Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-239-2013.pdf
PDF · 63.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/239/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom M., P. S. XXXX/XX, proti odporcovi: S. T., nar. XX. U. XXXX, bytom L., N. XXXX/XX, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 18. decembra 2012 č. k. 5C/44/2011 - 88 v znení uznesenia rovnakého súdu z 21. marca 2013 č. k. 5C/44/2011 - 100 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam bližšie identifikovaným vo výroku (k bytu v obci a katastrálnom území L. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu) s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stane navrhovateľka; navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 18.759,50 eur do 60 dní a naopak odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 610,18 eur, v tomto prípade do 3 dní. Opravným uznesením potom opravil chybný dátum vyhlásenia napadnutého rozsudku v písomnom vyhotovení rozhodnutia (kde nesprávnosťou bolo pôvodné uvedenie 17. dňa v mesiaci december 2012 namiesto správneho 18. dňa).
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie len odporca a to výslovne len s uplatnením požiadavky na umožnenie mu v byte bývať ešte 60 dní po splnení tzv. výplatovej povinnosti navrhovateľkou (ktorá otázka - rozumej vypratania bytu - nebola predmetom konania) a na zmenu rozhodnutia v časti trov konania tak, aby trovy (v dôsledku jeho snahy vyriešiť spor mimosúdne) znášala výlučne navrhovateľka; následne však podaním zo 14. februára 2014, podaným na pošte Skalica 1 17. deň rovnakého mesiaca i roka vzal svoje odvolanie celkom späť.
Podľa § 207 ods. 2 vety prvej O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť a podľa odseku 3 toho istého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Ak teda odporca (odvolateľ) vzal späť odvolanie ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k vecnému zaoberaniu sa takýmto podaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže tu takto už nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolacie konanie zastaviť.
Tým zároveň podľa § 222 ods. 1 O. s. p. právoplatnosť rozsudku (ako celku) nastala, ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.
Rozhodnuté potom bolo aj o trovách takto skončeného odvolacieho konania a to podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia. Odvolacie konanie totiž skončilo zastavením a takýto výsledok späťvzatím odvolania bez preukázania tvrdeného dôvodu (majúceho spočívať v mimosúdnej dohode účastníkov) síce zavinil odvolateľ (odporca), navrhovateľke ale v tomto štádiu konania (v konaní odvolacom) preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Ak by aj mal platiť opak, nebolo tu návrhu navrhovateľky na priznanie jej náhrady (hoci ide o nutnú podmienku podľa § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.) a neexistoval tu preto dôvod na použitie ust. § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. (ako výnimky z pravidla, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak toto bolo zastavené).
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.