Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-114-2011.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/114/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa T., so sídlom B., L. J. X, IČO XX XXX XXX proti odporcovi L. X., bytom X., L. XX/X, o zaplatenie 606,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. februára 2011, č.k. 15C/5/2011-51, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 606,81 Eur z titulu nároku na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keď odporca bez dôvodov hodných osobitého zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 24.09.2008 o 10.00 hod. došlo v X. k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle Citroen C4 ev. č. X. XXX C., patriaceho K. U. U. tým, že od pred ním idúceho motorového vozidla zn. Audi, ev. č. X. XXX C., vedeného odporcom, odfrkol spod kolesa kameň, ktorý rozbil čelné sklo za ním idúcemu motorovému vozidlu Citroen C4, čím mu spôsobil škodu na predmetnom motorovom vozidle. Motorové vozidlo Audi ev. č. X. XXX C. bolo poistené u navrhovateľa poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX a z titulu tejto zmluvy navrhovateľ dňa 25.03.2010 uhradil poškodenému K. U. U. za poškodené čelné sklo na motorovom vozidle sumu 606,81 Eur (viď výpis z účtu, ftc. Poistnej zmluvy, oznámenie poistnej udalosti, ohliadka poškodeného vozidla a faktúra). Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia voči odporcovi ako proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, a to z dôvodu neoznámenia vzniku škodovej udalosti v stanovenej lehote. Odporca sa v konaní bránil tým, že spolu so svedkom V. krátko po poistnej udalosti v poisťovni vyplnil tlačivo, ktoré chápal ako oznámenie poistnej udalosti. Následne podal hlásenie škodovej udalosti v decembri 2008, keď odkupoval vozidlo a menila sa poisťovňa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k poistnej udalosti došlo v uvedený deň a čas spôsobom takým, že od idúceho motorového vozidla, ktoré riadil odporca, odfrkol spod kolesa kameň, ktorý rozbil čelné sklo za ním idúcemu motorovému vozidlu, ktoré riadil svedok. Podľa názoru okresného súdu za takéto konanie nemôže niesť odporca zodpovednosť podľa žiadneho zákonného ustanovenia. Ide o nepredvídateľnú okolnosť, ktorú odporca nemohol predvídať, ani jej zabrániť. Navrhovateľ nepreukázal porušenie žiadnej povinnosti odporcu, ktoré porušenie sa pri každom zodpovednostnom právnom vzťahuje vyžaduje. Nejde ani o nesplnenie preventívnej povinnosti, pretože odporca ako vodič motorového vozidla pri dodržaní všetkých dopravných predpisov nemohol za žiadnych okolností predvídať a ani urobiť iné preventívne opatrenie v snahe zabrániť odfrknutiu kameňa. Ide o náhodilú udalosť, za ktorú nezodpovedá odporca. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy subjektívna zodpovednosť v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani iný druh zodpovednosti. Mal za to, že odporca nemôže mať postavenie poisteného v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., pretože sa na neho poistenie nevzťahuje a je bez významu skúmanie, či splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť nahlásiť poistnú udalosť. Takáto povinnosť, keďže nie je poisteným, mu z ničoho nevyplýva, a preto nemôže byť ani sankcionovaný za nesplnenie tejto povinnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2
písm. f), § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f), písm. d) O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v danej veci aplikoval ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa jeho názoru bola daná zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko vo všeobecnosti neplatí, že súd je viazaný pomenovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa navrhovateľ svojich nárokov domáha. Nesprávne uvedený právny dôvod nepodmieňuje zamietnutie návrhu, ak je daný základ nároku a vyhovenie návrhu je odôvodniteľné inými ustanoveniami zákona, než ktorými svoju žalobnú žiadosť odôvodnil. Inak by mohlo ísť o odmietnutie práva. Poukázal na vyjadrenie odporcu, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo odkupoval v decembri 2008 od pôvodného majiteľa - F.. Dôvodil, že zodpovednosť odporcu je daná objektívne v zmysle citovaného ustanovenia § 427 bez ohľadu na jeho zavinenie.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. V preskúmavanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Uplatnením tohto odvolacieho dôvodu možno súdu prvého stupňa vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu je v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci posúdiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, a či ho aj správne interpretoval.
V danej veci medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 24.09.2008 o 10.00 hod. došlo v X. k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle Citroen C4, evidenčné číslo X. XXX C., patriaceho K. U. U. tým, že pred ním idúce vozidlo zn. Audi, evidenčné číslo X. XXX C., vedené odporcom, odfrklo spod kolesa kameň, ktorý rozbil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla Citroen C4, čím mu spôsobil škodu na predmetnom motorovom vozidle. Sporné nebolo, že motorové vozidlo Audi, evidenčné číslo X. XXX C. bolo poistené u navrhovateľa poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX a z titulu tejto zmluvy navrhovateľ dňa 25.03.2010 uhradil poškodenému K. U. U. za poškodené čelné sklo na motorovom vozidle sumu 606,81 Eur. Spornou otázkou zostalo, či odporca ako poistený splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má poistený povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
Odporca tvrdil, že uvedenú povinnosť splnil tým, že spolu so svedkom V. krátko po poistnej udalosti poisťovni vyplnil tlačivo, ktoré chápal ako oznámenie poistnej udalosti a následne podal aj hlásenie škodovej udalosti v decembri 2008, keď odkúpil motorové vozidlo od jeho pôvodného vlastníka.
Navrhovateľ trval na tom, že odporca svoju povinnosť nesplnil a vznik škodovej udalosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. mu písomne neoznámil v lehote 15 dní od jej vzniku.
Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že posudzoval vzťah účastníkov konania podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vyslovil, že navrhovateľ nepreukázal porušenie žiadnej povinnosti odporcu, ktorá sa pri každom zodpovednostnom práve vyžaduje a ustálil, že odporca nemohol za žiadnych okolností predvídať a ani urobiť iné preventívne opatrenia v snahe zabrániť odfrknutiu kameňa spod motorového vozidla, ktoré viedol, ide o náhodilú udalosť, za ktorú odporca nezodpovedá. Vyslovil tiež právny záver, že odporca nemôže mať právne postavenie poisteného podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., pretože sa na neho poistenie nevzťahuje, a preto je bez významu skúmanie, či splnil, alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť nahlásiť poistnú udalosť.
S týmto právnym záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.
Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni (navrhovateľ) právo proti poistenému na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému z titulu povinného zmluvného poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok.
Právo navrhovateľa na tzv. postih (regres) nie je teda nárokom na náhradu škody, ako nesprávne vec posudzoval súd prvého stupňa, ale má povahu originálneho nároku.
Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je osobitným predpisom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu ukladá v § 3 tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. e), písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
Rozsah poistenia zodpovednosti je upravený v ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že právny záver súdu prvého stupňa, že odporca nemôže mať postavenie poisteného v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. je nesprávny.
Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho častí, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č.381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou,
Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 12 upravuje tzv. interný postih (regres) poisťovateľa, ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, pomocou ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení. Prostredníctvom postihu sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vznikne v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným, a v ktorom poisťovateľ vlastne vystupuje v podobnej pozícii ako samotný poistený škodca. Vnútorný postih proti poistníkovi, resp. poistenému nemá charakter nároku na náhradu škody. V prípade interného postihu uplatňuje poisťovateľ nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, lebo za nich nahradil škodu poškodenému. Z tohto dôvodu nejde o nárok s charakterom nároku na náhradu škody.
Odporca ako vodič motorového vozidla má nesporne postavenie poisteného a dopadajú na neho ustanovenia zákona č. 318/2001 Z. z. Poistenie v zmysle citovaného zákona sa vzťahuje na všetky prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda nielen na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ale aj na všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorej nositeľom môže byť aj vodič motorového vozidla . Poistenie v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. sa preto vzťahuje aj na vodiča zodpovedajúceho za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
Na odporcu, ktorý bol vodičom motorového vozidla, ako poisteného nesporne dopadá povinnosť podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval síce správne právne normy, ale nesprávne ich interpretoval, došlo k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Vedený týmto nesprávnym právnym posúdením veci sa potom súd prvého stupňa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami pre posúdenie skutkového stavu veci aj podľa hore citovaných zákonných ustanovení, ktoré sa nesporne na danú vec vzťahujú. Neposudzoval teda správne, či sú dané dôvody nároku navrhovateľa podľa citovaných zákonných ustanovení. Naviac, nemal k dispozícii poistnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a poistníkom (vrátane všeobecných poistných podmienok k uvedenej poistnej zmluve), z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje a nemohol potom ani správne posúdiť právne postavenie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, t. j. či odporca bol len vodičom predmetného motorového vozidla (poisteným), alebo bol súčasne vodičom aj prevádzkovateľom motorového vozidla (poistníkom a poisteným). Pokiaľ súd prvého stupňa vyvodil záver, že odporca nebol poisteným, tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho však navrhovateľ predsa len v návrhu právne vyhodnotí, súd nie je týmto právnym posúdením viazaný.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, uplatnenie odvolacieho dôvodu navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je dôvodné, a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. jeho rozhodnutie zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa bude povinný zabezpečiť poistnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a prevádzkovateľom (vlastníkom) motorového vozidla, účinnú v čase, kedy došlo k poistnej udalosti, t. j. ku dňu 24.09.2008 vrátane všeobecných podmienok týkajúcich sa uvedenej poistnej zmluvy, následne vyhodnotiť vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, zamerať svoje dokazovanie, či odporca splnil svoju povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a následne posúdiť nárok navrhovateľa podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, prípadne i ďalšieho dokazovania podľa návrhov účastníkov opätovne vo veci rozhodne a rozhodne i o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .