Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Cob-33-2013.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/33/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: LEGON, s.r.o., Jašíkova 18, Bratislava, IČO: 35 871 768, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Chovanec s.r.o., Radlinského 6, Bratislava, IČO: 36 860 131, proti odporcovi: Staving MP, s.r.o., M. Rázusa 32, Topoľčany, IČO: 44 221 185, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Cb/116/2009-303 zo dňa 18.02.2013 v časti výroku, ktorým bolo návrhu čiastočne vyhovené a v časti výroku o trovách konania, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. 8Cb/116/2009-303 zo dňa 18.02.2013 v napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 8Cb/116/2009-303 zo dňa 18.02.2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.941,95 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 06.06.2009 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh zamietol o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Súd prvého stupňa takto rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení. Objednávkou č. 2008063 zo dňa 31.10.2008 si navrhovateľ u odporcu objednal vyhotovenie jednovrstvových vápennocementových omietok o približnej výmere 1500 m2 za cenu 280 Sk/m2 a osadenie rohových líšt za cenu 60 Sk/m2 s termínom plnenia v 47. týždni. Odporca dielo vyhotovil do začiatku februára 2009. Dňa 17.04.2009 navrhovateľ reklamoval u odporcu vadnosť omietok, ktoré začali praskať a odúvať sa. Žiadal pritom odporcu o stretnutie na stavbe dňa 21.04.2009. Odporca na túto reklamáciu nereagoval, preto navrhovateľ dňa 04.05.2009 opätovne reklamoval opravu popraskaných omietok s tým, že ak odporca nezačne vady odstraňovať do 12.05.2009 bude nútený na náklady odporcu dať odstrániť vady tretej osobe. Odporca nereagoval ani na túto reklamáciu. Zo stavebného denníka predloženého navrhovateľom vyplýva, že odporca navrhovateľa neupozornil v stavebnom denníku na to, že by neboli vytvorené podmienky na riadne vykonanie diela. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo, že tento si dal vady omietok odstrániť tretej osobe, pričom cena vykonanej opravy bola vo výške 2774,22 eura. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zľavu z ceny diela vo výške 2774,22 eura.
Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 436 ods. 4, § 560 ods. 1 až 4, § 425 ods. 1 a 2, § 428 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1, § 440 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1 až 3, § 377 ods. 1 a 2, § 378, § 380, § 382 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na svoje skoršie rozhodnutie vo veci, rozsudok č.k. 8Cb/116/2009-176 zo dňa 28.03.2011, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 26 Cob/77/2011-196 zo dňa 30.06.2011. Vec bola súdu 1. stupňa vrátená na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bolo ustáliť príčinou vzniku prasklín a vydúvania omietok, prípadne iných vád, ako aj to kto za tieto vady zodpovedá, či vznikli existovali pred alebo až po prechode nebezpečenstva škody na veci, resp. či po tomto čase boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca neodstránil vady diela reklamované navrhovateľom v apríli a máji 2009, reklamácia bola odporcovi riadne doručená a tento na pojednávaní priznal, že na ňu nereagoval, pričom neprišiel ohliadnuť vady diela, aby posúdil príčinu opadania časti omietok. Z výsluchu svedkov podľa súdu prvého stupňa vyplynulo, že v čase začatia prác bola budova uzavretá, kúrilo sa v nej, boli vhodné podmienky na omietanie, pričom odporca mal v rámci odbornej starostlivosti navrhovateľa upozorniť písomne na nevhodnosť odmietania zamokrených častí a zamrznutých v častí a prerušiť práce na omietaní týchto častí až do ich preschnutia. Zo stavebného denníka nevyplýva, že by odporca navrhovateľa na túto skutočnosť upozornil a že by navrhovateľ trval na vykonaní týchto prác napriek nevhodnosti stien na omietanie. Z výsluchu svedkov ďalej vyplynulo, že odporca omietal aj niektoré miesta, ktoré boli zatečené alebo zamrznuté, pričom z predloženej fotodokumentácie vyplynulo, že vrchná časť omietky opadla a spodná zostala na stenách.
Súd prvého stupňa poukázal na závery znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Kršiaka, z ktorých vyplýva, že vznik prasklín a vydúvania omietok má príčinnú súvislosť s nedodržaním technologického predpisu pri ich realizácii hlavne tým, že pri realizácii nebolo vytvorené optimálne prostredie na stavbe nedodržaním predpísanej vnútornej teploty ako aj nepripravenosťou stavby, akou je hlavne hydroizolácia pochôdznej trasy na 4. nadzemnom podlaží a neukončenie montáže výplní otvorov v obvodovom plášti a strešného nadsvetlíka v schodišťovom priestore. Tieto vady vznikli a existovali počas realizácie vnútorných omietok, t.j. pred prechodom nebezpečenstva škody, ale aj po prechode nebezpečenstva škody na zhotovenej veci tým, že počas realizácie omietok nebol dodržaný technologický predpis odporcom a navrhovateľ nevytvoril optimálne podmienky pre realizáciu vnútorných omietok a ani po ich vyhotovení tým, že nezabezpečil vhodnú vnútornú teplotu pre vyzretie omietok po ich realizácii. Zodpovednosť za vady nesie hlavne odporca tým, že vykonal vadné dielo i napriek nepripravenosti a nevhodnosti prostredia stavby, ale aj navrhovateľ tým, že nevytvoril vhodné vnútorné prostredie, ako aj pripravenosť stavby počas a po realizácii diela. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní za hlavnú príčinu vady diela označil porušenie technologického postupu odporcom. Teplota budovy nemala klesnúť pod 5 stupňov celzia, navrhovateľ stavbu síce temperoval kotlom na tuhé palivo, no nebol dodržaný 24 hodinový temperovací cyklus. Hlavnú príčinu na vadách podľa znalca nesie zhotoviteľ, pretože, keď zistil, že nie je stavebná pripravenosť, mal vykonanie diela odmietnuť. Na druhej strane navrhovateľ ako stavebný dozor nemal odporcovi umožniť pokračovať vo vykonávaní diela za uvedených podmienok. Pokiaľ ide o podiel na vadách diela, znalec tento stanovil na 70 % u odporcu a na 30 % u navrhovateľa.
Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že navrhovateľ si svoj nárok v žalobe uplatnil ako náhradu škody, pričom v reklamácii zo dňa 04.05.2009 uviedol, že v prípade ak odporca vady neodstráni, budú mu náklady na opravu fakturované v plnej výške. Navrhovateľ si tieto náklady uplatnil v predmetnom konaní a zároveň v priebehu konania uviedol, že tieto náklady zodpovedajú zľave z ceny diela. Podľa názoru súdu prvého stupňa aj keď navrhovateľ označil v priebehu konania uplatňovaný nárok ako zľavu z ceny diela, takýto nárok si neuplatnil v rámci reklamačného konania, pričom s poukazom na § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka nároky z vád diela už uplatnené bez súhlasu odporcu navrhovateľ nemôže meniť. Navrhovateľ si podľa súdu prvého stupňa v skutočnosti uplatnil nárok na náhradu škody za neodstránenie vád diela odporcom ako zhotoviteľom diela a súd takto uplatnený nárok s poukazom na § 380 Obchodného zákonníka aj posúdil. Súd prvého stupňa skonštatoval, že zodpovednosť za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s vadami diela nesie odporca vo výške 70 % a navrhovateľ vo výške 30 %. Navrhovateľovi preto vzniklo právo na náhradu škody vo výške jej 70 %, čo z celkovej výšky škody 2774,22 eura znamená, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody vo výške 1941,95 eura. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 1941,95 eura s 9 % úrokom z omeškania od 06.06.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.
O náhrade trov konania si súd prvého stupňa s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včasné odvolanie. Odôvodňoval ho tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov mal odporca za to, že všetky vady na diele vznikli zavinením žalobcu a to nedostatočným kúrením na stavbe a zatečením stien po odovzdaní diela. Taktiež znalec vo svojom posudku uvádza, že hlavnou príčinou vád bola nepripravenosť stavby na realizáciu omietok a nedostatočné vykurovanie stavby po ich dokončení. Koordináciu stavby si zabezpečoval navrhovateľ sám, pričom konateľ navrhovateľa bol osobou oprávnenou vykonávať stavebný dozor. Odporca preto nemal dôvod nedôverovať konateľovi navrhovateľa ohľadne pripravenosti stavby na vykonávanie omietok. Z vykonaného dokazovania podľa odporcu vyplýva, že dielo vykonal a odovzdal navrhovateľovi bez vád, čo vo svojej výpovedi potvrdil stavbyvedúci odporcu M.. S pomerom zodpovednosti za vady diela ustáleným znalcom na 70 % u odporcu a 30 % u navrhovateľa navrhovateľ nesúhlasil, pretože znalec nezohľadnil, že výpovede svedkov ostatné skutočnosti svedčia o informovanosti navrhovateľa o potrebe kúrenia.
Odporca nemôže zodpovedať za vady diela v zmysle § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože dielo v čase odovzdania nemalo žiadne vady. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že vady vznikli po rozmrznutí stavby, čo bolo spôsobené tým, že omietky nedosiahli svoju projektovanú pevnosť a súdržnosť. Túto podľa odporcu nedosiahli z dôvodu nevykurovania stavby po odovzdaní diela.
Záverom svojho odvolania odporca tiež namietal, že výška nároku na náhradu škody v konaní nebola žiadnym spôsobom ustálená súd pri jej posúdení vychádzal len z faktúr predložených navrhovateľom bez toho, aby sa ich oprávnenosťou zaoberal, či inak odôvodnil výšku vzniknutej škody. Z uvedených dôvodov sa odporca odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že dielo nemalo v čase odovzdania žiadne vady, pretože to, že tieto neboli zistené pri prevzatí diela ešte neznamená, že neexistovali. Odporca v zmysle § 560 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka zodpovedá jednak za vady, ktoré malo dielo v čase odovzdania, a jednak aj za vady vzniknuté po odovzdaní, ak boli spôsobené porušením povinnosti odporcu. Znalec vo svojom posudku pritom ustálil, že vznik vád má príčinnú súvislosť s nedodržaním technologického predpisu pri realizáciou omietok. Znalec tiež skonštatoval, že zodpovednosť za vady nesie hlavne odporca tým, že vykonal vadné dielo i napriek nepripravenosti a nevhodnosti vnútorného prostredia stavby. Vzhľadom k tomu, že vady boli spôsobené porušením povinnosti odporcu ( ktorý porušil technologický postup realizácie omietok ), tak odporca podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zodpovedá za tieto vady bez ohľadu na to, či vznikli pred alebo po prechode nebezpečenstva škody na diele. Ak odporca nemienil akceptovať závery znalca, mal navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania však pred súdom prvého stupňa nemal. Navrhovateľ sa stotožňuje so závermi prizvaného znalca a preto tvrdí, že zodpovednosť za vznik vád diela nesie odporca najmenej miere určenej znalcom. Aj v prípade, ak by bol odporca dostal od navrhovateľa nejaké pokyny súvisiace s vykonávaním diela, podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka by ho to nezbavovalo zodpovednosti za vzniknuté vady.
Odôvodneniu napadnutého rozsudku je možné podľa navrhovateľa vytknúť iba to, že súd prvého stupňa posúdil žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody a nie ako nárok na zľavu z ceny diela. To však nič nemení na vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku. V zmysle § 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 2 posledná veta , resp. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka si navrhovateľ ako objednávateľ v konaní oprávnene uplatnil u odporcu ako zhotoviteľa primeranú zľavu z ceny diela z dôvodu, že odporca neodstránil vady diela ani v dodatočnej primeranej lehote. Nárok na zľavu z ceny vo výške zdokladovaných nákladov vynaložených na odstránenie vád podľa navrhovateľa zodpovedá ustanoveniu § 564 v spojení s § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorých nárok na zľavu z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú má dielo vykonané s vadami.
Keďže podľa navrhovateľa súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia a jeho rozhodnutie vo výroku vecne správne, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcov na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 O.s.p.
Právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaní pred odvolacím súdom neuviedli k veci nič nové, poukázali iba na obsah svojich písomných podaní urobených v odvolacom konaní.
Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť. Podľa citovaného ustanovenia odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odvolací súd má v danom prípade za to, že k naplneniu zákonných dôvodov zrušenia prvostupňového rozsudku v napadnutej časti podľa citovaného ustanovenia došlo z nasledujúcich dôvodov.
Už z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ si právo na žalované peňažné plnenie v sume 2774,22 eura uplatňuje v súvislosti s vadami diela vykonaného odporcom. V návrhu na začatie konania síce ešte uvádza, že mu vznikla škoda v podobe nákladov vynaložených na odstránenie predmetných vád, vo svojom podaní zo dňa 24.09.2010 doručenom súdu 27.09.2010 ( č.l. 84 až 85 spisu ) však už s poukazom na § 41 ods. 3 O.s.p. jednoznačne uvádza, že si voči odporcovi uplatňuje primeranú zľavu z ceny vadne vykonaného diela vo výške 2774,22 eura podľa § 564 v spojení s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na základe právneho posúdenia, v rámci ktorého nárok na žalované peňažné plnenie posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Takéto právne posúdenie veci však odvolací súd považuje za nesprávne, pričom toto vychádza z nepoužitia správneho ustanovenia právneho predpisu, ktoré malo byť na danú vec aplikované. Súd prvého stupňa pri posudzovaní veci ignoroval ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom zdôraznil iba znenie prvého odseku tohto ustanovenia.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastností tovaru, na ktoré sa zľava vzťahuje.
Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku jeden kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 437 ods. 2 obchodného zákonníku dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody ani nároku na zmluvnú pokutu. Uvedené pravidlo je však korigované odsekom 2 citovaného ustanovenia, ktoré vyslovuje striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže objednávateľ dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napríklad z titulu práva na náhradu škody. Uvedené vo vzťahu k náhrade škody znamená, že ujma spôsobená objednávateľovi vadným plnením zhotoviteľa môže byť vysporiadaná z titulu náhrady škody iba v rozsahu, v ktorom by nemohla byť vysporiadaná niektorého z nárokov z vád vyplývajúcich z § 436 alebo 437 Obchodného zákonníka. V danom prípade však nič nenasvedčuje tomu, že by vzhľadom na charakter vád ( popraskanie, vydutie či opadanie odporcom zhotovených omietok ) navrhovateľ nebol mohol dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej ujmy uplatnením zodpovedajúceho nároku z vád diela. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že v prípade ak vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom a rovnako aj v prípade ak vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy o dielo iba nepodstatným spôsobom, mohol navrhovateľ ako objednávateľ diela dosiahnuť uspokojenie napríklad uplatnením nároku na odstránenie vád diela jeho opravou zo strany odporcu ako zhotoviteľa v zmysle § 436 ods. 1 alebo v zmysle § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to aj prípadne podaním príslušnej súdnej žaloby. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nemohol dosiahnuť rovnaké uspokojenie uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, čiže ani z titulu náhrady škody a súd prvého stupňa preto vec zjavne nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tento nezhromaždil dostatok skutkových zistení pre ustálenie toho, či vadným plnením odporcu došlo k porušeniu zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka a zároveň ani neskúmal, či navrhovateľovi ako objednávateľovi diela vznikli nároky z vád ako pri porušení zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 Obchodného zákonníka ) alebo ako pri porušení zmluvy iba nepodstatným spôsobom (§ 437 Obchodného zákonníka). Úlohou súdu prvého stupňa pritom bolo objasniť skutkové základy pre takéto posúdenie a zaoberať sa následne tým, či si navrhovateľ zákonným spôsobom uplatnil taký nárok z vád diela, ktorý ho oprávňuje domáhať sa voči odporcovi zaplatenia žalovanej sumy. V prípade, ak by súd bol dospel k záveru, že nárok na zľavu z ceny diela navrhovateľovi vznikol, bolo by potrebné skúmať, či navrhovateľom uplatnená výška zľavy zodpovedá ustanoveniu § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom pred opätovným meritórnym rozhodnutím vo veci postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.