Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: MK Color s. r. o. so sídlom Topoľčany, Streďanská 2731/32, IČO: 45 891 907, zastúpeného JUDr. Evou Príbelskou, advokátkou v Topoľčanoch, J. Matušku 2178, proti odporcovi: Color Centrum Vráble, s. r. o. so sídlom Vráble, Staničná 502, IČO: 36 518 743, zastúpenému JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom v Bratislave, Miletičova 32, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. mája 2013 č. k. -290, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na vylúčenie veci, a to vypaľovacej pece zn. BLOWTHERM WORLD 700, v. č. 7C50869 a skrutkového kompresora zn. SCHNEIDER zn. AM 11 v. č. 9059, no. 0111429536 z exekúcie vedenej u súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku so sídlom v Trnave, Horné Bašty 12 pod sp. zn. Ex 1133/10 zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu náhradu trov štátu v sume 115,52 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , Exekučného poriadku a skúmal, či právne úkony, na základe ktorých mal navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom exekúcie sú platné, pričom po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo, ako aj všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k sporným veciam, a teda sa ani nemôže domáhať vylúčenia tejto veci z exekúcie. Navrhovateľ sa v priebehu konania snažil produkovať dôkazy, ktorými by presvedčil súd, že sporné veci nadobudol S. H. od povinného a to spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. na základe dohody o urovnaní zo dňa 02. 01. 2011 a ešte predtým uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenie mala potvrdiť faktúra č. 2010049 zo dňa 01. 04. 2010 na sumu 11.900 eur (čl. 47 a čl. 54). Súd však dospel k záveru, že k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Autocolor BK, s. r. o. a S. H. nedošlo a predložené faktúry sú iba dodatočne vyprodukované a tieto nemohli byť vyhotovené dňa 01. 04. 2010, keďže číslo účtu, ktoré by malo patriť spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. uvedené na faktúre na čl. 47 ani neexistuje, čo potvrdila N. N. vo svojej správe na čl. 270 s tým, že uvedený účet neeviduje. Navrhovateľ doložil aj ďalší exemplár spornej faktúry (čl. 54), kde má spoločnosť Autocolor BK, s. r. o. uvedené číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, avšak zo správy N. N. (č. l. 270) vyplýva, že majiteľom tohto účtu je spoločnosť MK Color, s. r. o. a účet bol založený dňa 26. 01. 2011, teda v čase, kedy mala byť vyhotovená faktúra č. 2010049 ako doklad o kúpe hnuteľných vecí S. H. od spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. uvedený účet ešte ani neexistoval a

skutočnosť, že číslo tohto účtu je na faktúre, je na druhej strane dokladom toho, že táto faktúra bola vyhotovená až po vzniku spoločnosti MK Color, s. r. o. (spoločnosť vznikla dňa 12. 11. 2010), a keďže táto spoločnosť mala účet založený až dňa 26. 01. 2011, tak faktúra s uvedeným číslom účtu mohla byť vyhotovená až po tomto dátume, čo súd považuje za dôkaz, že k žiadnej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou Autocolor BK, s. r. o. a S. H. v marci alebo apríli 2010 nedošlo, a teda S. H. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným veciam. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že v čase prvej návštevy exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku v prevádzkových priestoroch spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. prehlásil S. H., že sporné hnuteľné veci sú vo vlastníctve spoločnosti Autocolor BK, s. r. o., čo potvrdil svedok F.. S.. V., ako aj svedkovia F. U. a S.. S. Z., a keďže ide o svedkov nezaťažených akýmkoľvek pomerom k účastníkom exekučného, ako aj súdneho konania a k predmetu konania, tak súd považoval ich výpovede za vierohodné, a naopak, výpoveď svedka S. H., ktorý popieral svoje tvrdenia o vlastníctve vecí, vzhľadom na jeho blízky vzťah ku konateľke spoločnosti Autocolor BK, s. r. o., ktorá je jeho matkou, ako aj blízky vzťah ku konateľke spoločnosti MK Color s. r. o., ktorá je jeho družkou, považoval za nevierohodnú a prispôsobenú potrebám navrhovateľa. Okrem toho skutočnosť, že S. H. nenadobudol vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam potvrdzuje aj to, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu prevzatiu týchto veci, ale naopak, tieto sa neustále nachádzali v prevádzke na ul. N. v Y., ktorú užívala spoločnosť Autocolor BK, s. r. o. a podľa dokladov produkovaných navrhovateľom mala túto prevádzku ďalej užívať spoločnosť MK Color, s. r. o., i keď tieto produkované doklady už boli značne zmätočné, pretože z nich vyplývalo, že nájomné za prevádzku mala platiť spoločnosť Autocolor BK, s. r. o. ešte aj v čase, keď prevádzku nemala užívať, resp. keď už nemala ani vyvíjať činnosť. Navrhovateľom nebolo preukázané, z čoho pozostáva základ dane v daňovom priznaní spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. za 2. štvrťrok 2010, a teda, či je v ňom skutočne zahrnutá suma 11.900 eur a v tomto smere sa navrhovateľ ani nesnažil produkovať dôkazy a to ani v súčinnosti so spoločnosťou Autocolor BK, s. r. o., ktorá odmietla predložiť účtovné doklady za sporné obdobie, pričom z faktúr za 2. štvrťrok 2010 by bolo možné zistiť, čo tvorilo základ dane priznanej za toto obdobie. Konateľka navrhovateľa S.. N. O. sa taktiež nevedela vyjadriť k evidencii výdavku v sume 21.300 eur a nevedela vysvetliť, z akého dôvodu sa na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30. 12. 2010 (č. l. 7) na sumu 21.300 eur nachádza jej podpis, i keď tam mal byť podpis S. H., ktorý mal uvedenú sumu nadobudnúť z predaja veci podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2010. Po zhodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že S. H. bol len nutným medzičlánkom pri predstieranom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. na navrhovateľa bez zjavného úmyslu, aby nadobudol vlastnícke právo k týmto veciam a to uzavretím kúpnej zmluvy a ich prevzatím, pretože po začatí exekučného konania proti spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. a návšteve súdneho exekútora v prevádzke tejto spoločnosti dňa 29. 09. 2010 bolo snahou rodiny H. zachovať naďalej stroje pre spoločnosť im patriacu a z toho dôvodu aj bola založená spoločnosť MK Color, s. r. o. cez osobu blízku S. H., avšak bolo potrebné vydokladovať obdobie od návštevy súdneho exekútora až po vznik spoločnosti MK Color, s. r. o. a k tomu slúžili vyprodukované doklady, ktorými sa snažil navrhovateľ preukázať, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam nadobudol najskôr S. H. a následne toto právo previedol na navrhovateľa. V záujme zachovania tejto časovej následnosti sa navrhovateľ snažil dôkazy vyprodukovať, avšak po zhodnotení všetkých dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí dospel súd k záveru, že k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Autocolor BK, s. r. o. a S. H. nedošlo, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia F.. S.. V., F. U. a S.. S. Z., pričom ani výpoveďou svedka K. N. sa nepodaril preukázať opak, a keďže tieto dôkazy postačovali súdu pre jeho záver o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi S. H. a navrhovateľom dňa 30. 12. 2010 podľa , tak súd už nepovažoval za potrebné opätovne vypočúvať svedka S. H., nakoľko jeho výsluch by nepriniesol žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu a okrem toho tento svedok sa zámerne vyhýbal účasti na súde, i keď jeho výsluch požadoval navrhovateľ a aj z dôvodu hospodárnosti súd opätovný výsluch tohto svedka zamietol. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal vylúčenia veci z exekúcie, tak bolo na ňom dôkazné bremeno, aby preukázal vlastnícke právo k veciam, ktoré mali byť vylúčené z exekúcie, avšak podľa názoru súdu navrhovateľ v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva na základe platných právnych úkonov a z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu, že došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, keďže súd predmetné zmluvy nepovažoval za platné, a teda odporca bol úspešný v konaní, tak nebolo potrebné ďalej sa zaoberať alternatívnym návrhom odporcu týkajúcim sa odporovateľnosti právnych úkonov, nakoľko odporca v prvom rade namietal platnosť právnych úkonov a iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho názorom, žiadal, aby sa alternatívne zaoberal aj odporovateľnosťou právnych úkonov. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa tak, že navrhovateľa, ktorý nemal úspech v konaní, zaviazal na zaplatenie trov štátu v sume 115,52 eura, ktorá bola vyplatená

zo štátnych prostriedkov na svedočnom do sumy 91,52 eura a ako poplatok za správu z peňažného ústavu v sume 24 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi s tým, že s poukazom na súd rozhodol o náhrade trov konania v percentách a po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku konečná výška náhrady trov konania ešte nebola súdu známa, pretože právny zástupca odporcu sa môže zúčastniť vyhlásenia rozsudku a za tento úkon si uplatniť náhradu trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že v konaní bolo preukázané, že sporné veci boli nadobudnuté na základe riadne uzavretých kúpnych zmlúv podľa dokladov predložených navrhovateľom, sporné hnuteľné veci nadobudla spoločnosť MK Color, s. r. o. Topoľčany na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 12. 2010 od predávajúceho S. H., ktorý sa stal vlastníkom veci na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Autocolor BK, s. r. o. Topoľčany, pričom za predaj týchto vecí bola dňa 01. 04. 2010 vystavená faktúra č. 2010049 na sumu 11.900 eur. Navrhovateľ predloženými dokladmi preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným veciam a z toho dôvodu vlastnícke právo na vec nepripúšťa, aby táto vec bola predmetom exekúcie. Pokiaľ došlo k dohode medzi účastníkmi ohľadne prevzatia veci tak, že tieto fyzicky nebudú premiestňované, vzhľadom na ich váhu a špeciálny a nákladný spôsob montáže, demontáže a prepravy špeciálnym vozidlom, jedná sa o prípad, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva spôsobom, ktorý bol účastníkmi dohodnutý inak. Namietal postup súdu 1. stupňa, keď ustálil, že právne úkony nie sú platné podľa . Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že kúpne zmluvy sú neplatné, ani nebolo zistené konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy na strane 8, že pokiaľ by súd zobral do úvahy doklady produkované navrhovateľom, tak logicky z týchto nevyplýva, že by S. H. bola vrátená suma 33.193,91 eura, ktoré vložil do spoločnosti Autocolor BK s. r. o. Následne súd dospel k záveru, že S. H. sa nestal vlastníkom vecí, a preto kúpna zmluva zo dňa 30. 12. 2010 je absolútne neplatný právny úkon. K prevzatiu vecí navrhovateľom opakovane žiadal vypočuť svedka S. H. Namietal, že sa nejednalo o žiaden predstieraný prevod vlastníckeho práva, pretože takáto skutočnosť nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podnikanie členov rodiny a ich blízkych osôb neznamená automaticky nezákonné konanie, ako to vyhodnotil súd 1. stupňa pri zhodnotení dôkazov. Pokiaľ sa konateľka S.. N. O. nevedela vyjadriť k výdavku v sume 21.300 eur a nevedela vysvetliť, z akého dôvodu sa na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 30. 12. 2010 na sumu 21.300 eur nachádza jej podpis, i keď tam mal byť podpis S. H., súd posúdil jej výpoveď ako nevierohodnú. Skutočnosť je však iná. S.. N. O. trpí vážnym onemocnením, pričom na súdnom pojednávaní sa pod vplyvom liekov nevedela vyjadriť a odpovedať na položené otázky. Pokiaľ sa jedná o spochybnenie faktúry č. 2010049 zo dňa 01. 04. 2010 na sumu 11.900 eur, súd konštatoval na základe vyjadrenia N. že uvedené číslo účtu neexistovalo. Neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže byť zdôvodnená sporným účtovným dokladom, nakoľko takýto doklad k uzavretiu zmluvy nevyžaduje, podstatou zmluvy je odovzdanie predmetu zmluvy predávajúcim a jeho prevzatie kupujúcim a uhradenie kúpnej ceny, čo bolo v danom prípade splnené. Zrejmým nedopatrením pán S. H. predložil iný doklad, než sa nachádza v účtovníctve spoločnosti, ktorý nie je v danej veci relevantným, nakoľko je možné vychádzať výlučne z dokladov nachádzajúcich sa v účtovnej evidencii spoločnosti. V účtovnej evidencii spoločnosti sa nachádza doklad, faktúra č. 2010049, na ktorej je uvedený peňažný ústav I. Y., číslo ú. XXXXXXXXXX/XXXX, fotokópiu ktorého prikladá. Z uvedených dôvodov má zato, že súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie a odporcu zaviaže zaplatiť náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia navrhovateľovi výške 100 %.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozsudok súdu 1. stupňa považuje za vecne správny. Súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. V priebehu konania bolo riadne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva odporcom, nakoľko od preukázania tejto skutočnosti záviselo aj nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným veciam. S názorom súdu 1. stupňa ohľadne skutočností, že k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy nedošlo, pričom faktúra bola vyprodukovaná dodatočne, a teda nemá žiadnu relevantnú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu nadobudnutia vlastníckeho práva, sa stotožňuje. Uvedené potvrdzuje správa N. N. podľa ktorej číslo účtu, ktoré bolo uvedené na predmetnej faktúre neeviduje. Navrhovateľ doložil aj ďalšie

exemplár spornej faktúry, avšak zo správy N. N. vyplýva, že majiteľom účtuje navrhovateľ, pričom účet bol založený dňa 26. 1. 2011, teda v čase kedy mala byť vyhotovená faktúra č. 20100049 ako doklad o kúpe sporných vecí S. H. od spoločnosti Autocolor BK, s. r. o. so sídlom Topoľčany. Skutočnosť, že číslo účtu sa nachádzalo na predmetnej faktúre jednoznačne preukazuje, že táto bola vyhotovená až po vzniku navrhovateľa a vzhľadom na to, že táto spoločnosť mala účet založený až dňa 26. 01. 2011, mohla byť faktúra s uvedeným číslom účtu vyhotovená až po vzniku navrhovateľa. Podľa jeho názoru je jednoznačne preukázané, že k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy, na základe, ktorej by S. H. nadobudol vlastnícke právo k sporným veciam, nedošlo. Uvedené bolo preukázané aj výpoveďami viacerých svedkov, nezainteresovaných vo veci, S.. F.. F. V., F. U., S.. S. Z., ktorí potvrdili, že S. H. prehlásil, že vlastníkom sporných vecí je spoločnosť Autocolor BK, s. r. o. Tvrdenie navrhovateľa ohľadne skutočností, že neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže byť odôvodnená sporným účtovným dokladom, považuje za irelevantné, nakoľko jednou zo základných náležitostí, ktoré musia byť splnené na to, aby kúpna zmluva bola v zmysle právnych predpisov platná je okrem iného aj dohoda o výške kúpnej ceny a spôsobe jej zaplatenia a v prípade, ak je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu až po doručení vystavenej faktúry, je zrejmé, že faktúra v takom prípade musí byť vystavená v súlade s podmienkami dohodnutými v kúpnej zmluve. V prípade, ak by došlo k vystaveniu nesprávnej faktúry, predávajúci je oprávnený takúto faktúru dodatočne opraviť, avšak k takémuto postupu v takomto prípade nedošlo. K tvrdeniam navrhovateľa, že omylom predložil nesprávny doklad uvádza, že takéto tvrdenie je zavádzajúce. Podľa jeho názoru navrhovateľ nikdy nenadobudol vlastnícke právo k sporným veciam, čo potvrdzuje skutočnosť, že predmetné veci sa nachádzali aj po uzavretí kúpnej zmluvy v prevádzke na Stummerovej ulici, ktorú užívala spoločnosť Autocolor BK, s. r. o. so sídlom Topoľčany, a teda nedošlo k žiadnemu odovzdaniu predmetu kúpnej zmluvy. K nevykonaniu všetkých navrhnutých dôkazov a najmä výpovede S. H. uviedol, že má za to, že súd 1. stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré sú významné pre rozhodnutie v predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že S. H. má blízky vzťah ku konateľke spoločnosti Autocolor BK, s. r. o., Topoľčany a tiež ku konateľke navrhovateľa, majú za to, že výpoveď pána H. nie je dôveryhodným a relevantným dôkazným prostriedkom, ktorý by slúžil na objasnenie predmetnej veci. K tvrdeniu navrhovateľa ohľadne výpovede pani O. uviedol, že skutočnosti, že sa v dnešnej dobe podrobuje ústavnému liečeniu, nemajú podľa jeho názoru žiadnu súvislosť s predmetným konaním, nakoľko, ak by bola v čase výsluchu v predmetnom konaní skutočne pod vplyvom liekov, bolo v záujme navrhovateľa túto skutočnosť podložiť relevantnými dôkazmi. Tvrdenia ohľadne nepredloženia dokladov o ochorení pani O. považujú za zavádzajúce a dávajú súdu na zváženie odpoveď na otázku, či sa navrhovateľ neobáva zneužitia týchto osobných informácií aj v odvolacom konaní, keďže toto bol údajný dôvod ich nepredloženia v konaní pred súdom 1. stupňa. Odvolanie navrhovateľa považuje za zmätočné a skutočnosti v ňom uvedené za nepravdivé, zavádzajúce a potvrdzujúce opätovnú snahu navrhovateľa o vyprodukovanie ďalších fiktívnych dôkazov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vylúčenia hnuteľných vecí a to vypaľovacej pece zn. BLOWTHERM WORLD 700, v.č.7C50869 a skrutkového kompresora zn. SCHNEIDER zn. AM 11 v. č. 9059, no. 0111429536 z exekúcie vedenej odporcom proti povinnému Autocolor BK, s. r. o. Topoľčany u súdneho exekútora F.. S.. F. V. v Trnave pod sp. zn. EX 1133/10 z dôvodu, že je vlastníkom týchto vecí, ktoré boli súdnym exekútorom zahrnuté do exekúcie, a preto nepodliehajú exekúcii, nakoľko veci boli zakúpené na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 12. 2010 s predávajúcim S. H., ktorý nadobudol uvedené veci od povinného na základe faktúry č. 2010049 zo dňa 01. 04. 2010.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k sporným veciam, a teda ani sa nemôže domáhať vylúčenia veci z exekúcie. K hodnoteniu jednotlivých dôkazov pristupoval z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. K dôvodom uvedeným navrhovateľom v odvolaní odvolací súd ešte dodáva, že to, prečo súd opätovne vo veci nevypočul S. H., súd prvého stupňa riadne odôvodnil, pričom s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje. K odôvodneniu výpovede S.. N. O. navrhovateľom odvolací súd dodáva, že ani jej iná výpoveď by v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi záver odvolacieho súdu nezmenila a vzhľadom k tomu, že právny zástupca na poslednom pojednávaní na súde prvého stupňa iný dôkaz, okrem opätovného výsluchu svedka S. H., nenavrhoval, pričom účastníci konania boli na pojednávaní poučení podľa , odvolací súd na dôkaz, predložený navrhovateľom v odvolaní (faktúra č. 2010049 zo dňa 01. 04. 2010 z č. l. 304) podľa neprihliadol. Predloženie takéhoto dôkazu v odvolacom konaní, teda faktúry s rovnakým číslom z rovnakého dátumu s uvedením už tretieho rôzneho účtu navrhovateľa tiež odvolací súd považoval za účelové.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich priznať nežiadal, a teda si ich ani nevyčíslil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.