Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-150-2011.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/150/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: M. C., N.. XX.XX.XXXX, A. M. X, S., občan SR, proti odporkyni: Y. M. C., T.. A., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XX, J., Y. Y., L., Y. L., t.č. na neznámom mieste, zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom V.. V. K., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo M. C. P. Y. M. C., T.. A., uzavreté dňa 08.05.2010 na matričnom úrade v štáte L., M. V. J., zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR v Bratislave vo zväzku Y., ročník 2010, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 29.07.2011 sa navrhovateľ domáhal rozvodu jeho manželstva, uzavretého s odporkyňou dňa 08.05.2010 M. J.. Uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v lete 2007, ich vzťah sa postupne prehlboval a napokon uzavreli manželstvo s tým, že plánovali spolu bývať na Slovensku v mieste trvalého pobytu navrhovateľa. Za týmto účelom odporkyňa začiatkom júla 2010 prišla do SR, postupne sa však jej správanie zásadne zmenilo a manželský život sprevádzali dennodenné konflikty a hádky, ktoré viedli k nemožnosti komunikácie a spolužitia. Dňa 24.08.2010 opustila odporkyňa spoločné bydlisko manželov a vrátila sa N. L. s vyjadrením, že jej nevyhovujú pomery na Slovensku, prístup Slovákov k cudzincom a jazyková bariéra. Vyjadrila sa, že z uvedených dôvodov odmieta žiť v SR. Keďže navrhovateľ odmieta vysťahovať sa zo Slovenska do Y. za manželkou, pretože odsťahovanie by mu znemožnilo pravidelne sa stýkať s deťmi z prvého manželstva, žijúcimi v SR, vzhľadom k týmto okolnostiam došlo k vážnemu narušeniu a trvalému rozvráteniu manželstva a navrhovateľ nevidí žiadnu možnosť ako spolužitie obnoviť.
Súd ustanovil v konaní prekladateľa z jazyka ukrajinského tak, aby odporkyňa mohla konať v materinskom jazyku a zaslal jej návrh na vyjadrenie na adresu označenú navrhovateľom. Súd doručoval zásielku odporkyni cestou Ministerstva spravodlivosti Ukrajiny, avšak doručiť sa ju nepodarilo, pričom z oznámenia menovaného úradu vyplýva, že od 12.05.2010 je odhlásená z evidencie. Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo súčasnú adresu odporkyne zistiť, ustanovil jej uznesením č.k. 3C/150/2011-81 zo dňa 24.01.2014 opatrovníka na zastupovanie jej záujmov v tomto konaní. Opatrovník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu v závislosti od vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu. Opatrovník súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, žiadne nové skutočnosti netvrdil a nové dôkazy neoznačil.
Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom účastníkov, obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je štátny občan Slovenskej republiky, odporkyňa štátna občianka Ukrajiny. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 08.05.2010 v J. na Ukrajine, pričom u navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u odporkyne o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko viedli manželia v S. na adrese trvalého pobytu navrhovateľa. Manželstvo je bezdetné.
Výsluchom navrhovateľa bolo zistené, že sa s odporkyňou zoznámili cez internet, takto aj spolu komunikovali a navrhovateľ ju opakovane na Ukrajine navštívil. Ich vzťah sa rozvíjal denným kontaktom buď prostredníctvom internetu alebo telefonickým kontaktom, veľmi si rozumeli a správala sa veľmi pekne aj k jeho deťom z prvého manželstva. Navrhovateľ jej napokon navrhol, aby sa zosobášili, nakoľko iným spôsobom sa ich spolužitie nedalo realizovať. Dohodli sa, že budú žiť v SR, keďže navrhovateľ tu má prácu a deti, takže opustenie SR u neho neprichádzalo do úvahy, s čím bola odporkyňa od začiatku uzrozumená. V máji 2010 uzavreli na Ukrajine manželstvo a približne v júni 2010 sa odporkyňa nasťahovala k navrhovateľovi. Po nasťahovaní k nemu sa však jej správanie zmenilo, s ničím nebola spokojná, v SR sa jej nepáčilo a už v auguste 2010 oznámila navrhovateľovi, že sa vracia domov na Ukrajinu. Odvtedy nie sú v kontakte, iba raz navrhovateľovi adresovala písomný dotaz, či sú už rozvedení. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňu si bral z lásky, u odporkyni však nevylučuje, že jej presťahovanie do SR mohlo byť účelové a to z dôvodu, že bola presvedčená, že získa štátne občianstvo, keď však zistila, že by tu musela žiť 8 rokov, zrejme stratila záujem a manžela opustila. Od augusta 2010 došlo k trvalému ukončeniu ich spolužitia a jeho obnovenie viac nie je možné.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Zákonné predpoklady na zrušenie manželstva rozvodom stanovuje Zákon o rodine, podľa ktorého môže súd manželstvo rozviesť na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi nimi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom vzťahov, ale vyžaduje ich kvalifikovaný stupeň. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania. Intenzita rozvratu sa posudzuje podľa miery nezhody manželov týkajúcej sa podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Trvalosť rozvratu sa posudzuje nielen podľa dĺžky trvania rozvratu, ale aj príčin rozvratu a miere ich následkov. O vážne narušenie a trvale rozvrátenie ide vtedy, ak sa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok dialektického zhodnotenia intenzity (rozsah porušovania pravidiel manželského spolužitia) a trvalosti (dĺžka rozvratu, príčiny rozvratu a ich následky, postoj dotknutého manžela) rozvratu.
Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Z dokazovania vyplynulo, že manželstvo už niekoľko rokov neplní svoje spoločenské funkcie a vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo a trvalo rozvrátené. Bolo zistené, že účastníci spolu od augusta 2010 nežijú, nehospodária ani nekomunikujú. Žiadny z nich neprejavil počas uplynulých viac ako troch rokov záujem o obnovenie manželského spolužitia a vzhľadom k tomu, že obaja vylučujú presťahovanie do štátu, v ktorom žije druhý manžel, manželstvo nie je a nemôže byť ani v budúcnosti funkčné. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželský vzťah v zmysle, ako je chápaný Zákonom o rodine, už dávno neexistuje, tento vzťah je iba formálny a vzhľadom na intenzitu rozvratu nemožno viac od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, pričom ako príčinu rozvratu vzťahov ustálil zmenu správania odporkyne po uzavretí manželstva, kedy odmietla napriek dohode manželov spoločný život s navrhovateľom v SR a v auguste 2010 spoločnú domácnosť natrvalo opustila.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V uvedenom prípade však navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal, preto súd rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
V konaní vznikli štátu trovy spočívajúce v odmene ustanoveného prekladateľa z ukrajinského jazyka, ktorých náhradu však nemožno účastníkovi uložiť v zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 O.s.p., keďže súviseli s možnosťou účastníka konať vo svojej materčine. Preto súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu a to v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. ( § 27 ods. 1 Zor)