Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-522-2013.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/522/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: TT- KOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti odporkyni: C. K., rodená D., narodená XX. X. XXXX, bytom I. X, Trnava, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná vypratať dvojizbový byt č. X na druhom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici I. X v F. na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, zapísané Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX , katastrálne územie F., po zabezpečení náhradného ubytovania.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 8. 2013 domáha voči odporkyni vypratania bytu č. X na druhom poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici I. X v F. na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2, zapísané Okresným úradom F., katastrálnym odborom na LV č. XXXX , katastrálne územie F.,.
Tunajší súd vydal dňa 1. 8. 2013 rozkaz na plnenie, ktorým návrhu vyhovel.
Dňa 9. 10. 2013 podala odporkyňa voči rozkazu na plnenie odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že je dôchodkyňa a vdova, poberá dôchodok v sume 190 eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 8.8.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 11. 3. 2009, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 6.2.2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.12.2012, oznámenie o výplate dôchodku zo dňa 6.12.2012, oznámením ÚPSVaR zo dňa 15.1.2014, oznámením Fakultnej nemocnice z 23.7.2009, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovaný skutkový stav.
Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa užívala predmetný byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 11.3.2009, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú. Z dôvodu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka dal navrhovateľ odporkyni výpoveď, ktorá jej bola doručená dňa 20.2.2013. Výpovedná doba uplynula 31.5.2013. Nasledujúcim dňom užíva odporkyňa predmetný byt bez právneho dôvodu bez riadnej
zmluvy. Posledná výška predpísaného nájmu bola v sume 54,91 eur. Odporkyňa podala navrhovateľovi žiadosť o obnovenie nájomnej zmluvy, avšak tejto žiadosti vyhovené nebolo.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu nepodala. V rámci výpovednej doby navrhovateľovi neuhradila, urobila platby dňa 21.3.2013 a zo 7.6.2013. Predmetný byt obýva naďalej spolu so synom D., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Poberá vdovský dôchodok vo výške 194,38 eur od 14.1.2013. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie odo dňa 4.3.201. Je onkologická pacientka a lieči sa aj na vysoký krvný tlak.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F. vyplýva, že Mesto Trnava je okrem iného vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt.
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 29. 9. 2005 vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú s odporkyňou ako nájomcom na byt č. X na 2. podlaží, na ulici V. X, F. /ako druhý nájomca na zmluve uvedený G. K..
Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 6. 2. 2013 vyplýva, navrhovateľ dal odporkyni výpoveď z nájmu predmetného bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, keď nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a ku dňu 31. 1. 2013 dlhujú za užívanie bytu sumu 3947,55 eur /doručené dňa 20. 2. 2013/.
Z výzvy na vypratanie bytu zo dňa 4. 6. 2013 vyplýva, že odporkyňa bola vyzvaná na vypratanie predmetného bytu, keď výpovedná doba uplynula dňa 31. 5. 2013 /doručené dňa 12. 6. 2013/.
Z oznámenia o výplate dôchodku v hotovosti Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 6. 12. 2013 vyplýva, že od 14. 1. 2013 bude odporkyni vyplácaný dôchodok v sume 194,38 eur mesačne.
Z potvrdenia G.. G. N. zo dňa 24. 1. 2014 vyplýva, že od novembra 2011 do terajšieho času 2014 je navrhovateľka liečená pre onkologické ochorenie.
Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 15. 1. 2014 vyplýva, že navrhovateľka bola od 4. 3. 2013 do 1. 12. 2013 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ods. 2 súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 663 ods. Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva, opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrie písomne, vyhotoví sa jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzatvára na dobu neurčitú.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu, opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu.
Zákon nevyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy, pokiaľ nebola nájomná zmluva uzavretá písomne, treba o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu. K povinnému obsahu nájomnej zmluvy bez ohľadu na formu jej uzavretia patrí označenie predmetu bytu, rozsahu užívania, ako aj výška nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná doba sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej doby (§ 710 ods. 4), zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Podľa ustanovenia § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovania. V iných prípadoch skončenia nájomné pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ nemá nájomca právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má právo na prístrešie.
Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. v znení ku dňu doručenia výpovede hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení od 1. 7. 2013 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu (od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 eur).
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keď bolo preukázané, že že účastníci konania uzavreli dňa 11. 3. 2009 zmluvu o nájme bytu, ktorou navrhovateľ ako prenajímateľ, keď z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že v zmysle Zmluvy o výkone správy majetku, ktorú má uzavretú s Mestom Trnava, má okrem iného právo uzatvárať nájomné zmluvy a podávať návrhy na súd, prenajal odporkyni byt č. X na ulici I. X, F. na dobu neurčitú. Pôvodne bol ako nájomca uvedený aj manžel odporkyne, ktorý však ako vyplynulo z dokazovania aj z výpovede odporkyne zomrel pred daním a doručeným výpovede z nájmu bytu. Nakoľko si odporkyňa neplnila svoje povinnosti ako nájomcu riadne neplnil dal jej prenajímateľ výpoveď z nájmu bytu zo dňa 6. 2. 2013 v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá bola odporkyni riadne doručená dňa 20. 2. 2013. Nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol avšak súd na rozdiel od navrhovateľa má za to, že odporkyňa ku dňu doručenia výpovede 20. 2. 2013 osobou v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, keď touto osobou je aj ku dňu rozhodovania, preto nájom skončil ku dňu 30. 11. 2013, keď v konaní nebol preukázaný opak a nebolo ani tvrdené, že predmetná výpoveď je neplatná, resp. že bola napadnutá jej platnosť zo strany odporkyne. V konaní neuniesla odporkyňa dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že by ku dňu 30. 11. 2013 uhradila navrhovateľovi dlžné nájomné. Od 1. 12. 2013 teda odporkyňa užívala predmetný byt bez právneho dôvodu. Súd mal v konaní preukázané, a to správaním sa odporkyne ako aj navrhovateľa, že po skončení nájmu nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na predmetný byt a to ani konkludentne. Keď navrhovateľ po uplynutí výpovednej doby vyzval odporkyňu na vypratanie predmetného bytu a následne podal návrh na jej vypratanie. Doložil do spisu nesúhlas vlastníka bytu zo dňa 22. 7. 2013 s obnovením nájomnej zmluvy s odporkyňou. Na uvedenom nemení nič ani správanie sa navrhovateľa, ktorý aj po 1. 7. 2013 čiastočné platby nájomného od odporkyne prijímal, a to podľa názoru súdu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď uvedené nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, ktorý sa správa ako podnikateľský subjekt. Odporkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že zo strany navrhovateľa došlo k obnoveniu nájomného vzťahu, nepreukázala že od navrhovateľa dostala akúkoľvek písomnosť, v zmysle ktorej by bolo možné vyvodiť právny záver, že navrhovateľ s ňou uzavrel, resp. prejavil vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu a to aj konkludentným spôsobom. S ohľadom na to, že uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný právny úkon, nemožno v danej veci vyvodil právny záver, že aj po 1. 12. 2013 vznikol medzi účastníkmi nájomný vzťah konkludentne, keď konanie, resp. nekonanie navrhovateľa, nepreukazuje ochotu uzavrieť nový nájomný vzťah po ukončení nájomnej
zmluvy k 30. 11. 2013. Odporkyňa v súčasnosti nemá platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte a to aj napriek tomu, že podpísaním nájomnej zmluvy v roku 2009 jej tento titul síce svedčil, avšak len do doby ukončenia nájmu k 30. 11. 2013. Po tomto dni obýva odporkyňa predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu. V súvislosti s vyprataním bytu aj napriek tomu, že navrhovateľ sa domáhal vypratania predmetného bytu bez poskytnutia bytovej náhrady, keď neuviedol v návrhu opak a taktiež odporkyňa v konaní nepoužila poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa zaoberal aj možnosť bytovej náhrady v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd mal za to, že v zmysle ustanovenia § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo v konaní preukázané, že odporkyňa je osobou v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, keď poberá iba vdovský dôchodok vo výške 194,38 eur mesačne od januára 2013, preto súd rozhodol o jej povinnosti vypratať predmetný byt potom ako jej bude zo strany navrhovateľa poskytnuté náhradné ubytovanie. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie odporkyňa v rade 2 do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.