Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-37-2012.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Sone Minxovej a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu O. B., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v A. Š., U.U. XX/XX, zastúpeného B.. B. Z., advokátom, so sídlom v I., G. A. X, proti žalovanej v 1. rade M.. Z. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v A. Š., U. Č.. XX/XX Q. Ž. Z. X. P.: F., Q..A.. A. A. Z. K., Z. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému M.. O. P., advokátom so sídlom v K., O. X, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24. októbra 2011 č.k. 6C 32/2010-124, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku, ktorým bolo určené, že záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72 362,76 eura neexistuje.
Nepriznáva účastníkom náhradu odvolacieho trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
I/ určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 20.7.2007 v Bratislave medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná,
II/ určil, že právny výkon - Vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu a súhlase dlžníka ručiteľa s exekúciou v notárskej zápisnici spísanej dňa 20.7.2007 na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007 je neplatným právnym úkonom,
III/ určil, že záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72,362,76 eura na základe uznania dlhu žalovanej v 1. rade v notárskej zápisnici N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave, neexistuje a
IV/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že žalovaná v 1. rade uzavrela dňa 20.7.2007 so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode 50% - ného obchodného podielu spoločnosti Y. - M. A..P..U.. K. za odplatu 2.600 000,- Sk, ktorú sa zaviazala zaplatiť predávajúcemu v splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára, pričom pohľadávka z tejto zmluvy bola súčasne zabezpečená ručiteľským záväzkom E. V., nar. X.XX.XXXX na základe jeho ručiteľského vyhlásenia zo dňa 20.7.2007. Zároveň v ten istý deň žalovaná v 1.rade, spoločne s E. V. ako ručiteľom, formou notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade B.. C. Z. pod sp. zn. N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007 vyhlásila, že uznáva dlh zo zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Y. - M. A..P..U.. K. zo dňa 20.7.2007 a zároveň spoločne s ručiteľom vyhlásili, že výslovne súhlasia, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Napriek tomu, že žalovaná v 1. rade a žalobca sú manželmi od roku 1998 a ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá v zákonom určenom rozsahu, žalovaná neinformovala žalobcu o uzavretí označených právnych úkonov, pretože ich uzavrela len na základe prosby jej dlhoročného známeho E. V., v snahe mu pomôcť, pričom namietaným úkonom získaný obchodný podiel následne (o tri mesiace) bezodplatne previedla na jeho manželku. O označených právnych úkonoch žalovanej sa žalobca dozvedel až v čase, keď mu bolo doručené upovedomenie o súdnej exekúcii vedenej na ich spoločný majetok na Exekútorskom úrade súdneho exekútora M.. C. L. na základe exekučných titulov, notárskych zápisníc sp. zn. N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007 a sp. zn. N 420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007 a na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Er 379/2009 a 15Er 880/2009. V odôvodnení súd poukázal i na v čase rozhodovania súdu prvého stupňa prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16C 8/2010 o určenie, že neplatným právnym úkonom je vyhlásenie žalovanej v 1.rade o uznaní dlhu a súhlase dlžníka a ručiteľa s exekúciou poňaté do Notárskej zápisnice zo dňa 20.7.2007 pod číslom N 420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 18.7.2007 je neplatným právnym úkonom a že neexistuje záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72 362,76 eura, vyplývajúci zo zmluvy o prevode 50% - ného obchodného podielu spoločnosti Y.- A..P..U.. (predmetom ktorej bola druhá polovica podielu tejto obchodnej spoločnosti).
Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 145 ods. 1, § 147 ods. 1, § 40a Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ust. § 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Konštatoval, že žalobca preukázal, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže je ohrozený výkon jeho vlastníckych práv k jeho majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovanou, voči ktorému sa už začala viesť exekúcia. Uzavrel, že v situácii, ak sa v exekučnom konaní žalovaný v 2. rade voči žalovanej ako veriteľ domáha uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky z namietaných právnych úkonov z majetku patriaceho do jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalobcom, účinky týchto právnych úkonov sa prejavujú aj vo sfére spoločných vecí manželov bez ohľadu na to, že namietané právne úkony žalovanej zaväzujú len ju. Súd mal totiž v konaní za preukázané, že v čase vykonania právnych úkonov žalovanou, žalobca (zamestnaný v policajnom zbore) spoločne so žalovanou, zamestnanou ako učiteľka, nedisponovali takým majetkom, aby suma 86 304,19 eura bola pre nich len bežnou vecou a ani sama žalovaná nedisponovala takouto majetkovou hodnotou, ktorá by bola výlučne jej vlastníctvom. Žalobca vedomosti o namietaných právnych úkonoch svojej manželky nemal a už vôbec k nim neudelil súhlas.
Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 150 O.s.p. a žalobcovi, napriek jeho úspechu v konaní, náhradu trov konania nepriznal, pretože ako k dôvodu hodnému osobitného zreteľa prihliadol na skutočnosť, že žalobca a žalovaná sú manželmi, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené a naďalej trvá a žalovaný v 2. rade namietaný právny úkon uzavrel v dobrej viere a spor nezavinil.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok vo výroku I/ a II/, žalobu v napadnutých častiach zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Výšku požadovaných trov nevyčíslil.
Predovšetkým namietal právny záver prvostupňového súdu, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Podľa žalovaného totiž skutočnosť, že prebiehajúcou exekúciou môže byť postihnutý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej nemôže žiadnym spôsobom zneistiť právne postavenie žalobcu, ale iba zmenšiť výšku majetku patriaceho spoločne manželom. Vytkol súdu, že sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s jeho tvrdením, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Argumentujúc, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu a ako taký nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri posudzovaní pojmu bežné veci v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu (s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži i na zamýšľanú dispozíciu s ňou) tvrdil, že namietaným právnym úkonom nevznikol v žiadnom prípade spoločný záväzok žalobcu a žalovanej voči žalovanému ako veriteľovi. Len žalovaná sa totiž stala vlastníčkou obchodného podielu, pretože súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa stali až výnosy z neho, pokiaľ by boli vyplatené, a to i v prípade, ak bol obchodný podiel nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov. Žalobca sa nestal osobným dlžníkom, ale iba spoločný majetok manželov sa stal so zreteľom na ich bezprostredný vzťah k tomuto majetku možným zdrojom uspokojenia veriteľa jedného z manželov. Uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu a uznanie dlhu žalovanou nie je podľa žalovaného v 2. rade právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne, a tak nebol potrebný súhlas žalobcu ako manžela podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nebol potrebný ani súhlas žalobcu ako manžela v zmysle ust. § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nadobudnutie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti nie je možné považovať za podnikanie v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Mal za to, že súhlas bol žalobcom daný konkludentne tak, že v čase od zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra, ktorý je ako verejný zoznam každému prístupný, až do dňa podania žaloby, žiadnym spôsobom žalovanej neoznámil, že jej súhlas neposkytol, resp. neposkytne.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil. Dňa 19. februára 2014 odvolaciemu súdu oznámil, že trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Napadnutý rozsudok označil za spravodlivý, vychádzajúci z výsledkov vykonaného dokazovania, zobrazujúci reálny skutkový a právny stav prejednávanej veci a súladný i s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho náleze sp. zn. I. ÚS 26/2010.
Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v 2.rade v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 2. rade nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania nie je výrok III/ rozsudku, ktorým súd určil, že neexistuje záväzok žalovanej v 1. rade zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 72 362,76 eura na základe uznania dlhu žalovanej v 1. rade v notárskej zápisnici N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave, lebo žalobca ako oprávnená osoba nepodal proti tomuto výroku odvolanie, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom odvolacieho prieskumu bol tak na základe odvolania žalovaného v 2. rade rozsudok súdu prvého stupňa v ostatnej jeho časti, t.j. v jeho výrokoch I/ a II/ a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu uzavretá dňa 20.7.2007 v Bratislave medzi žalovanou v 1.rade a žalovaným v 2.rade je neplatná (výrok I/), určil, že právny výkon - Vyhlásenie žalovanej v 1. rade o uznaní dlhu a súhlase dlžníka ručiteľa s exekúciou v notárskej zápisnici spísanej dňa 20.7.2007 na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007 je neplatným právnym úkonom (výrok II/), ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania je vecne správny, a preto ho v týchto výrokoch odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd rozsudok vyhlásil verejne dňa 20. februára 2014 o 9,20 hod. v pojednávacej sieni číslo dverí 207 na 2. poschodí Krajského súdu v Košiciach potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne päť dní vopred (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).
Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré vykonanými dôkazmi neboli preukázané alebo žeby v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Tie totiž vyplývajú z vykonaného dokazovania a boli súdom prvého stupňa preskúmavané jednotlivo, ako aj vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu na určenie neplatnosti ním označených právnych úkonov. Na prejednávanú vec súd aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Občianskeho zákonníka, zároveň sa podrobne zaoberal každou okolnosťou podstatnou pre rozhodnutie predmetnej veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako i s presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolacie námietky žalovaného v 2. rade nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
V posudzovanej veci je predmetom konania určenie, či žalobcom namietané právne úkony sú neplatné.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaného ustanovenia je základným procesným predpokladom úspešnosti návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí súd skúmať v prvom rade je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Správne súd prvého stupňa skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti posudzovaných právnych úkonov podľa § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal, že bez takéhoto určenia by bol v rámci prebiehajúceho exekučného vymáhania ohrozený výkon jeho vlastníckeho práva k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v situácii, ak sa žalovaný v 2. rade voči žalovanej ako veriteľ domáha v exekučnom konaní uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky z posudzovaných právnych úkonov z ich spoločného majetku. Odvolací súd tento záver považuje za správny.
Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku vyplýva, že uzavretím manželstva žalobcu a žalovanej v 1. rade vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom jeho rozsah nebol následne ich dohodou v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka modifikovaný.
Žalobca sa určenia neplatnosti označených právnych úkonov domáhal z dôvodu ich rozporu s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ich totiž uzavrela bez jeho vedomia, ich uzavretie nemožno považovať za bežnú vec, čím právne úkony spĺňali znaky relatívnej neplatnosti.
Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach, ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (odsek 2 tohto ustanovenia).
V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov, vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide o inú, než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. Čo sú to bežné veci je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne, najmä majetkové pomery manželov. V súdenej právnej veci však išlo ale o spor, či namietané právne úkony sa týkajú spoločných vecí, keď žalovaný v 2. rade i vo svojom odvolaní tvrdil, že uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu a uznanie dlhu žalovanou nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne, a tak nebol potrebný súhlas žalobcu ako manžela podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (I. ÚS 26/2010) podľa ktorej sa účinky právneho úkonu len jedného z manželov môžu za určitých okolností prejaviť v prípade jeho exekučného vymáhania aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za týchto okolnostní sa potom takýto právny úkon týka vybavovania spoločných vecí, pretože druhý z manželov v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku.
V prejednávanej veci je nepochybné, že posudzovanými právnymi úkonmi išlo len o záväzok manželky žalobcu. Na druhej strane je zrejmé, že jeho právnym dôsledkom je stav, že v prípade nesplnenia tohto záväzku žalovanou v 1. rade (manželkou žalobcu) sa veriteľ môže domáhať a domáha sa v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je totiž preukázané, že na základe exekučných titulov, notárskych zápisníc sp. zn. N 419/2007, Nz 28649/2007, NCRIs 28487/2007 a sp. zn. N 420/2007, Nz 28650/2007, NCRIs 28489/2007 je na spoločný majetok žalobcu a žalovanej v 1. rade vedená súdna exekúcia na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku a na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Er 379/2009 a 15Er 880/2009. Z tohto pohľadu je preto nesporné, že účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že samotný posudzovaný právny úkon zaväzuje len manželku žalobcu.
Súd prvého stupňa zároveň správne zisťoval, či žalovaná v 1. rade ako manželka žalobcu vlastnila v čase uzavretia namietaných právnych úkonov mimo masy bezpodielového spoluvlastníctva majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jej veriteľa. Dospel k záveru, že z okolností prípadu nevyplýva, že by manželka žalobcu vlastnila majetok relevantnej hodnoty mimo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jej veriteľa. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v dôsledku účinkov napadnutých právnych úkonov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho majetku. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v náleze sp. zn. I. ÚS 26/2010 totiž pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, pretože postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy).
Z obsahu spisu i z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že právny úkon sa týka vybavovania spoločných vecí, pričom účinky zmluvy o prevode obchodného podielu a vyhlásenie žalovanej o uznaní dlhu a jej súhlase s exekúciou sa v prípade exekučného vymáhania prejavia vo sfére spoločných vecí, t.j. vo sfére majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Súd prvého stupňa preto správne skúmal relatívnu neplatnosť namietaných právnych úkonov a aplikácia ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvého stupňa bola správna.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v 2. rade v odvolaní, že súhlas žalobcu bol daný konkludentne, lebo v čase zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra až do podania žaloby žiadnym spôsobom žalovanej v 1. rade neoznámil, že súhlas poskytol, resp. neposkytne, keďže počas konania na súde prvého stupňa bolo preukázané, že žalobca žiaden súhlas žalovanej neposkytol, a tak namietané právne úkony sú z tohto dôvodu neplatné.
Námietky žalovaného v 2. rade v odvolaní preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Nakoľko nebolo v posudzovanej veci nebolo zistené, že by konanie prvostupňového súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v ust. § 212 ods. 3 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok o trovách prvostupňového konania.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešný žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal priznať. Žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní nemal úspech a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovanej v 1. rade trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.