Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. februára 2014 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa obžalovaného menom J.. P. A., Z.. XX.X.XXXX V. V., K. B. X., I. X o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora X. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 1.3.2012 v čase okolo 20.00 hod. v X. na ul. I. Č.. X v byte fyzicky napadol svoju bývalú manželku T. A. a to tak, že ju po predchádzajúcej slovnej hádke ju chytil svojimi rukami za obe ruky v oblasti zápästia a prudko ju sotil do dverí, na čo ona narazila lakťom pravej ruky do kľučky dverí, pričom toto konanie vzápätí zopakoval ešte jeden krát, čím jej spôsobil zranenia a to pomliaždenie pravého lakťového kĺbu s dobou liečenia 16-18 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa poškodenú menom T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X., I. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry X. podal dňa 02.04.2013 na obž. J.. P. A. obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Rozsudkom zo dňa 05.08.2013, č. k. XT/XX/XXXX-XXX súd obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd v X. uznesením zo dňa 12.12.2013, sp. zn. XTo XX/XXXX cit. rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd v intenciách cit. uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného J.. P. A. ako aj listinnými dôkazmi uvedenými v ďalšom texte na základe čoho mal za preukázané nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný J.. P. A. vypovedal, že dňa 1.3.2012 prišiel medzi 19.00 hod. - 20.00 hod. domov, pričom vošiel do obývačky, kde registroval na balkóne bývalú manželku, ktorá tam fajčila. Pretože on sám sa vrátil z akcie, kde sa fajčilo, pričom on je nefajčiar, dal si svoje oblečenie na kreslá v obývačke prevetrať. Keď to manželka zbadala, vošla do obývačky a vytkla mu to, na čo jej on povedal, že je vo svojom byte a bude si tam odkladať veci, kde uzná za vhodné. Na to odchádzal z obývacej izby smerom do kúpeľne, kde si chcel odložiť košeľu do prádla. Bývalá manželka stála pred dverami izby, ktorú v tom čase obývala a pohla sa ku kreslám, akože tieto veci ide predložiť. Na to obžalovaný zareagoval tak, že ju schmatol za pravé rameno, otvoril dvere do izby, ktorú obývala a tam ju zastrčil, teda sotil a zatvoril za ňou dvere. Poprel, že by sa mal manželke vyhrážať, že ju vyhodí z okna, alebo ju zastrelí, taktiež poprel, že by chytil exmanželku za ruky a sotil do nej. Zároveň obžalovaný poprel, že by bol mal niekedy úmysel ublížiť svojej manželke, resp. teraz už bývalej manželke. Rovnako obžalovaný vypovedal aj v pozícii svedka v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XX T. XXP XXX/XX.

Poškodená T. A. vypovedala, že od roku 1976 bola vydatá za obžalovaného, pričom ich manželstvo bolo rozvedené dňa 4.7.2012. Po dobu asi 20 - tich rokov žijú s teraz už bývalým manželom oddelene, v osobitných izbách a nevedú spoločnú domácnosť. Majú spolu 3 dospelé deti, pričom ona pracuje ako opatrovateľka v zahraničí a to na turnusy v dĺžke dvoch týždňov, následne je dva týždne doma. Ku dňu 1.3.2012 uviedla, že bola sama doma v mieste trvalého bydliska, pričom bývalý manžel prišiel domov v čase okolo 20.00 hod. Keď manžel zistil, že preložila rádio z kuchyne do izby, rozčúlil sa, rádio si zobral a nadával jej, pričom kričal, že ju zabije. Keď k nej prišiel, ona zdvihla obe ruky ako na obranu a to tak, že mala svoje dlane vo výške očí, kde v tom ju bývalý manžel chytil za obidve ruky za zápästia a sotil ju do pravej strany dverí, kde je kľučka dverí. Pri uvedenom si narazila ruku do uvedenej kľučky dverí. Od dverí sa odrazila smerom k nemu, kde ju opakovane chytil za ruky v zápästí a opakovane sotil do tej istej kľučky. Počas uvedeného útoku jej vulgárne nadával a povedal jej, že ju zabije. Keď mu povedala, že ide volať policajtov, odpovedal jej, že ich nepustí do bytu a ju vyhodí z okna. Zároveň podotkla, že bývajú na 1. poschodí obytného bloku. Na druhý deň išla na ošetrenie k svojej obvodnej lekárke, pričom k zraneniu uviedla, že mala zmliaždeninu pravého lakťa. Počas liečenia bola PN od 2.3. do 18.3.2012, pričom počas celej PN bola doma, nebola pripútaná na lôžko, chodila na ošetrenia po siedmich dňoch a taktiež na kontrolné vyšetrenie. Zranenie na ruke ju bolelo, boli to dlhotrvajúce úporné bolesti. Bolesti postupne odchádzali a ruka ju prestala bolieť po námahe asi pred mesiacom, vo vzťahu ku dňu 22.5.2012, kedy bola vo veci vypočutá. Počas liečby nebola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a počas doby liečenia sa stravovala v reštaurácií. Svedkyňa poprela, že by bola počas doby PN upratovala, žehlila, varila, alebo vysávala.

Svedkyňa D.. H. A., dcéra obžalovaného a poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že keď prišla v žalovaný večer domov z práce, otec pozeral televízor a mama bola zavretá v izbe. Otec jej zreferoval, čo sa stalo, v skratke jej povedal, že prišiel domov a pretože mal na sebe zafajčené veci, chcel si ich vyvetrať na balkón, kde v tom čase fajčila mama, preto si ich prehodil zatiaľ cez kreslo. Toto mu mama vyčítala, keď sa vrátila z balkóna. Otec jej povedal, že ho to nahnevalo a že si môže dávať svoje veci kde chce, keď si za to platí. Potom otvoril dvere na maminej izbe, chytil ju za ruku a sotil dovnútra. Ona sama sa s mamou o tom nerozprávala, pretože s mamou nekomunikuje od roku 2009 z dôvodov neustálych hádok a konfliktov, ktorý vzťah trvá od puberty. Čo sa týka bratov, títo s otcom nevychádzajú, ale vychádzajú dobre s mamou, u nej je to naopak. Svedkyňa to vníma tak, že manželstvo rodičov nikdy nebolo šťastné a jej názor je, že mama frustrácie z tohto vzťahu prenášala na deti a manipulovala nimi. Svedkyňa vypovedala, že videla v ďalšie dni matku, keďže bývajú v jednom byte a nevidela na jej rukách žiaden obväz. Videla ju, ako prala vo vedre pomocou zvonu na čistenie odpadových rúr, pričom to robila pravou rukou. To bolo asi 2-4 dni po žalovanom incidente. Svedkyňa poprela, že by sa otec niekedy bol v jej prítomnosti matke vyhrážal zabitím. Svedkyňa zároveň potvrdila, že si nevšimla v uvedený večer, že by otec mal požité alkoholické nápoje, ako to tvrdila vo výpovedí jej matka.

Znalec z oblasti zdravotníctva F.. F. A. v podanom znaleckom posudku uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie a vyšetrením poškodenej zistil, že menovaná utrpela pomliaždenie pravého lakťového kĺbu. Ďalej uviedol, že toto konanie jej bolo spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na oblasť pravého lakťového kĺbu strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri opakovanom náraze lakťového kĺbu do kľučky pri posotení druhou osobou. Teda k zraneniu poškodenej mohlo dôjsť tak, ako to popisuje poškodená. Z lekárskeho hľadiska ide v prípade pomliaždenia pravého lakťového kĺbu o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s prikladaním mastí, obväzom lakťa, telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 16-18 dní. Túto dobu znalec určil aj za primeranú dĺžku liečenia spojenú s PN. Znalec tiež uviedol, že poškodená nebola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, avšak bola obmedzovaná nemožnosťou úplnej manipulácie pravou hornou končatinou aj bolesťami v mieste poranenia počas liečby v dĺžke 16-18 dní s klesajúcou intenzitou. Na hlavnom pojednávaní znalec objasnil aj tú skutočnosť, že v lekárskej správe zo dňa 2.3.2012 z vyšetrenia na traumatologickej ambulancii Polikliniky Sekčov je uvedené zistené poranenie na radiálnej ploche lakťa vľavo. Znalec uviedol, že takto chybne je to uvedené len v slovenskom popise, zatiaľ čo latinsky je uvedená diagnóza pomliaždenie pravého lakťového kĺbu. Znalec zároveň dospel k záveru odlišného v znaleckom posudku, v ktorom uvádzal dobu liečenia 16-18 dní, keď uviedol, že reálna doba liečenia bola 5-6 dní. Znalec pritom vychádzal zo skutočnosti, že doba liečenia poranení sa odvíja od ťažkostí spojených so zranením a to najmä bolestivosťou a obmedzením bežného spôsobu života, pričom v prípade, ak by poškodená mala vykonávať bežné domáce práce, ako to vypovedala jej dcéra, tieto by mohla vykonávať len v prípade, ak by nepociťovala bolesť v oblasti pravého lakťa. V lekárskej správe zo dňa 9.3.2012 sa uvádza prítomnosť krvnej podliatiny v oblasti pravého lakťa so zachovanou hybnosťou pravého lakťa a bez prítomnosti opuchu so zdôraznením lekára na užívanie liekov a šetrenie pravého lakťa. V prípade, ak by poškodená bola uvedené nariadenie nerešpektovala, mohlo by to z medicínskeho hľadiska znamenať, že bolestivosť, ktorú mohla pociťovať teoreticky, by nemala byť natoľko významná, aby ju obmedzovala na bežnom spôsobe života a následne by nepredstavovala ťažkosti, ktoré by si vyžadovali dobu liečenia spojenú s PN, ako to uviedol v znaleckom posudku v dĺžke 16-18 dní. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že popis poškodenej je málo pravdepodobný, avšak z medicínskeho hľadiska ho nemožno úplne vylúčiť. Zároveň znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že nejde o typické poranenie, ktoré vzniká pri fyzickom násilí jednej osoby voči druhej.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse a pripojenej fotodokumentácie sa súd oboznámil s topografiou miesta činu a spôsobom, akým malo dôjsť ku skutku podľa popisu poškodenej aj podľa popisu obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotil súd jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom sa dôsledne riadil právnym názorom uvedeným v cit. uznesení krajského súdu. Napriek doplneniu dokazovania a vyhodnoteniu výpovede obžalovaného nebol zistený iný záver, než v predchádzajúcom rozsudku, teda, že nebolo dostatočne preukázané, že by sa stal skutok kladený obžalovaný J.. P. A.H.V. za vinu. Pri tomto skutkovom závere súd vychádzal z nasledovných skutočností.

Jediným priamym dôkazom o tom, že sa skutok stal a že ho mal spáchať obžalovaný, o ktorý opierala svoje tvrdenie aj obžaloba, je výpoveď poškodenej T. A., ktorá popísala spôsob, akým mala byť v tom čase manželom napadnutá. Je pravdou, že poškodená vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ktorá skutočnosť však sama o sebe nedáva automatickú záruku pravdivosti výpovede poškodenej. Súd musel veľmi starostlivo zhodnotiť túto výpoveď v kontexte ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ako aj v kontexte vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným. Z výpovede poškodenej, obžalovaného a svedkyne D.. H. A.Č. vyplýva jednoznačný záver, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sú dlhodobo narušené. Keďže predmetné poranenie mohla poškodená podľa výpovede znalca utrpieť akýmkoľvek udretím lakťa o tvrdší predmet, musel súd vyhodnotiť pravdivosť tvrdenia poškodenej o tom, že jej zranenie vzniklo spôsobom, akým popísala a že toto zranenie malo za následok práceneschopnosť uvedenú v obžalobe. Súd dospel k záveru, že pravdivosť jej výpovede nielen že nebola potvrdená, ale bola výrazným spôsobom spochybnená. Podľa názoru súdu uvedenými spochybňujúci faktormi sú výpoveď znalca zo odboru zdravotníctva na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že mechanizmus vzniku uvedeného zranenia je málo pravdepodobný, aj keď ho z medicínskeho hľadiska nemožno úplne vylúčiť. Zároveň znalec uviedol, že v prípade nejde o typické poranenie vznikajúce pri fyzickom násilí jednej osoby voči osobe druhej. Ďalším spochybňujúcim dôkazom vo vzťahu k výpovedi poškodenej je výpoveď jej dcéry D.. H. A., ktorá zhodne s obžalovaným vypovedala, že nevidela na poškodenej žiadne obväzy na ruke a zároveň uviedla, že videla svoju matku, ako práve poranenou rukou perie prádlo za využitia tzv. záchodového zvonu vo vedre, z čoho je zrejmé, že práve pri takomto pohybe je potrebné vynaloženie väčšej sily. Z výpovede znalca pritom vyplýva, že bolestivosť, ktorú mohla poškodená teoreticky pociťovať, by nemala byť taká významná, aby ju obmedzovala na bežnom spôsobe života a následne by ani nepredstavovala ťažkosti, ktoré by si vyžadovali dobu liečenia spojenú s PN v dĺžke 16-18 dní.

Pochybnosti nevyvrátil ani vyšetrovací pokus vykonaný v prípravnom konaní, keďže z fotografií č. 15, 16 a 17 je zrejmé, že ak by poškodená zdvihla ruky na svoju obranu tak, ako to popísala vo svojej výpovedi, v prípade jej sotenia do dverí s obžalovaným by lakte neboli narazené na kľučku.

Keďže nikto iný nebol svedkom predmetnej udalosti a súd už nemal možnosť inými objektívnymi dôkazmi preukázať fakty tvrdené obžalobou, dospel k záveru, že je potrebné v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech) vyhodnotiť všetky pochybnosti v predmetnom prípade v prospech obžalovaného a na základe uvedeného uzavrieť, že nebolo s jednoznačnou istotou preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora.

V zmysle záverov cit. rozhodnutia krajského súdu sa súd zaoberal aj hodnotením výpovede obžalovaného, ktorý nepoprel, že poškodenú schmatol za pravé rameno, otvoril dvere do izby, ktorú obývala a tam ju zastrčil, teda sotil a zatvoril za ňou dvere. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu sa mal súd prvého stupňa zaoberať otázkou, či toto jeho konanie nemôže napĺňať znaky konania, ktoré by iný orgán mohol posúdiť ako priestupok. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že posudzovanie konania obžalovaného, ktorý mal podľa jeho slov poškodenú chytiť za pravé rameno a zastrčiť ju do jej izby, by bolo v rozpore s tzv. obžalovacou zásadou zakotvenou v ust. . Podľa tohto ustanovenia súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 24/81, R 8/85, R 9/97) podstatu skutku tvorí konanie a následok, ktorý bol ním spôsobený. Skutok preto tvoria len tie prejavy vôle páchateľa, ktoré sú pre daný následok v príčinnej súvislosti a sú zahrnuté zavinením. Skutkom je súhrn popísaných skutkových okolností určitej udalosti vo vonkajšom svete vyvolanej konaním človeka. Súd môže teda rozhodovať o podstate skutku, čo je určované účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu. Podstata skutku je zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku.

V podanej obžalobe sa obžalovanému kladie za vinu, že fyzicky napadol svoju bývalú manželku T. A. a to tak, že ju po predchádzajúcej slovnej hádke chytil svojimi rukami za obe ruky v oblasti zápästia a prudko ju sotil do dverí, na čo ona narazila lakťom pravej ruky do kľučky dverí, pričom toto konanie vzápätí zopakoval ešte jeden krát, čím jej spôsobil pomliaždenie pravého lakťového kĺbu. Takýto priebeh skutku však preukázaný nebol. Ak by mal teda súd posudzovať konanie obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť tak, že po predchádzajúcej hádke chytil bývalú manželku za pravé rameno a zastrčil ju do jej izby, išlo by už o konanie odlišné od obžalobného návrhu a nebola by zachovaná jednota skutku. Nebola by totiž zachovaná totožnosť konania s konaním uvedeným v obžalobe a už vôbec nie totožnosť následku, ktorým mala byť ujma na zdraví.

Ak by súd aj čisto hypoteticky pripustil, že obe konania sú totožné čo do spôsobu konania i následku, takéto konanie, priznané obžalovaným, nenapĺňa znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ( o priestupkoch), resp. iného správneho deliktu. Tohto priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Súd nepopiera, že spôsob, akým sa obžalovaný mal správať k svojej, teraz už bývalej, manželke, možno z hľadiska zásad slušného správania či elementárnej slušnosti označiť za nevhodný, či neslušný, nie však za hrubý. Podľa názoru súdu nebezpečnosť konania obžalovaného nedosahuje takého stupňa, aby vyžadovala ingerenciu štátu v zmysle uloženia sankcie podľa priestupkového zákona.

Z uvedených dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V zmysle ust. § 288 ods. 3 poškodenú T. A. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, kde sa môže svojho nároku domáhať samostatnou občiansko-právnou žalobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho vyhlásenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prešov a rozhoduje o ňom Krajský súd v Prešove.