Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/73/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. W., nar. XX.X.XXXX a L. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matka - T. W., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T., V. Z. XXXX/XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, so sídlom T., P. B.. XXXXX/XXB, otec - L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A. U. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Liptákovou, so sídlom W., W. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -220 zo dňa 7.6.2013 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného tak, že otec je p o v i n n ý platiť mesačne od 1.9.2011 zvýšené výživné na maloletú B., nar. XX.X.XXXX, v sume 57,50 eur a na maloletého L., nar. XX.XX.XXXX, v sume 57,50 eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vo zvyšku - v rozsahu nad 57,50 eur do sumy 100 eur mesačne vo vzťahu k maloletej B. a v rozsahu nad 57,50 eur do sumy 90 eur mesačne vo vzťahu k maloletému L. - návrh matky z a m i e t a a z a m i e t a aj návrh otca na zníženie výživného.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na zvýšenom výživnom tak, že nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 20.2.2014 v celkovej sume 225 eur na maloletú B. a 225 eur na maloletého L. p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur na každé z detí spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -21 zo dňa 8.1.2009 vo výroku o výživnom na maloletú B. a maloletého L..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi s účinnosťou od 1.9.2011povinnosť platiť mesačne zvýšené výživné na maloletú B. 100 eur a na maloletého L. 90 eur; vo zvyšku (do sumy 150 eur zvýšeného mesačného výživného na každé z detí) návrh matky zamietol. Vychádzal z toho, že oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti v januári 2009 došlo k podstatnej zmene

pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) na strane maloletých. Od uvedeného obdobia uplynuli 4 roky a 5 mesiacov, v priebehu ktorého času vzrástli výdavky na školskú dochádzku (osobitne maloletého L., ktorý predtým navštevoval materskú školu a teraz je žiakom 3. Ročníka základnej školy). Zároveň vekom, rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním a aj v dôsledku vývoja cien v spoločnosti sa zvýšili náklady na hmotné zabezpečenie detí (strava, oblečenie, hygienické potreby...).

Zmenu pomerov okresný súd konštatoval i vo vzťahu k rodičom. Príjem matky pritom vzrástol len minimálne cca o 40 eur mesačne. Otcov príjem síce poklesol - v dôsledku ochorenia na diabetes stratil zdravotnú spôsobilosť vykonávať predchádzajúce zamestnanie (posunovač v železničnej doprave a v roku 2011 ukončil zamestnanie u Železníc SR; ďalej len ŽSR) - ale neskôr vystriedal celkom 7 zamestnaní, v ktorých ukončil pracovný pomer bez vážnejších dôvodov objektívneho charakteru. Jeho mzda (spočiatku nižšia ako v roku 2008) by pritom u týchto zamestnávateľov mohla mať stúpajúcu tendenciu. Taktiež z hľadiska ďalšieho možného zamestnávania nie je určite pozitívne vnímané dotknuté striedanie zamestnaní. Keďže otec nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti, môže si nájsť zamestnanie aj mimo okresu Martin. Okresný súd vyslovil domnienku, že striedanie zamestnaní môže súvisieť i so snahou otca vyhnúť sa viacerým - proti nemu vedeným - exekúciám. Splácanie pôžičiek nevzal do úvahy, nakoľko výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Za primeraný považoval výdavok 89,31 eur mesačne na bývanie a tiež sumu, ktorou prispieva otec na stravu v jeho aktuálnej domácnosti (cca 60 až 70 eur mesačne). Okresný súd bol presvedčený, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v úhrnne 190 eur na obe deti. Z daného titulu zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Vzhľadom na zvýšenie výživného so spätnou účinnosťou otcovi vznikol i nedoplatok na zvýšenom výživnom - u maloletej B. 1.050 eur a u maloletého L. 840 eur, ktoré čiastky povolil otcovi splácať okresný súd v mesačných splátkach po 30 a 25 eur, spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie (s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku) otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrh matky bude zamietnutý a čo i len v minimálnom rozsahu bude vyhovené otcovmu návrhu na zníženie výživného, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôrazňoval svoje ochorenie na diabetes, ktoré bolo dôvodom ukončenia zamestnania v ŽSR. Je všeobecne známe, že dotknutý zdravotný problém výrazne obmedzuje pacienta napr. z hľadiska pravidelnosti denného režimu, nutnosti stravovania sa v kratších intervaloch, následného merania hladiny cukru, diétneho stravovania atď. Uvedené - osobitne v robotníckych profesiách, ktoré jediné vzhľadom na vek, vzdelanie i doterajšiu prax je otec spôsobilý vykonávať - je takmer nezlučiteľné s prácou na zmeny, či pri páse.

Rozhodne otec nesúhlasil s tým, že by jednotlivé pracovné pomery ukončoval z vlastného podnetu. Naopak, z dokladov ním predložených bolo preukázané, že išlo o skončenie pracovného pomeru prevažne v skúšobnej dobe, kedy zamestnávateľ nemusí uvádzať žiadny dôvod ukončenia pracovnoprávneho vzťahu.

V prípade zamestnania mimo okres Martin dával do pozornosti náklady, ktoré vznikajú s dochádzaním do zamestnania, resp. s ubytovaním v mieste výkonu práce. Namietal záver okresného súdu o tom, že mzda v doterajších zamestnaniach by určite postupne rástla, ako i domnienku o snahe vyhnúť sa exekúciám. V tejto súvislosti otec uviedol, že na ním vykonávané splátky nebolo vôbec prihliadané; navyše z tak nízkych príjmov, ako dosahoval u jednotlivých zamestnávateľov, by exekúcie boli realizované len v minimálnej miere.

Určené výživné považoval za likvidačné. Pokiaľ by mal mesačne zaplatiť bežné i zaostalé výživné v celkovej sume 245 eur, na všetky ostatné jeho potreby by mu zostávalo 65 eur, čo nedokáže pokryť ani len základné potreby na zachovanie aspoň ľudskej dôstojnosti. Otec akceptoval, že na strane detí mohlo dôjsť k istému nárastu potrieb, ale (negatívna) zmena pomerov na jeho strane je podstatne závažnejšia. Stratil stabilné zamestnanie z objektívnych dôvodov, trpí závažnou chorobou, ktorá mu znemožňuje náležite sa uplatniť na trhu práce.

Matka sa vyjadrila až v rámci nariadeného odvolacieho pojednávania a navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zdôraznila, že otec napriek súdnemu rozhodnutiu naďalej platí len 50 eur mesačne na každé z detí. Naopak, deťom odobral darčeky, ktoré im v minulosti daroval a ani sa s nimi nestretáva a nekontaktuje. Matka poukázala na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom detí; obe nosia dioptrické okuliare, syn z titulu silných dioptrií s odľahčenými sklami, pričom jedny takéto okuliare stoja cca 100 eur. Doplnila, že v bezprostredných (bežných) výdavkoch oproti štádiu rozhodovania okresným súdom výraznejšia zmena nenastala.

Kolízny opatrovník taktiež navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazoval na dlhšie časové obdobie od predchádzajúcej úpravy výživného, počas ktorého vzrástli potreby maloletých detí.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením v spojitosti s (z toho titulu zostal nedotknutým výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného vo zvyšku - nad sumu 100, resp. 90 eur mesačne, ktorý nebol odvolaním napadnutý) a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia, resp. zopakovania dokazovania v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

Okresný súd síce správne vymedzil právny základ rozhodovania o zmene výšky vyživovacej povinnosti

- § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku), ale pri rozhodovaní prejednávaného prípadu dôsledne z dotknutého zákonného ustanovenia nevychádzal. Podstatou rozhodovania o návrhu na zvýšenie, resp. zníženie vyživovacej povinnosti je totiž v porovnaní pomerov (maloletých) detí a rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v čase rozhodovania o takomto návrhu. Okresný súd v určitej (nie nevýznamnej) miere v rámci posudzovania súdeného prípadu postupoval, ako by sa jednalo o prvotné určovanie výživného. Uvedený postup však nie je prípustný, pretože ním dochádza v konečnom dôsledku k prehodnocovaniu právoplatného súdneho rozhodnutia.

V súdenej veci je možné konštatovať, že v pomeroch maloletých detí došlo v rozhodnom období k relevantnej zmene pomerov. Táto prioritne súvisí s ich celkovým rastom a postupom vo vzdelávaní (u maloletého L. s nástupom základnej školskej dochádzky vôbec). Rozhodne sa však nejedná o takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala 100%-ný resp. 80%-ný nárast výdavkov na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb; t.j. rozsah vymedzený okresným súdom. Zatiaľ čo k zmene pomerov maloletých detí okresný súd pristúpil pomerne „veľkoryso“, vo vzťahu k posúdeniu zmeny pomerov na strane otca zvolil výrazne reštriktívnejší prístup.

Z doplneného dokazovania vyplynulo, že otec po rozhodnutí okresného súdu bol zamestnaný v spoločnosti TremLeader, kde pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe, keďže v jej priebehu bol práceneschopný. Aktuálne pracuje prostredníctvom zmluvy s pracovnou agentúrou Lutoautomotive, s.r.o., pre spoločnosť Team Industries v Turanoch. Jeho mesačný príjem sa pohyboval a pohybuje na úrovni cca 350 eur. Naďalej pracuje vo viaczmennej prevádzke, hoci uvedené nerešpektuje jeho zdravotný stav, osobitne ochorenie na cukrovku 2. typu, ktoré vyžaduje stabilný a pravidelný režim dňa. Na deti prispieva stále sumou iba po 50 eur. Otec potvrdil, že po rozhodnutí okresného súdu došlo k odňatiu darčekov, ktoré predtým dal deťom, ale išlo len o tie darčeky, ktoré financovala jeho priateľka. Jednalo sa o dôsledok negatívnej emócie vyvolaný práve napadnutým rozsudkom.

Otec namietal otázky týkajúce sa zisťovania použitia odstupného, ktoré mu bolo vyplatené pri ukončení pracovného pomeru v ŽSR. Zdôraznil, že k uvedenému došlo v období pred podaním návrhu v súdenej veci. Z dotknutej čiastky cca 3.550 eur zaplatil jeden zo starých dlhov - 700 eur v Slovenskej sporiteľni, niečo vrátil priateľke, od ktorej už predtým mal požičané peniaze a niečo použil na opravy bytu priateľky, kde momentálne žije a je prirodzené, že sa tiež podieľa na jeho zveľaďovaní. Pripustil, že taktiež deťom mohol niečo z odstupného zaplatiť („kľudne aj 1.000 eur“), ale v dôsledku „vojny s exmanželkou“ tak neučinil.

Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, považoval za nevyhnutné konkrétnejšie sa zaoberať zmenou pomerov na strane výživou povinnej osoby, t.j. otca maloletých detí.

Pri predošlom rozhodovaní o výživnom v roku 2009 otec bol zamestnancom ŽSR a jeho priemerný mesačný príjem činil cca 567 eur. Z dôvodu ochorenia na cukrovku stratil v roku 2011 spôsobilosť vykonávať dovtedajšiu prácu (vedúci posunu), pričom z predmetného lekárskeho posudku z 18.7.2011 je zrejmé, že daný stav nie je spôsobený konaním posudzovanej osoby - otca. Nadväzne došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca zo strany zamestnávateľa z titulu straty spôsobilosti vykonávať prácu, v ktorej súvislosti mu bolo vyplatené i odstupné cca 3.550 eur.

Krajský súd považuje za odôvodnený odvolací argument otca o tom, že vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, dovtedajšiu pracovnú skúsenosť a zdravotné obmedzenie, prichádzajú pre neho do úvahy len robotnícke profesie, navyše prevažne pomocného charakteru. Je všeobecné známe ( ), že zamestnávatelia na takéto pozície využívajú dodávateľský spôsob výkonu práce, t.j. prostredníctvom zamestnancov pracovných agentúr. Rovnako má charakter všeobecne známej skutočnosti to, že samotní zamestnanci v rámci takýchto prác sú odmeňovaní spravidla len na hranici minimálnej mzdy. „Pridaná hodnota práce“ sa premieta do zisku či už pracovnej agentúry, alebo samotného subjektu, pre ktorý sú práce vykonávané. Nadväzne neobstojí ani domnienka okresného súdu o tom, že v neskoršom štádiu by mzda otca u jednotlivých zamestnávateľov určite vzrástla.

Z daného pohľadu striedanie zamestnaní otcom nie je možné hodnotiť (výlučne) negatívne. Otec nielen prezentoval snahu o získanie zamestnania, ale aktívne sa o nové pracovné miesta uchádzal a využíva možnosti na zlepšenie vlastnej (finančnej) situácie. Zároveň z jeho vyjadrenia (aj) na odvolacom pojednávaní je zrejmé, že má ambíciu zlepšiť svoje aktuálne pomery. Momentálne snahou o vrátenie sa na prvotnú pracovnú pozíciu (vedúci posunu u ŽSR), v ktorej súvislosti sa podrobí opätovnému lekárskemu posúdeniu jednotlivých zmyslových skupín.

S poukazom na vyplatené odstupné, na ktorej „plusovej“ položke životnej úrovne otca sa rozhodne majú/mali právo podieľať aj deti, krajský súd pre účely rozhodovania o výživnom ustálil, že v celom posudzovanom období t.j. od septembra 2011 do februára 2014 otcov príjem činil mesačne cca 350 eur. Inými slovami, príslušná pomerná časť z odstupného kompenzovala nižší, eventuálne žiadny príjem otca v jednotlivých čiastkových obdobiach.

Napriek pomerne zásadnému poklesu príjmu na strane otca krajský súd konštatuje, že uvedená negatívna zmena v celom rozsahu „nevyrovnáva“ nárast opodstatnených potrieb maloletých detí. Je nesporné, že z titulu ich priebežného rastu sa výdavky na krytie čo i len základných odôvodnených záujmov značne zvýšili. Taktiež je všeobecne známym faktom, že napriek deklarovaniu bezplatnosti školskej dochádzky nemalú položku tvoria aj platby na nevyhnutné pomôcky na školské vyučovanie. V prejednávanom prípade k uvedeným výdavkom pristupujú aj zvýšené náklady spojené s nepriaznivým zdravotným stavom detí.

Nadväzne krajský súd uzavrel, že z porovnania rozsahu zmien na strane otca a na strane maloletých detí je dôvodné aspoň čiastočné zvýšenie výživného. Pri posudzovaní konkrétneho rozsahu je pritom nevyhnutné (popri hodnotení zásadného zhoršenia finančných pomerov otca) vychádzať z reálnej bezprostrednej životnej úrovne oboch rodičov, ktorých príjmy sa pohybujú len na hranici minimálnej mzdy. V takýchto pomeroch aj relatívne (číselne) nízka suma nadobúda väčší význam. Nerešpektovaním dotknutého náhľadu môže síce dôjsť k zvýšeniu výživného na „zaujímavé“ čiastky, ktoré však nezodpovedajú realite a v konečnom dôsledku vedú k rezignácii výživou povinnej osoby, jej kriminalizácii a tiež k významnému, ak nie úplnému, narušeniu vzťahov medzi rodičom a deťmi. Presne takýto efekt vyvolalo aj napadnuté rozhodnutie v súdenej veci.

Na základe konštatovaného krajský súd za primerané zvýšenie výživného považoval zvýšenie doterajšej vyživovacej povinnosti o 7,50 eur na každé z detí, v ktorom smere zmenil napadnutý rozsudok. Súčasťou dotknutého zmeňujúceho výroku je i zamietnutie návrhu matky vo zvyšnej preskúmavanej časti, t.j. v rozsahu nad 57,50 eur do výšky, do akej zvýšil výživné okresný súd a taktiež zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že prirodzenou reakciou na dané - pre otca nesporne priaznivé rozhodnutie - je pozitívna emócia, ktorej súčasťou bude postupné obnovovanie vzťahov medzi ním a deťmi. Sprievodným javom uvedeného by malo byť aspoň minimálne, či symbolické obdarovanie detí pri príležitostí ich sviatkov, resp. Vianoc. Z hľadiska náležitého vývoja osobnosti detí nepostačuje len

to, že otec si uvedomuje nesprávnosť dôsledku „vojny s exmanželkou“ , ktorá spôsobuje jeho rezignáciu na úlohu rodiča, ale je potrebné, aby iniciatívne sám zmenil prístup k deťom prejavením aktívnejšieho záujmu.

Vzhľadom k zvýšeniu výživného so spätnou účinnosťou od 1.9.2011, (ku ktorému obdobiu bol podaný návrh a už jednoznačne existovali aj vyššie rozoberané zmenené skutkové okolnosti) otcovi vznikol nedoplatok na takto zvýšenom výživnom v sume 225 eur na každé z detí. Do dňa rozhodnutia odvolacieho senátu išlo o 30 mesiacov, počas ktorých namiesto čiastky 57,50 eur platil otec 50 eur, t.j. 30 x 7,50 = 225. Predmetný nedoplatok povolil krajský súd otcovi splácať spolu s bežným výživným v sume po 5 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. To znamená, že pokiaľ rozsudok krajského súdu nadobudne právoplatnosť do 20. dňa v mesiaci, bude prvá splátka zameškaného výživného splatná už v danom mesiaci. Ak odvolacie rozhodnutie bude právoplatné až v období od 21.dňa v mesiaci, prvá splátka nedoplatku zvýšeného výživného bude splatná až v mesiaci nasledujúcom.

Vzhľadom na rozsah zameškaného výživného a vyššie uvedené okolnosti o neadekvátnosti prenášania negatívnej emócie zo vzťahu medzi rodičmi i na deti, krajský súd dáva otcovi na zváženie aj „rýchlejšie“, prípadne i jednorazové splatenie dlhu na zvýšenom výživnom.

Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa mení predchádzajúci rozsudok (vo výroku presne označený) v časti o (výške) vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.

Nakoľko krajský súd zmenil prvostupňové rozhodnutie, v zmysle rozhodoval o náhrade trov celého (prvo i druhostupňového) konania. V prejednávanom prípade v celom priebehu konania sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu ( ). Nadväzne v zmysle žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné