Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-93-2012.pdf
PDF · 132.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/93/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. D. X., P.. XX.X.XXXX, Y. L. X., XXX/ X, 2. C. X., P.. X.X.XXXX, Y. L., X. XXX/X o zaplatenie 143,47 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 143,47 eur, ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 143,47 eur od 21.12.2007 a trovy konania na súdnom poplatku vo výške 33 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 96,82 eur.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 143,47 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 143,47 eur od 21.12.2007 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 16.2.2007 bola uzatvorená Zmluva č. 7021911838 (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 205,48 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaní uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.3.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 143,47 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 27.11.2012, č.k. 9C/93/2012-36 žalobu zamietol, náhradu trov konania žalovaným nepriznal.
V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 143,47 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% z uvedenej sumy od 21.12.2007 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca uviedol, že dňa 16.2.2007 bola uzatvorená Zmluva č. 7021911838. Na základe
tejto zmluvy žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto povinnosť si neplnil a dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy s tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 205,48 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania ďalej súd konštatoval skutkový stav, podľa ktorého obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 16.2.2007 Zmluvu o pôžičke č. 70219111838, pričom predmetom financovania pôžičky bol obklad Krono. Celková výška pôžičky predstavovala sumu 6.045,- Sk. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal túto sumu uhradiť v 15 mesačných splátkach po 368,- Sk a akontáciu vo výške 525,- Sk. Žalovaný vyhlásil pred podpisom zmluvy, že sa oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasil s nimi, nemal žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať.
Ďalej súd citoval bod 2.1 Podmienok k zmluve o pôžičke, čl. 2 bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že zmluva obsahuje dva zmluvné typy a to úverovú zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka a tiež kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca listom zo dňa 12.7.2012, adresovaným žalovaným, vyzval ich na splnenie povinnosti, a to zaplatenie sumy 291,93 eur najneskôr do 19.7.2012. Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.8.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník, žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaní uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 143,47 eur, nákladov na inkasné konanie v sume 30,82 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20,- eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.8.2011. Žalovaní zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
V rozhodnutí súd ďalej citoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ust. § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ust. § 388 ods. 1, ust. § 401 Obchodného zákonníka, ust. § 100, § 101, § 111, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a to ust. § 52 ods. 1, 2, ust. § 53 ods. 1, 4, ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 3 ods. 1, 2, ust. § 4 ods. 5 uvedeného zákona s tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, takže je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Súčasne na uvedený právny vzťah aplikoval zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Keďže žalobca oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval aj od uznania záväzku vykonaného žalovanými, súd skúmal tento právny úkon z hľadiska jeho platnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.8.2011 žalovanými je treba hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky bolo zistené, že žalovaný v 1. rade prvýkrát neuhradil splátku dňa 20.6.2007 a ako dátum posledného predpisu je uvedený deň 20.12.2007, pričom podľa prílohy počet dní omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky bol 1167 dní, t. j. 3 roky a 72 dní. Z toho vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu 10.3.2011, bola pohľadávka žalobcu už premlčaná a uznanie bolo vykonané 14.8.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd mal za to, že žalobcom uplatnené právo v danej veci je právom, ktoré si uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Dňa
14.8.2011 podpísali žalovaní v 1. a 2. rade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorých žalovaný v 1. rade uznal a žalovaná v 2. rade pristúpila a uznala záväzok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o pôžičke uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 143,47 eur s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v dohode. Predmetná dohoda spĺňa náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaní potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Obsahom dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu žalovanými, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, tzn. ust. § 110 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Konanie žalovaných nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok, nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca zastával názor, že žalovaní po tom, čo sa oboznámili s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznali a vyjadrili svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalobca zároveň poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý dôvod zamietnutia žaloby. Súd odkazuje aj na ustanovenia týkajúce sa premlčania, avšak v danom prípade námietka premlčania nebola vznesená a zároveň by aj jej prípadné uplatnenie bolo vzhľadom na vyššie uvedené bezpredmetné. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu vzhľadom na neurčité odôvodnenie nepreskúmateľné.
Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.10.2013, č.k. 1Co/37/2013-67 predmetný rozsudok OS Vranov nad Topľou zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že v súvislosti s odvolacími námietkami na ust. § 153 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Ak teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že niektorá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná a z dôvodu jej neprijateľnosti nepriznal plnenie žalobcovi, potom bolo jeho povinnosťou výslovne túto neprijateľnú zmluvnú podmienku uviesť vo výroku rozsudku. Je to potrebné z toho dôvodu, aby v prípade nesúhlasu žalobcu s týmto právnym názorom a v prípade, že by odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa, mohol podať dovolanie v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.. Ak tak súd prvého stupňa neurobil, potom účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a
preto odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude znova vec prejednať a v prípade, že dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej dochádza k tomu, že neprizná plnenie žalobcovi z dôvodu takejto podmienky, potom je jeho povinnosťou uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku, s tým, že súd prvého stupňa súčasne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co 37/2013-67 zo dňa 26.11.2013, ktorým súd zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaní v 1. rade ospravedlnil neúčasť svojej manželky, žalovanej v 2. rade, na pojednávaní z dôvodu starostlivosti o malé dieťa. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Žalovaní v 1. rade uviedol, že uznáva návrh žalobcu v celom rozsahu, po doručení rozsudku sa bude snažiť uzavrieť so zástupcom žalobcu splátkový kalendár.
Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, žiadali, aby súd v záujme hospodárnosti konania a s prihliadnutím na skutkový a právny stav vo veci rozhodol o návrhu na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán, k čomu v súlade s ustanovením § 115a OSP udeľuje súhlas. Zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 149,53 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, zvýšených o sadzbu DPH a režijný paušál.
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20.8.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 143,47 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 143,47 eur od 21.12.2007 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 16.2.2007 bola uzatvorená Zmluva č. 7021911838 (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 205,48 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaní uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.3.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 143,47 eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.
Postupca ako spoločnosť a žalovaný v 1. rade ako klient uzavreli dňa 16.2.2007 zmluvu o pôžičke č. 70219111838, pričom predmetom financovania pôžičky bol obklad Krono a celková výška pôžičky podľa zmluvy predstavovala sumu 6.045,-Sk. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť túto sumu v 15 mesačných splátkach po 368,- Sk a akontáciu v sume 525,- Sk. Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa bodu 2.1 Podmienok k zmluve o pôžičke 311-C (ďalej len „Podmienky“) tieto Podmienky upravujú vybrané vzťahy medzi klientom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so službou a jej poskytnutím na základe uzatvorenia zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy a povinným na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s
uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosťou, ak klient nesplní zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas.
Tieto Podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a určujú časť obsahu zmluvy, pokiaľ v zmluve nie je výslovne uvedené inak. Súčasťou týchto Podmienok sú VOP odoslané klientovi súčasne so zmluvou a/alebo určené k nahliadnutiu u sprostredkovateľa a/alebo nachádzajúce sa na internetovej stránke spoločnosti. V prípade rozporu medzi ustanoveniami zmluvy, Podmienok a VOP, majú prednosť ustanovenia dokumentov v poradí uvedenom v tejto vete (bod 2.2, 2.3 a 2.4 Podmienok).
Podľa čl. 2 bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“) tieto VOP upravujú vzťahy medzi klientom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so službou a jej poskytovaním na základe zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy a povinným na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky spoločnosťou, ak klient nesplní zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas.
Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. (čl. 6 bod 6.1 - 6.4 VOP).
Podľa čl. 12 bod 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti ( čl. 13 bod 13.1 VOP ).
Zmluva obsahuje dva zmluvné typy: a) úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka a/alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka (čl. 15 bod 15.8 VOP).
Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.7.2012 adresovanými žalovaným týchto vyzval na splnenie povinnosti v sume 291,93 eur najneskôr do 19.7.2012.
Z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.8.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník. V bode 1.3 bola uvedená žalovaná v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 143,47 eur, nákladov na inkasné konanie v sume 30,82 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 20 eur, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 25.8.2011. Žalovaní zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu.
Žalobca oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje aj od uznania záväzku vykonaného žalovanými.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 143,47 eur
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcov nárok na zaplatenie istiny vo výške 143,47 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z čiastky 143,47 eur od 21.12.2007 až do zaplatenia za dôvodný a žalobe vyhovel.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal plný úspech v danej veci proti žalovaným, súd mu preto priznal náhradu trov konania.
Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 143,47 eur, odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška“) sumu 16,60 eur. Suma 96,82 eur trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, odvolanie proti rozsudku 49,80 eur +
20 % DPH, spolu v sume 59,76 eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2 × za rok 2012 7,63 eur a 2 × za rok 2013 7,81 eur + 20 % DPH spolu 37,06 eur. Súd spolu priznal žalovanému trovy konania vo výške 96,82 eur a náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 eur (16,50 eur za návrh, 16,50 eur za odvolanie). Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania za písomné podanie na súd - súdny zmier a režijný paušál, nakoľko tento úkon bol vykonaný pred začatím súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.