Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-1-2014.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou vo veci starostlivosti súdu o maloletého SG. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov: matka X., nar. XX.X.XXXX, bytom R. a otec S. nar. XX.X.XXXX., bytom M. O. (u H.) o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého Y.. V návrhu uviedol, že naposledy bolo výživné na toto dieťa určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/16/2012 a to vo výške 200,-- eur. Uviedol, že s matkou dieťaťa žil v spoločnej domácnosti a financie využívali spoločne, avšak vzhľadom k tomu, že sa od neho odsťahovala, otcove náklady sa zdvojnásobili a nemá z čoho žiť.
Matka ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Správa o priemernom zárobku otca z čl. 9, doklady z Prima banky zo dňa 6.12.2013 a 24.1.2014, Nájomná zmluva zo dňa 30.11.2013, Výpis v VÚB banky zo dňa 21.1.2014, Zmluva o poskytovaní verejných služieb spoločnosťou Slovak Telecom zo dňa 10.9.2012, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P 16/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7P 16/2012-10 zo dňa 22.2.2012, právoplatný dňa 25.3.2012, bol maloletý Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu po 200,-- eur mesačne od 1.2.2012. V tom čase otec pracoval na dohodu o vykonaní práce u súkromného podnikateľa R. v Púchove, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 800,-- eur netto. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého Y. nemal.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu 7P 6/2012 bolo zistené, že matka s dieťaťom v čase poslednej úpravy výživného bývala u svojich rodičov v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti spolu aj s dvomi súrodencami. Bola študentkou 3. ročníka denného štúdia na SOŠ v Púchove. Poberala rodičovský
príspevok vo výške 190,10 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 20,10 eur mesačne. Rodičom prispievala na domácnosť sumou 150,-- eur mesačne.
V súčasnej dobe je otec zamestnaný v spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. Púchov a jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie január 2013 až december 2013 predstavuje sumu 826,29 eur mesačne. Otec t.č. býva v nájomnom 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 330,-- eur ako nájom. Otec na pojednávaní uviedol, že v čase, keď s matkou dieťaťa žil v spoločnej domácnosti, za nájom platili 280,-- eur mesačne, odvtedy, od leta 2013 sa tento nájom zvýšil a v súčasnosti predstavuje sumu 335,-- eur mesačne. Požiadal o zníženie výživného z dôvodu, že napriek tomu, že pracuje, tak z titulu exekúcii je mu stŕhané 2/3 z platu a na vlastné živobytie mu zostáva málo finančných prostriedkov. Má nedoplatok na zdravotnom poistení v poisťovni DÔVERA, a.s. Bratislava vo výške 562,-- eur, pričom zo mzdy mu v mesiaci december 2013 bolo zrazených titulom exekúcie v prospech spomínanej zdravotnej poisťovne 160,-- eur.
Matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 220,-- mesačne. Od 1.12.2013 býva v prenajatom 1-izbovom byte, za ktorý platí mesačne nájomné vo výške 230,-- eur. Mesačne platí za internet, ktorú zmluvu uzatvorila ešte v čase, keď žila s otcom dieťaťa sumu vo výške 22,-- eur. Maloletému Y. sporí sumou 20,-- eur mesačne. Maloletý Y. bude mať v marci 2014 tri roky, pričom do škôlky bude chodiť až od septembra 2014. Nebýva vážne chorý, prekonáva bežné detské ochorenia.
Podľa vyjadrenia matky otec matku zbil, nebolo to po prvýkrát, agresívne sa ku nej správal, vulgárne jej nadával, nevšímal si maloleté dieťa, nevedel sa o neho ani postarať, preto od neho odišla.
Na uvedené otec uviedol, že s tvrdením matky ohľadne agresivity nesúhlasí, nakoľko chodí do práce, teda nemôže o ňom matka hovoriť, že sa o maloleté dieťa nestará. Potvrdil, že rozbil televízor, avšak bolo to čisto len zo žiarlivosti. Uviedol, že on matku prvý nezbil, bola to práve matka, ktorá iniciovala konflikt, tak jej to vrátil.
Matka na tvrdenie otca, že tento ju prvý nezbil, ale bola to práve ona, ktorá mu najskôr dala facku, uviedla, že začal otec tým, že ju sácal.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv... ) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové rekreačné potreby a pod. ). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Vzhľadom k podanému návrhu zo strany otca na zníženie výživného súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine skúmal výraznú zmenu tých okolností ( tak na strane oprávneného i povinného ), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde o takú podstatnú zmenu pomerov, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu oboch, a to nielen na krátky čas. Taktiež nemožno opomenúť i zmenu pomerov rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do starostlivosti ( v tomto prípade matky ), keďže aj tento rodič má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, avšak pri určení rozsahu súd prihliada na to, že tento rodič sa o dieťa osobne stará.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase ostatnej úpravy výživného na mal. Y. teda ku dňu 22.2.2012, bývali rodičia oddelene - matka bývala u svojich rodičov a otec býval v prenájme tak, ako je to v súčasnej dobe. Otec zarábal podľa svojho tvrdenia 800,- eur, dnes je jeho priemerný čistý mesačný zárobok 826,29 netto, matka tak ako v súčasnosti poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súd mal za to, že k zmene pomerov na strane otca, ktorá zmena by bola podstatného charakteru, nedošlo. To, že momentálne sa proti otcovi vedie exekúcia, je len dočasného charakteru, a podľa názoru súdu uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Iné je to na strane maloletého Y., ktorý je starší, o niečo vyspelejší, blíži sa k veku, keď s veľkou pravdepodobnosťou začne navštevovať predškolské zariadenie, s čím matke vzniknú zvýšené náklady. Na strane matky zostal príjem na rovnakej úrovni, avšak v súvislosti s bývaním vynakladá viac peňažných prostriedkov ako v čase, keď bývala u svojich rodičov ( o 80,- eur viac ). Ak otec v návrhu tvrdil, že matka dieťaťa sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, a tým sa mu zdvojnásobili náklady, súd k tomu uvádza, že k odchodu z domácnosti matku primälo hlavne nevhodné správanie otca, pričom táto si spolu so synom zabezpečila bývanie, ktoré je o 100,- eur mesačne lacnejšie, než výška nájomného za byt, v ktorom v súčasnosti býva otec. Je teda na otcovi, aby si zabezpečil bývanie primerané jeho príjmom, ak uvádza, že nemá z čoho žiť, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred výdavkami rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.