Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/108/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa JUDr. S. G., nar. X. X. XXXX, bytom X. XXX proti odporkyni S. G., rod. O., nar. XX. X. XXXX, bytom ako navrhovateľ, zastúpenej JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v X. S., A. XXX,v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom J. G., nar. XX. X. XXXX, Y. G., nar. XX. XX. XXXX a Y. G., nar. XX. X. XXXX, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. -48 zo dňa 8. 10. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o výživnom rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti, pokiaľ bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 28. 8. 1999, maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, výživné neurčil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vychádzal z ust. § 24 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, keď prihliadol na to, že obidvaja rodičia sú schopní poskytnúť deťom vyhovujúcu osobnú starostlivosť, ale najmä i na vyjadrenie maloletých detí vyjadrené pred kolíznym opatrovníkom. Mal za to, že maloleté deti s prihliadnutím na ich rozumovú vyspelosť sú schopné sa v tomto prípade už samostatne vyjadriť, pričom boli poučené aj o skutočnosti, že ak by im forma striedavej starostlivosti nevyhovovala, je možné rozhodnutie v budúcnosti zmeniť.

Rozhodnutie o výživnom zdôvodnil ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, čo do úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že striedavá výchova v tomto prípade neodzrkadľuje potreby maloletých detí. Mala za to, že na úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny nebolo deťom dostatočne vysvetlené zverenie do striedavej starostlivosti rodičov, lebo pred stretnutím u kolízneho opatrovníka jej deti jednoznačne povedali, že chcú zostať s ňou. Navrhovateľ jej ponúkol, aby ostala v dome bývať s tým, že on bude bývať v dolnej časti domu a ona na poschodí, čo ju tiež utvrdzuje v tom, že striedavá výchova nie je vhodná, nakoľko v jednom dome deťom povedať, že tento týždeň sa o nich stará otec a druhý týždeň matka, je nevhodné. Prvostupňový súd doposiaľ nerozhodol o tom, ktorý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže tento výrok v rozhodnutí úplne absentuje a vôbec nezdôvodnil svoje rozhodnutie o výživnom. Poukázal len na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine a neurčenie výživného v tomto smere nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže neboli skúmané majetkové pomery, možnosti a schopnosti rodičov.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlas odporkyne so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak pôjde o iracionálny, či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na výchovu maloletého dieťaťa, súd by na takýto nesúhlas prihliadať ani nemohol. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý k tomu má lepšie predpoklady. Okrem iného je potrebné uznávať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Deti podľa jeho názoru majú dostatočné vedomosti o tom, čo je striedavá starostlivosť, majú k tomu svoj jasný postoj a vedia ho jasne a zrozumiteľne prezentovať nielen pred rodičmi, ale i pred inými osobami, čoho dôkazom je ich vyjadrenie pred psychologičkou a kolíznou opatrovníčkou. Na tieto skutočnosti súd dostatočne prihliadol. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov má zabezpečiť dieťaťu primeraný kontakt s rodičmi, redukovať rozvodovú traumatizáciu detí a prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju dieťaťa. Keďže zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nedochádza k obmedzeniu rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov, výrok súdu o zastupovaní detí a správe majetku nie je potrebný a súd nie je povinný sa týmto zaoberať, nakoľko podstata striedavej starostlivosti spočíva okrem iného i v dohode rodičov aj na zastupovaní detí, čo znamená, že vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti je subsumovaná i dohoda o zastupovaní a správe majetku. Podľa jeho názoru na ostatné tvrdenia odporkyne nemá význam reagovať, nakoľko všetko bolo povedané na pojednávaní pred prvostupňovým súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým zveril maloleté deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ).

Je nepochybné, že s konaním o rozvod manželstva je spojené i konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom z manželstva pochádzajúcim (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine), a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď potom, čo manželstvo účastníkov rozviedol, rozhodoval i o úprave práv a povinností. Skutočnosť, že účastníci v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, nezbavuje súd rozhodnúť o zverení detí do osobnej starostlivosti, a teda ani do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú pre to splnené zákonné predpoklady. I podľa názoru odvolacieho súdu deti pochádzajúce z manželstva sú vo fyzickom veku, kedy už na základe svojej rozumovej vyspelosti vedia posúdiť otázku striedavej starostlivosti a dostatočným spôsobom vyjadriť citový vzťah k rodičom, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý prihliadol na názor detí, v tejto časti potvrdil. Deti boli vypočuté bez prítomnosti rodičov, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, a preto ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o ich vyjadreniach a na námietky matky v tomto smere neprihliadol.

Otázka správy majetku maloletých detí vyplýva priamo zo zákona v prípade, ak ani jeden z rodičov nie je pozbavený rodičovských práv, a preto pokiaľ i prvostupňový súd túto otázku výslovne vo výroku svojho rozhodnutia neriešil, nejedná sa o taký nedostatok, ktorý by mal za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia (zákonná úprava v jednotlivých ustanoveniach vždy upravuje podmienky, ktoré je potrebné

splniť, ak účastníkom právnych vzťahov je maloleté dieťa, napr. kedy sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov a pod.).

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov, keď rozhodnutie v tejto časti zákonným spôsobom nezdôvodnil, a tým i odňal možnosť účastníkom konať pred súdom, a preto odvolací súd musel napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine dáva síce súdu možnosť (nie povinnosť) rozhodnúť tak, že výživné neurčuje, ale ani táto skutočnosť ho nezbavuje povinnosti riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie i v tejto časti. I v tomto prípade totiž súd musí skúmať možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. V prípade striedavej starostlivosti sa môže stať, že životná úroveň jedného z rodičov je neprimeraná oproti životnej úrovni druhého rodiča, a teda nemôže byť ani na ujmu dieťaťa skutočnosť, že by malo mať inú životnú úroveň v dobe, keď je zverené do striedavej starostlivosti sociálne slabšieho rodiča. Zdôvodnenie rozhodnutia má význam i pre prípad prípadnej úpravy výživného v budúcnosti, lebo len vtedy je možné porovnávať pomery aké tu boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto bude povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní skúmať majetkové pomery na strane obidvoch rodičov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania potom svoje rozhodnutie vo výroku o výživnom zákonným spôsobom zdôvodniť, či už vyživovaciu povinnosť určí alebo neurčí.

V ostatnej časti, pokiaľ bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odvolaním nenapadnutej, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.