Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8Er/174/2010

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: POZIT Plus, s..r.o., so sídlom Oravský Podzámok č. 18, IČO: 36 407 577, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.234,78 eura, trov konania a trov exekúcie, t a k t o

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy

exekúcie vo výške 53,43 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 27.01.2014 podal vo veci konajúceho súdny exekútor František Radzo, Exekútorsky úrad Dolný Kubín, Radlinského 47 na tunajší súd podanie, ktorým navrhol aby súd exekúciu vedenú voči povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil s odôvodnením, že spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, v mieste sídla nie je známa a v priebehu exekúcie nebol zistený žiaden majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora súd z obsahu spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 332/2010 zistil, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka vyplývajúca z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01/2005 do 01/2006 vo výške 1.234,78 eura, a to z exekučného titulu, ktorým je platobný výmer vydaný pôvodným oprávneným

- Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. - pobočka Dolný Kubín, číslo: 1023008613 zo dňa 09.02.2010. V dôsledku postúpenia uvedenej pohľadávky sa na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. -10 zo dňa 08.07.2013 novým účastníkom predmetného exekučného konania na strane oprávneného stala spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.. Z obsahu spisu súdneho exekútora súd zistil, že po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie 29.07.2010, ktoré povinný na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti POZIT Plus,

s.r.o. neprevzal v odbernej lehote, vydal súdny exekútor dňa 29.07.2010 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - VÚB, a.s., SLSP, a.s. ČSOB, a.s. Tatra banka, a.s. a Poštová banka, a.s. ktoré povinný opätovne neprevzal v odbernej lehote a uvedené príkazy na začatie exekúcie v žiadnej z uvedených bánk neboli realizované. Z vykonanej súčinnosti mal súdny exekútor preukázané, že OR PZ v Dolnom Kubíne nevedie povinného ako vlastníka resp. držiteľa žiadneho motorového ani prípojného vozidla (oznámenie OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 02.08.2010). Z vykonanej cesty v sídle povinného súdny exekútor zistil, že na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti - Oravský Podzámok č. 18 je povinný neznámy, nemá tam ani označenie sídla a exekútor tam nezistil ani žiaden majetok, ktorý by spoločnosti patril. Podľa miestneho zistenia spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť a už viacej exekútorov spoločnosť na adrese ich v sídla kontaktovalo, no bezúspešne. S konateľom spoločnosti sa exekútorovi napriek viacerým pokusom tiež nepodarilo skontaktovať. Spoločnosť nereagoval ani na výzvu na poskytnutie súčinnosti, podanie vyhlásenia o majetku a na výzvu na zaplatenie pohľadávky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezistil žiaden majetok povinného, z ktorého by bol predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní ani majetku, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov konania preto rozhodol tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 332/2010 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu Žilina č. -63 zo dňa 20.04.2012 ... „Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku/. ... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, ktorého bude možno uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny základ. ... V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. /viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 20.1.02011/.

Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 20.01.2014 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 53,43 eura. Exekútorom uplatnené trovy pozostávajú z odmeny uplatnenej na dolnej hranici odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eura, náhrady za stratu času v súvislosti s vykonanou cestou vo výške 1,98 eura, z náhrady cestovného vo výške 1,74 eura, z poštovného vo výške 8,40 eura a z el. súčinnosti IRIS, SCB vo výške 0,90 eura vrátane DPH vo výške 20% z odmeny, náhrady za stratu času a za el. súčinnosť.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 20.01.2014 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 8,40 eura, na cestovné vo výške 1,74 eura, na el. súčinnosť ( IRIS, SCB) vo výške 0,90 eura. V súvislosti s vykonanou cestou súd priznal exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 1,98 eura. Z odmeny, náhrady za stratu času a z náhrady za el. súčinnosť si súdny exekútor uplatnil náhradu DPH vo výške 7,22 eura, ktorú mu súd v účtovanom rozsahu aj priznal.

Celkové trovy exekúcie vo výške 47,23 eura je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný postupom podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, tak ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd

v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebojustičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).