Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_5C-145-2013.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: O.. C. M., F.. XX. XX. XXXX, T. R. S., E. Q. XXXX/XX, proti žalovanému: Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30 807 484, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 06. 06. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že úraz, ktorý žalobca utrpel na pracovisku žalovaného dňa 30. 12. 2011, je pracovným úrazom a žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom v plnom rozsahu, ako i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že podľa potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30. 12. 2011 pracoval pre žalovaného na pracovnej pozícii vlastnej ochrany od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011. V decembri 2011 žalovaný žalobcovi oznámil, že pracovná pozícia vlastnej ochrany, ktorú žalobca vykonával na vysunutom pracovisku Ružomberok, sa ruší a zároveň ho požiadal, aby vyčerpal zostatok dovolenky na zotavenie na rok 2011, čo žalobca vykonal. Počas čerpania dovolenky dňa 30. 12. 2011 žalovaný vyzval žalobcu, aby okrem pracovných pomôcok potrebných k výkonu služby osobne odovzdal aj kľúče od stráženého objektu. Žalobca dňa 30. 12. 2011 tak urobil, pracovné pomôcky a kľúče v kancelárii vysunutého pracoviska protokolárne odovzdal žalovanému. Pri odovzdávaní kľúčov bol prítomný svedok D. Š., ktorý následne kľúče od žalovaného prevzal a spolu so žalobcom odišiel z priestorov kancelárie žalovaného. Žalobca sa pri schádzaní schodiskom priamo v objekte žalovaného pošmykol, pričom prudko spadol na chrbát a nedokázal sa sám ihneď postaviť na nohy, preto mu pri vstávaní pomáhal D. Š.. Úraz bol zapísaný do knihy evidencie úrazov žalovaného a tento záznam o úraze žalobca podpísal. Následky úrazu žalobca pociťoval po celý čas od úrazu a v dôsledku pádu na schodoch pre pretrvávajúce bolesti v driekovej časti chrbtice a kostrče spojené s tŕpnutím a vystreľujúce až do ľavej nohy navštívil 02. 01. 2012 súkromnú chirurgickú ambulanciu E.. E. v Ružomberku, ktorý po vyšetrení žalobcu vo svojej správe stanovil, že išlo o pracovný úraz, pričom poisťovni, v ktorej je žalobca poistený zaslal vyplnené tlačivo hlásenie o pracovnom úraze. Žalobca sa postupne podrobil aj lekárskym vyšetreniam v neurologickej ambulancii v Ružomberku a následne bol ošetrujúcou lekárkou E.. Š. uznaný za práceneschopného od 05. 01. 2012 do 02. 01. 2013. Z dôvodu argumentácie žalovaného, že neuznal úraz ako pracovný, žalobca podal podnet na Inšpektorát práce Žilina dňa 31. 01. 2013 na prešetrenie, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2013 potvrdil skutočnosť, že úraz žalobcu bol zapísaný v knihe úrazov, ako úraz počas čerpania dovolenky a u žalovaného je evidovaný ako iný úraz. Zo stanoviska inšpektorátu práce vyplýva, že po vyhodnotení stavu, ktorý úrazu predchádzal inšpektorát práce odporúča uznanie úrazu za pracovný riešiť súdnou cestou. Žalobca utrpel úraz v čase po vykonaní úkonu v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pričom vznik úrazu bol podmienený náhlym zlyhaním fyzickej dispozície žalobcu a spôsobením nezávisle
od jeho vôle, v dôsledku čoho u neho došlo k prudkému pošmyknutiu pri schádzaní po schodoch na pracovisku žalovaného.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca do 31. 12. 2011 bol zamestnaný u žalovaného na pozícii pracovníka vlastnej ochrany. Ku koncu roku 2011 žalovaný ukončoval pracovné pomery so zamestnancami vykonávajúcimi vlastnú ochranu, ktorá bola od 01. 01. 2012 zabezpečovaná dodávateľsky prostredníctvom firmy BONUL s.r.o., ktorá na tento účel prijímala do pracovného pomeru aj zamestnancov, ktorí ku koncu roka 2011 pracovali pre žalovaného, avšak so žalobcom nebol ďalší pracovný pomer uzatvorený. Žalobca čerpal dovolenku od 19. 12. 2011 do 31. 12. 2011. Dňa 27. 12. 2011 boli vykonané všetky štandardné záležitosti, týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru (odovzdávanie veci, spísaný výstupný list, odovzdanie potvrdenia o zamestnaní). Dňa 30. 12. 2011 počas dovolenky sa žalobca neočakávane dostavil na vysunuté pracovisko Sociálnej poisťovne v Ružomberku, za účelom odovzdania kľúčov od budovy. V tento deň sa žalobcovi stal vo verejne prístupných priestoroch v budove Sociálnej poisťovne úraz, pošmykol sa pri schádzaní po schodoch. Úraz sa údajne stal bez priamych svedkov a bol spísaný ako iný úraz. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ho ako zamestnávateľ dňa 30. 12. 2011 vyzval, aby osobne odovzdal kľúče od stráženého objektu uviedol žalovaný, že každý zamestnanec je pri skončení pracovného pomeru upozornený, že musí odovzdať zamestnávateľovi všetky veci, ktoré mu boli zverené, alebo poskytnuté. Vzhľadom na veľký časový odstup nie je možné sa vyjadriť k tomu, kedy bol žalobca na túto povinnosť upozornený, nakoľko išlo o ústne upozornenie a neexistuje o tom písomný záznam. Žalobca dňa 04. 01. 2012, t. j. po úraze žalovanému opäť prišiel odovzdať ďalší kľúč a pracovné odevy. Od 05. 01. 2012 bol žalobca uznaný za práceneschopného a jeho práceneschopnosť trvala takmer rok, do 02. 01. 2013. Udalosť nebola prešetrovaná ako pracovný úraz, nakoľko k úrazu došlo počas čerpania dovolenky a nestal sa pri plnení pracovných úloh, ani v priamej súvislosti s ním. V danom prípade podľa názoru žalovaného išlo o vysporiadanie záväzkov pri skončení pracovného pomeru, ktoré mal žalobca ako zamestnanec voči žalovanému ako zamestnávateľovi, nie o plnenie pracovných úloh, ani v priamej súvislosti s ním a k úrazu došlo mimo pracovného času počas čerpania dovolenky, mimo rámca výkonu pracovných činností. Pri inšpekcii Inšpektorátu práce v Žiline neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, povereného pracovníka žalovaného, listinami, a to potvrdením o zamestnaní, výstupným listom, protokolom o prevzatí, evidenčným listom, lekárskou správou, hlásením, výpisom zo zdravotnej dokumentácie, podnetom na prešetrenie pracovného úrazu, vyjadrením inšpektorátu práce, záznamom o inšpekcii, záznamom o úraze a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe. Bol zamestnaný v Sociálnej poisťovni na vysunutom pracovisku v Ružomberku ako člen ochrany, a to v období od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011. V roku 2011 si rozpísal dovolenku, ktorú čerpal v období od 19. 12. 2011 do 30. 12. 2011, čo bol piatok. Po Vianociach ho p. A., priama nadriadená telefonicky kontaktovala, aby prišiel do Ružomberka, za účelom odovzdania veci, ktoré mal pri sebe a ktoré mu boli zverené. Na základe ich telefonického dohovoru sa dostavil dňa 27. 12. 2011 na pracovisko aj s vecami. V tento deň vrátil viacero vecí. V ten istý deň ho pani A. vyzvala, aby jej odovzdal kľúče od stráženého objektu. On jej predložil listinu, preukazujúcu, že kľúče odovzdal jeho náhradníkovi p. Š., ktorý nastúpil do služby 19. 12. 2011 a kľúče mu odovzdal 18. 12. 2011. O prevzatí kľúčov mal potvrdenie, ktoré predložil p. A.. V tejto situácii mu p. A. nariadila, keďže osobne prevzal kľúče, aby ich 30. 12. 2011 odovzdal p. G., alebo p. J., keďže p. A. v ten deň čerpala dovolenku. Ona mu to nariadila s tým, že do výstupného listu napísala, že kľúče boli odovzdané 27. 12. 2011 s tým, že je to doklad pre ňu. Na základe uvedeného sa žalobca dňa 30. 12. 2011 dostavil na pracovisko, vtedy vykonával služby p. Š. a opýtal sa ho, kto je v kancelárii. Povedal mu, že je tam p. G.. Povedala mu, aby prišiel za ňou tak o hodinu, čo aj urobil. Následne jej odovzdal zväzok. Prišli spolu s p. Š., za prítomnosti p. Š. odovzdal kľúče p. G., ktorá o tom spísala protokol. Tieto následne boli odovzdané p. Š., keďže vykonával službu. Následne vyšli z kancelárie s p. Š., žalobca išiel prvý a on išiel za ním. Išiel po schodoch, bolo to asi v polovici schodov, ktorých je celkovo možno 15. Šmyklo sa mu, chránil si hlavu, spadol na chrbticu. Pán Š. mal tvrdiť, že moment pádu nevidel, ale že ho dvíhal. Nevedel uviesť, v akej vzdialenosti sa nachádzal za ním. Potom mu p. Š. pomohol, dvíhal ho, chytil ho okolo pása. Žalobcu to hrozne bolelo. Pani E. povedal, nech odkáže p. J., čo sa mu stalo a nech o tom spíšu záznam. V ten istý deň sa dostavil na chirurgickú ambulanciu. Zistil, že lekár bude ordinovať až v pondelok budúceho týždňa. Telefonicky ho kontaktoval, ktorý mu vysvetlil, ako sa má správať po úraze. 2. januára sa dostavil na chirurgickú ambulanciu k MUDr. E., ktorý ho vyšetril a keď zistil, že k úrazu
došlo pri plnení pracovných úloh napísal, že ide o pracovný úraz. Pani A., ktorá 30. 12. mala dovolenku 03. 01. ho telefonicky kontaktovala, aby nasledujúci deň 04. 01. sa dostavil na pracovisko s tým, že zistila po bývalej kolegyni, že prevzal ďalšie veci, ktoré je potrebné vrátiť. Žalobca s tým súhlasil, 04. 01. sa dostavil do kancelárie. Pani A. ani v tejto deň nebola na pracovisku. Okrem týchto vecí odovzdal ešte aj rezervný kľúč od plechovej skrine. Všetky tieto veci odovzdal strážnikovi, ktorého tým poverila telefonicky p. A.. On mu prevzatie veci podpísal. Poukázal na skutočnosť, keď ho kontaktovala p. A. 03. 01., povedala mu do telefónu, že úraz, ktorý sa mu stal neuzná ako pracovný, pretože si mal zrušiť dovolenku. Žalobca na to reagoval, že oni ho mali stiahnuť z dovolenky. Tým poukázal na skutočnosť, že už 03. 01. vedela o úraze, ktorý sa mu stal. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa neočakávane dňa 30. 12. 2011 dostavil na pracovisko, ani s tvrdením, že ide len o vysporiadanie záväzkov pri skončení pracovného pomeru. Podľa jeho názoru to preukázateľne súviselo s pracovným pomerom. Podanou žalobou sleduje, aby si mohol uplatniť minimálne nárok na odškodné. Myslí si, že má nárok na stratu na zárobku, na bolestné. Má obavy, že bude mať trvalé následky. Na Sociálnej poisťovni si neuplatnil žiadne úrazové dávky. Nemal vedomosť o tom, že má nárok na úrazovú dávku, keďže je dôchodca. Od 05. 01. 2012 bol uznaný za práceneschopného do 02. 01. 2013. Dňa 03. 01. 2013 bol práceschopný. Úraz riešil ako pracovný úraz až po skončení práceneschopnosti, keďže nevedel, ako dlho bude chorý. To, že sa dostavil na pracovisko svedčí o tom, že p. A. ho volala. Už si nepamätal presný dátum, ale muselo to byť predtým, ako sa dostavil na pracovisko. Vysporiadanie veci, pokiaľ ide o vrátenie veci, ktoré boli zamestnancovi odovzdané je súčasťou pracovného pomeru. Poukázal na skutočnosť, že inšpektorát práce sa vyjadril v tom zmysle, že úraz bol riadne zapísaný, preto konštatoval, že neboli zistené žiadne pochybenia.
Poverená pracovníčka žalovaného vo svojej výpovedi nespochybnila, že sa úraz stal. V podstate sa výpovede žalobcu zhodujú s výpoveďami pracovníkov žalovaného, pokiaľ ide o priebeh úrazového deja. Problém je v otázke, či a kedy bol žalobca vyzvaný p. A. na to, aby sa dostavil do kancelárie a odovzdal veci. Rozprávala sa s p. A., ktorá sa už vzhľadom na odstup času nevedela presne vyjadriť ani ku konkrétnej dobe, kedy telefonovala so žalobcom. Neexistuje o tom žiadny písomný záznam. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že sa žalobca dostavil trikrát, t. j. v dňoch 27. 12., 30. 12. a 04. 01. na vysunuté pracovisko. Sú o tom dôkazy. Predpokladala, že 04. 01. preberal veci od žalobcu p. T.. Bolo jej povedané, že písacie stroje pracovníci nepoužívajú, preto je tu rozpor s tvrdením žalobcu, pokiaľ ide o záznam zo dňa 04. 01. 2012, ktorý je napísaný písacím strojom. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto tento záznam napísal, ale je jednoznačné, že p. T. prevzal tie veci. Zotrvali na písomnom vyjadrení, že ide o vyporiadaní záväzkov žalobcu pri skončení pracovného pomeru a nejde o plnenie pracovných úloh. Z výsledkov inšpekcie práce vyplynulo, že úraz bol prešetrený správne, neboli zistené žiadne pochybenia. Poverená pracovníčka sa rozprávala s p. A., ktorá vedela o tom, že hovorila žalobcovi, že musí odovzdať všetky veci, ktoré prevzal ako zamestnanec. V prípade, ak by bol úraz uznaný za pracovný úraz, žalobcovi vzniká nárok na úrazové dávky, minimálne na úrazový príplatok.
Podľa potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30. 12. 2011 bol žalobca zamestnaný od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2011. Pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa výstupného listu žalobca v rámci vyrovnania záväzku pracovníka zamestnávateľovi odovzdal dňa 27. 12. 2011 preukaz zamestnanca, dochádzkovú kartu, osobnú kartu, kľúče, prístupové práva.
Podľa protokolu o prevzatí žalobca dňa 30. 12. 2011 v Sociálnej poisťovni v Ružomberku odovzdal sedem kľúčov od bezpečnostnej zámky hlavných dverí a jeden kľúč od skrine SP 08, ktoré prevzala P. G.. Dňa 04. 01. 2012 boli odovzdané 1 ks zimný pracovný kabát, 1 ks čierna zimná čiapka, 1 pár pracovných rukavíc, 1 ks rezervný kľúč od skrine SP 08.
Žalobca bol dňa 02. 01. 2012 ošetrený na súkromnej chirurgickej ambulancii MUDr. J. E. z dôvodu, že sa pošmykol v práci na schodoch dňa 30. 12. 2011 o 09.15 hod. Udával bolesť v driekovej chrbtici a v oblasti kostrče, vystreľovanie bolesti do ľavej dolnej končatiny s tŕpnutím.
Žalobca bol práceneschopný od 05. 01. 2012, práceschopný od 03. 01. 2013. Dňa 12. 01. 2012 bol ošetrený na neurologickej ambulancii u MUDr. U. H. a dňa 16. 01. 2012 na chirurgickej ambulancii u MUDr. J. E..
Písomnosťou zo dňa 31. 01. 2013 sa žalobca obrátil na Inšpektorát práce v Žiline s podnetom na prešetrenie pracovného úrazu, ktorý sa stal dňa 30. 12. 2011 v budove Sociálnej poisťovne na vysunutom pracovisku v Ružomberku.
Z vyjadrenia Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 07. 03. 2013 vyplýva, že metódami a prostriedkami inšpekcie práce aj vzhľadom na čas, ktorý od udalosti uplynul, nebolo možné preukázať porušenie povinnosti zamestnávateľa, resp. objektívne zhodnotiť stav, ktorý úrazu predchádzal. Inšpektorát práce odporučil žalobcovi spor so zamestnávateľom vo veci uznania za pracovný úraz riešiť súdnou cestou. Inšpektorát práce vykonal na základe podnetu žalobcu dňa 01. 03. 2013 v subjekte Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš inšpekciu práce, zameranú na kontrolu povinnosti zamestnávateľa pri evidencii a registrácii pracovných úrazov a ostatných úrazov na vysunutom pracovisku Ružomberok za mesiac december 2011. Počas inšpekcie práce bolo zistené, že úraz žalobcu bol zapísaný v knihe úrazov ako úraz počas dovolenky a u zamestnávateľa je evidovaný ako iný úraz.
Podľa záznamu Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 07. 03. 2013 bola v subjekte Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vykonaná v dňoch 01. 03. a 07. 03. 2013 inšpekcia práce. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu povinností zamestnávateľa pri evidencii a registrácii pracovných úrazov a ostatných úrazov na vysunutom pracovisku Ružomberok za mesiac december roku 2011. V kontrolovanom subjekte neboli zistené nedostatky.
Z listiny označenej ako záznam o úraze bolo zistené, že úraz sa stal 30. 12. 2011, poraneným bol žalobca. V stručnom opise úrazového deja je uvedené, že počas dovolenky spadol zo schodov, nebol prítomný žiaden svedok. Zamestnanec vlastnej ochrany p. Š. pomáhal poranenému pri dvíhaní zo zeme. Úraz bol zapísaný 17. 01. 2012.
Podľa § 198 ods. 1, 2 Zákona č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení:
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Podľa § 193 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona č. 401/2003 Z. z. o sociálnom poistení:
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 195 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Zákonníka práce:
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Podľa § 196 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákonníka práce:
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy,
nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.
Podľa § 220 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce:
Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Bolo nesporné medzi účastníkmi konania, že žalobca sa dňa 30. 12. 2011 dostavil na vysunuté pracovisko do Ružomberka, v ktorý deň žalobca utrpel úraz, keď padol na schodoch v budove Sociálnej poisťovne v Ružomberku. Žalobca opísal priebeh úrazového deja, ktorý žalovaný v podstate žiadnym spôsobom nerozporoval. Spornou bola otázka, či a kedy bol žalobca vyzvaný zodpovedným pracovníkom, aby sa dostavil do kancelárie a odovzdal veci. Obrana žalovaného bola založená na tom základe, že v prípade, ak žalobca ako zamestnanec vrátil žalovanému ako zamestnávateľovi veci, ktoré ako zamestnanec prevzal, ide o vyporiadanie záväzkov pri skončení pracovného pomeru, nie o plnenie pracovných úloh, s čím žalobca nesúhlasil. I napriek uvedeným sporným otázkam súd zameral pozornosť na zistenie, či žaloba o určenie, že úraz je pracovným úrazom, nie je podaná predčasne. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výpoveď samotného žalobcu, ktorý uviedol, že žalobu podal za účelom priznania nároku na odškodnenie, bolestného za predpokladu, že úraz bude uznaný za pracovný úraz. Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, či má v prípade pracovného úrazu nárok na úrazové dávky. Uvedenú skutočnosť však potvrdila pracovníčka žalovaného. Súd dospel k názoru, že pre účely priznania úrazových dávok je žaloba podaná predčasne. Vyriešenie otázky, či úraz je pracovným úrazom, v konaní pred súdom má svoje opodstatnenie za predpokladu, že na Sociálnej poisťovni prebieha konanie o úrazovej dávke, na základe návrhu poškodeného (v tomto prípade žalobcu). Sociálna poisťovňa si v konaní o úrazovej dávke môže sama urobiť úsudok o predbežnej otázke (vrátane otázky, či úraz je pracovným úrazom, ako aj otázky rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za spôsobenú škodu) v zmysle ust. § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako s poukazom na ust. § 193 ods. 1 citovaného zákona preruší dávkové konanie za účelom vyriešenia spornej otázky formou podania žaloby žiadateľom o dávku na súd. Hoci súdna prax pripustila žalobu o určenie, že úraz je pracovným úrazom ako aj žalobu o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 65/2006), v judikovanej veci bolo skutkovým základom zistenie, že na Sociálnej poisťovni prebiehalo dávkové konanie, v ktorom sa riešila otázka uznania úrazu za pracovný úraz. O uvedený prípad nejde v prejednávanej veci. V danej veci z výpovede žalobcu vyplynulo, že sa neobrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie úrazovej dávky, teda nie je v postavení žiadateľa o úrazovú dávku, z čoho možno vyvodiť, že na sociálnej poisťovni neprebieha žiadne konanie o priznanie úrazovej dávky. Za uvedených skutkových okolností je žaloba žalobcu o určenie, že úraz je pracovným úrazom (ako aj nadväzujúce požadované určenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu), podaná predčasne, keďže na Sociálnej poisťovni sa nevedie žiadne konanie o priznanie úrazovej dávky. V tejto súvislosti je potrebné rozlíšiť postavenie žalovaného, ktorý v prebiehajúcom súdnom konaní nemá postavenie orgánu sociálneho poistenia, ale žalobca ho žaluje ako bývalého zamestnávateľa, ktorý má podľa jeho tvrdení zodpovedať za škodu spôsobenú pracovným úrazom. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že podaním žaloby sleduje uplatnenie nárokov na odškodnenie, resp. ďalších súvisiacich nárokov. V takom prípade je však potrebné konštatovať, že žaloba smerujúca k uloženiu povinnosti poskytnúť peňažné plnenie má prednosť pred určovacou žalobou. V takom prípade si súd v konaní o splnenie povinnosti vedeného voči pasívne legitimovanému subjektu, predbežne vyrieši
ako základ pre priznanie plnenia otázku, či úraz, titulom ktorého sa poškodený domáha peňažného plnenia, je pracovným úrazom. Z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Keďže súd zamietol žalobu o určenie, že úraz zo dňa 30. 12. 2011 je pracovným úrazom, zamietol potom žalobu aj v časti určenia rozsahu zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, ktorej vyhovenie je logicky podmienené úspešnosťou prvého určovacieho výroku žaloby.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd mu nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.