Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-373-2013.pdf
PDF · 87.91 KB
No categories available
4Er/373/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, pr. zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti povinným 1/ C. N. (pôvodne G.), nar. X.X.XXXX, bytom D. P. a 2/ E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. P. o vymoženie 6 603,37 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorský úrad Žilina zo dňa 14.8.2013 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 6 603,37 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-4499 zo dňa 30.12.2011. Súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o splátkovom úvere a Všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve zistil, že právny predchodca oprávneného s povinnými uzavrel dňa 26.5.2004 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinným úver vo výške 150 000,-Sk. Úrok bol v čase uzavretia zmluvy dohodnutý na 8,60% ročne. Keďže povinní boli v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na rozhodcu na základe rozhodcovskej doložky upravenej vo všeobecných podmienkach, aby boli povinní zaviazaní na zaplatenie 6 703,37 eur s príslušenstvom a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného vyhovel s tým, že úrok z omeškania priznal odo dňa 1.7.2011 (požadovaný bol od 27.10.2010).
Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinnými uzavrel zmluvu p úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinní v danom prípade vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým právny predchodca oprávneného pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom zo zmluvy je zrejmé, že išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (porovnaj § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z.). Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy
o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvumusí mať náležitosti upravené
týmto zákonom. Zároveň je nepochybné, že ide o typovú zmluvu v zmysle nižšie citovaného 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Je pravdou, že exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť dobrovoľne neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. V tomto konaní sa takpovediac mení aj postavenie účastníkov na oprávneného a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v
danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.
Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených listín je zrejmé, že v danej exekučnej veci sa vymáha plnenie:
- zo zmluvy, ktorá by podľa súčasnej právnej úpravy mala spotrebiteľský charakter,
- z typovej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení
- tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaného na základe rozhodcovskej doložky.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprimeranej (v podľa súčasnej právnej úpravy neprijateľnej) zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech povinných ako spotrebiteľov. Súd pritom vychádzal aj z vedomostí, ktoré má zo svojej úradnej činnosti, že v mnohých prípadoch práve vďaka rozhodcovskej doložke získava oprávnený exekučný titul, ktorý by v prípade uplatnenia nároku na všeobecnom súde nebol priznaný, resp. by bol priznaný v menšom rozsahu práve z dôvodov neprijateľných podmienok.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci
obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Ustanovenie § 45 ZoR v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát (ako tomu bolo aj v tomto prípade) sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Smernica 93/13 odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Podobne v súčasnosti platný §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podmienku, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Aj keď uvedené ustanovenia v danom prípade neaplikoval, tieto použil ako vodítko pri posudzovaní neprimeranosti rozhodcovskej doložky, ktorá v tomto prípade bola podkladom pre rozhodovanie rozhodcovského súdu.
Ustanovenie bodu 18.1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) upravujúcich riešenie sporov upravuje, že všetky spory vzniknuté medzi stranami sa bude riešiť a rozhodovať Rozhodcovský súd (t.j. Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk).
Rozhodcovská doložka ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom je upravená iba vo VOP. V danom prípade rozhodcovská doložka
nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Súdu je z úradnej činnosti známe, že banky VOP k zmluvám nepripájajú a uvedené vyplýva aj zo samotnej zmluvy o úvere, ktorá nemá žiadne ustanovenie, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy. Zmluva o úvere obsahuje iba ustanovenie, že povinný sa oboznámil so VOP. Povinný teda pri uzatvorení zmluvy s najväčšou pravdepodobnosťou ani nevedel, že VOP obsahujú nejakú rozhodcovskú doložku.
Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že rozhodcovskú doložku si povinní osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá by za súčasného právneho stavu bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto dojednanie podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech povinných ako spotrebiteľov v pôvodnom konaní a je v rozpore s citovanými právnymi predpismi, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.