný plat bol poukazovaný na jeho bankový účet. Údaje v potvrdeniach o príjmoch korešpondujú aj s príjmami, ktoré sú uvedené vo výpisoch z bankových účtov, ktoré otec predložil. Vo výpisoch z týchto bankových účtov sú nižšie sumy s tým, že pri porovnaní s výplatnými páskami, ktoré sú založené v prílohovej obálke, išlo o rozdiely súvisiace so stravnými lístkami, ktoré otcovi boli poskytované a suma zaplatenia ceny týchto stravných lístkov je potom odpočítaná od čistého príjmu otca. Bez akýchkoľvek pochybností však možno uzavrieť, že aj z týchto dokladov, ktoré otec predložil, pri porovnaní s jeho príjmami v čase poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene jeho príjmových pomerov z týchto pracovnoprávnych vzťahov. Obsah spisu nesvedčí ani o výraznejšej zmene v jeho majetkových pomeroch. Otec maloletých detí tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia, aj teraz býva v 3-izbovom byte, ktorý je vlastníctvom jeho rodičov. Aj náklady súvisiace s užívaním tohto bytu sú správcom bytov účtované na účet vlastníka bytu L. A.. Otec detí platí výživné. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu možno konštatovať aj plnenie pôžičky, ktorú otec mal poskytnutú od nebankovej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s..

v určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka „res iudicatea“ - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Aktuálne nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu otca je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Z ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama osebe nemôže odôvodniť zmenu výšky výživného.

Tak ako je už uvedené vyššie, oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa príjmové pomery otca nezlepšili a ani nezhoršili. Ak došlo ku poklesu jeho príjmu, podľa dokladov, ktoré predložil od svojich zamestnávateľov, išlo len o pokles v minimálnej výške. Ak by mal súd konajúci o návrhu otca na zníženie výživného hodnotiť predchádzajúce rozhodnutie, tak ako je už uvedené vyššie, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Nemožno len z argumentácie otca o tom, že príjem, ktorý je v zásade totožný s príjmom, aký bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia, mu už na plnenie vyživovacej povinnosti nestačí. Pri nezmenení jeho pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu neprichádza teda do úvahy ani zníženie výživného. Ak teda súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného, odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje a v zmysle ust. v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Potvrdzoval sa aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Záver o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov mal oporu v aplikácii ust.

Podobne aj vo vzťahu k trovám odvolacieho konania je dôvod, aby pri aplikácii ust. v spojení s ust. bol privodený záver o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Veci týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je možné začať aj bez návrhu a v takýchto konaniach v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.