Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-4-2014.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/4/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S., Ul. XX. A. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK Stará Ľubovňa, Ul. Garbiarská 20, proti žalovaným : 1/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 3/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 4/ U. X., na neznámom mieste, 5/ P. X., na neznámom mieste, 6/ P. X., na neznámom mieste, 7/ U. X., na neznámom mieste, 8/ U. Q., na neznámom mieste, 9/ O. Q., na neznámom mieste, 10/ P. Q., na neznámom mieste, 11/ P. X., na neznámom mieste, žalovaní v 4. - 11. rade zastúpení správcom SR - Slovenský pozemkový fond, Budková cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, 12/ P. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O. a 13/ Q. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX O., 20/ SR - Slovenský pozemkový fond, Budková cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345 v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. S. X., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/135/2011-178 zo dňa 11.11.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným v 4. až 11. rade a žalovanému v 20. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 387,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 146 ods.2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
Súdna prax sa ustálila v tom, že účastník späťvzatím návrhu (ak nejde o späťvzatie pre správanie druhej strany) a následným zastavením konania zavinil zastavenie konania.
Z doplnenia dokazovania ohľadne mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania vyplýva, že táto bola uzavretá ústne medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. 2. a 3. rade a mala sa týkať majetkoprávneho vyporiadania nehnuteľností. Z vyjadrenia žalovaných v 1. až 3. rade vyplýva, že obsah dohody bol iný ako si žalobkyňa uplatňovala podaným návrhom. Obsah dohody doposiaľ nebol naplnený. Z vyjadrenie SPF vyplýva, že tento nebol účastníkom dohody, o jej vzniku bol len informovaný, nepozná jej obsah, pričom až po späťvzatí žaloby žalobkyňou a po vydaní uznesenia o zastavení konania bol žalobkyňou požiadaný o vydanie stanoviska, ktoré vydal s výhradami. Vo vzťahu k žalovanému v 20. rade bola žaloba podaná úplne bezdôvodne, pretože štát nie je vedený ako spoluvlastník sporných nehnuteľností.
Z aktuálneho listu vlastníctva nevyplýva, aby sa zmenil vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že patria do dedičstva po jej neb. otcovi /platí taký spoluvlastnícky stav aký bol v čase podania žaloby/.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj keď bola uzavretá nejaká dohoda jej účastníkom nebol SPF a na základe tejto dohody žalobkyňa nedosiahla to, čo chcela podanou žalobou.
Vzhľadom na tieto skutočností súd opäť dospel k záveru, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, teda je povinná nahradiť žalovaným v 4. - 11. rade (nezistení vlastníci) a žalovanému v 20. rade trovy konania.
Súd prvého stupňa po preskúmaní výpočtu podielov pripadajúcich na vlastníkov na neznámom mieste zistil, že podiel nezistených vlastníkov na LV č. č. XXXX v k.ú. A. H. predstavuje 225/864. Po prepočítaní tohto podielu celková výmera nezistených vlastníkov činí 18,03 m2 (225/864 z 15 m2 = 3,91 m2, 225/1728 z 23m2 = 2,99 m 2 a 225/1728 z 85,5 m2 (polovica z výmery 171 m2) = 11,13 m2). Spolu s výmerou žalovaného v 20. rade teda celková výmera činí 141,53 m2. Po prepočítaní hodnoty sporu však táto odchýlka nemala za následok zmenu výšky odmeny za 1 úkon právnej pomoci.
Po preskúmaní predložených vyúčtovaní trov súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o oceniteľný predmet konania. Ďalej súd zistil, že v zmysle prílohy č. 3 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. sa hodnota pozemku určuje ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty pozemkov a koeficientom polohovej diferenciácie, ktorý je zase výsledkom súčinu 7 koeficientov. Súd po ich zohľadnení dospel k záveru, že hodnota pozemku vo výške 3,32 Eur je primeraná a zobral ju za základ pri výpočte hodnoty sporu. Za takéhoto stavu potom
zástupcovi žalovaných v 4. - 11. rade a zároveň žalovanému v 20. rade prislúcha náhrada za odmenu právneho zástupcu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 33,20 Eur.
Zástupca žalovaných v 4. - 11. rade si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, a to:
- odmenu za 3 úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia (plnomocenstvo zo dňa 28.06.2010), účasť na pojednávaní dňa 16.06.2011 a dňa 07.08.2012,
- 3 režijné paušály - 1 x 7,21 Eur za úkon v roku 2010, 1 x 7,41 Eur za úkon v roku 2011 a 1 x 7,63 Eur za úkon v roku 2012,
- náhradu cestovného na pojednávania dňa 16.6.2011 vo výške 37,36 Eur ((2 x 69 km x 0,183 Eur) + (138 km x 1,350 Eur/l x 6,5 l/100 km : 100)) a dňa 7.8.2012 vo výške 37,85 Eur ((2 x 69 km x 0,183 Eur) + (138 km x 1,404 Eur/l x 6,5 l/100 km : 100)),
- náhradu za stratu času na pojednávania dňa 16.6.2011 vo výške 74,10 Eur (6 polhodín x 12,35 Eur) a dňa 7.8.2012 vo výške 76,26 Eur (6 polhodín x 12,71 Eur) a DPH z uvedených nárokov.
Súd po preskúmaní uvedeného vyúčtovania zistil, že pojednávanie dňa 07.08.2012 bolo odročené bez prejednanie veci samej, teda v takomto prípade prislúcha právnemu zástupcovi odmena podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, čo zo sumy 33,20 Eur činí 8,30 Eur. Ostatné nároky sú uplatnené v súlade s cit. vyhláškou, preto súd zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovaným v 4. až11. rade a žalovanému v 20. rade trovy konania vo výške 322,52 Eur a DPH z tejto sumy vo výške 64,50 Eur, teda celkovo sumu 387,02 Eur.
Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a zástupcom žalovaných v 4.až 11.rade a žalovaným v 20.rade tak, že žalovanému v 20.rade a zástupcovi žalovaných v 4.až 11.rade náhradu trov konania nepriznáva. Namietala, že uznesenie považuje za nezákonné a nedôvodné. Slovenský pozemkový fond
zastupujúci neznámych vlastníkov nie je v zmysle ust.§ 34 ods.2 zákona č. 330/1991 Zb. zriadený na podnikanie a svoju činnosti vykonáva vo verejnom záujme. Je nepochybne preukázané, že žalovaní v 4.až 11.rade sú na neznámom mieste a ich práva zo zákona bráni Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach vyporiadania pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Ide teda o zákonného zástupcu neznámych vlastníkov. Týka sa to aj označenia žalovaného v 20.rade, lebo v skutočnosti sa jedná iba o zástupcu neznámych vlastníkov a nie účastníka konania. Nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142 a nasl. má len účastník konania voči účastníkovi konania. Slovenský pozemkový fond účastníkom konania nie je, len zastupuje neznámych vlastníkov konania, a preto mu nemala byť priznaná náhrada trov konania. V tomto smere poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.01.2012 č.k. 7Co/3/2012-212.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa ust.§ 146 ods.2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Súd prvého stupňa sa správne zaoberal možnosťou uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré boli zastavené podľa prvej vety ust.§ 146 ods.2 O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Súd prvého stupňa zistil, že obsah dohody medzi účastníkmi konania dosiaľ nebol naplnený. Z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu vyplýva, že tento nebol účastníkom dohody, o jej vzniku bol len informovaný. Nepozná jej obsah, pričom až po späťvzatí žaloby žalobkyňou a po vydaní uznesenia o zastavení konania bol žalobkyňou požiadaný o vydanie stanoviska, ktoré vydal s výhradami. Z aktuálneho listu vlastníctva skutočne nevyplýva, že by sa zmenil vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že patria do dedičstva po jej nebohom otcovi.
Správne je i konštatovanie súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k žalovanému v 20.rade bola žaloba podaná úplne bezdôvodne, pretože štát nie je vedený ako spoluvlastník sporných nehnuteľnosti.
Pravidlám formálnej logiky zodpovedá i záver súdu prvého stupňa, že aj keby bola uzavretá nejaká dohoda, jej účastníkom nebol Slovenský pozemkový fond a na základe tejto dohody žalobkyňa nedosiahla to, čo chcela podanou žalobou dosiahnuť.
I odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, teda je povinná nahradiť žalovaným v 4.až 11.rade a žalovanému v 20.rade trovy konania.
Súd prvého stupňa správne vypočítal výšku trov konania, ktoré patria žalovaným v 4.až 11.rade, i žalovanému v 20.rade, ktorí boli zastúpení v konaní. Výšku týchto trov ani žalobkyňa vo svojom odvolaní nenamietala.
Žalobkyňa namietala, že trovy konania nepatria zástupcom účastníkov, ktorí sú na neznámom mieste. Z výroku uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným, nie zástupcom žalovaných v 4.až 11.rade a žalovanému v 20.rade, ktorý je tiež účastníkom konania trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 387,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia bývalej právnej zástupkyne účastníkov v 4.až 11.rade a žalovaného v 20.rade. Právna zástupkyňa účastníkov na neznámom mieste bola ustanovená zástupcom žalovaných v 4.až 11.rade. Žalovaným v 20-tom rade bola SR - Slovenský pozemkový fond, pričom nebol označený ako zástupca niektorého z účastníkov. Konal sám za seba.
Čo do účelnosti trov, odvolací súd poukazuje na ústavné právo každého účastníka, t.j. každej fyzickej aj právnickej osoby zvoliť si advokáta (§ 25 ods.1 O.s.p.). Tak je to i so zástupcom účastníka, ktorý má právo zvoliť si advokáta v súvislosti s bránením práva účastníka ktorého zastupuje. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ide o zastupovanie zo zákona.
Odvolacie námietky žalobkyne sú preto nedôvodné.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.