Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-4-2013.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky : D.. I. O., Z... XX.X.XXXX B. A., R.. A. XXX/XX proti odporcovi : D.. F. O. , Z..: X.X.XXXX K. B. F., R.. A.. Z. XXX/XX K. Č. A., P. Z. X o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na manželské výživné sumou 100,- Eur mesačne od 4.1.2013 do 31.8.2013 do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky tak, že sumu dlžného výživného na manželskom výživnom vo výške 800,- Eur za obdobie od 4.1.2013 do 31.8.2013 je povinný navrhovateľke zaplatiť v štyroch mesačných splátkach po 200,- Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti súd zamieta.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 4.1.2013, ktorý bol súdu doručený dňa 4.1.2013 v tomto konaní domáhala na odporcovi určenia manželského v sume 200,- Eur mesačne od novembra 2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia avšak nezdieľajú spoločnú domácnosť. Manželstvo bolo uzavreté dňa 11.2.2012 na Matričnom úrade Mestskej časti Košice - Západ. Zo začiatku bolo manželstvo harmonické, od októbra 2012 však odporca nežije s navrhovateľkou a ich spoločnou dcérou v spoločnej domácnosti. Od tej doby sama zabezpečuje starostlivosť o celú domácnosť ako aj o maloleté dieťa. Odporca prispieva na výživné na maloletú dcéru sumou 100,- Eur od novembra 2012, ona je na rodičovskom príspevku a poberá štátne sociálne dávky - rodinné prídavky. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou a je zamestnancom predajne Merkury Market. V byte býva navrhovateľka sama so svojou dcérou a jej mesačné výdavky sú takéto : bývanie 183,- Eur, životná poistka vo výške 13,- Eur, televízia+ internet vo výške 18,- Eur, inkaso 43,- Eur, mobil 35,- Eur. Má výdavky na dieťa na oblečenie, kozmetika, hračky, detské cvičenie v materskom centre Stonožka. Okrem bežného výživného na dieťa sa otec - odporca nepodieľa žiadnym spôsobom na zvýšených výdavkoch spojených s výchovou dieťaťa a finančne jej nikto nevypomáha. Dcéra má stavebné sporenie. V priebehu konania navrhovateľka súdu doložila doklady o jej príjme - potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2013 ako aj potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa vo výške 23,10 Eur a prehľad jej výdavkov .
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že požadované výživné navrhovateľke nemožno priznať. Podstatou návrhu je, že navrhovateľka požaduje výživné z dôvodu jej odkázanosti. Odporca však uviedol, že tomu tak nie je. Podľa neho navrhovateľka disponuje úsporami, z ktorých hradí svoje výdavky,
inak by sa pri porovnaní jej výdavkov s jej príjmami nestále zadlžovala. Uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke neplní, tak ako si ju neplní ona voči nemu a to z dôvodu, že sa na tom dohodli. Obsahom tejto dohody bolo, že odporca bude prispievať na maloletú dcéru sumou 100,- Eur mesačne a oni dvaja si budú hradiť svoje vlastné výdavky, pričom návrh vzišiel od navrhovateľky. On je samostatne zárobkovo činnou osobou s tým, že daňové priznanie predloží súdu v priebehu konania. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľky aby jej súd priznal výživné od mesiaca november 2012 poukázal na ust. § 77 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné na plnoletú osobu možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne a nakoľko návrh bol podaný na súde až 4.1.2013, možno jej priznať výživné až od tohto dňa. V priebehu konania odporca predložil súdu doklady o svojich výdavkoch ako aj potvrdenie o príjme a to potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2012.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 20.2.2014, na ktorom vykonal dokazovanie a to listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom navrhovateľky ako aj výsluchom odporcu a zistil tento skutkový stav :
Z potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 1.8.2013 ( čl. 56 spisu ) vyplýva, že navrhovateľka toho času nie je a ani nikdy nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z potvrdenia z ÚPSVaR Košice zo dňa 1.8.2013 ( čl. 57 spisu ) je zrejmé, že v roku 2013 navrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur.
Z potvrdenia o poberaní príspevku na dieťa za rok 2013 vyplýva, že navrhovateľka poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur .
Správou z Dopravného inšpektorátu KR PZ v KE ( čl. 54 ) bolo súdu oznámené , že navrhovateľka je vlastníčkou dvoch osobných motorových vozidiel - jedno motorové vozidlo má rok výroby 2006 a druhé rok výroby 2009 a odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla rok výroby 2002.
Správou zo Správy katastra Košice ( čl. 63 spisu ) bolo súdu oznámené, že odporca je výlučným vlastníkom bytu Č..XX Z. X X. B. L. Z. P. Z. X.
Z prehľad mesačných výdavkov predložených navrhovateľkou ( čl. 47 spisu ) súd zistil, že táto má výdavky na životné poistenie mesačne vo výške 12,61 Eur ; mesačné výdavky na internet vo výške 17,92 Eur; mesačné výdavky na byt vo výške 190,- Eur od 13.6.2013; mesačné výdavky na rozhlas a televíziu vo výške 4,64 Eur; mesačné výdavky na plyn vo výške 10,-Eur a mesačné výdavky na elektrinu vo výške 37,60 Eur. K ďalším jej výdavkom patria výdavky na potraviny vo výške 100, -Eur mesačne, na drogériu vo výške 30,- Eur mesačne, na mobil vo výške 35,- Eur mesačne , na benzín vo výške 50,- Eur mesačne a iné napr.: lekár. Tieto boli súdu dostatočným spôsobom preukázané výpisom z účtu navrhovateľky.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2012 ( čl. 23 - 34 spisu ) súd zistil, že príjem odporcu za rok 2012 predstavuje sumu 14799,- Eur a teda vychádzajúc z toho suma príjmu za mesiac predstavuje 1 233,25 Eur. Pokiaľ ide o výdavky odporcu ( čl. 20 ) z prehľadu výdavkov predložených odporcom bolo zistené že tento má mesačné výdavky na odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 55,02 Eur; mesačne platí výživné na maloletú dcéru vo výške vo výške 200,- Eur + v mesiaci jún 2013 uhradil navrhovateľke jednorázovo doplatok výživného na maloletú dcéru vo výške 490,32 Eur; mesačne platí za byt sumu vo výške 143,96 Eur; za elektrinu mesačne vo výške 15,- Eur, za káblovú televíziu mesačne vo výške 3,45 Eur, spláca mesačne hypotéku po 180,31 Eur; výška výdavkov za mobilný telefón predstavuje sumu vo výške 41,78 Eur; a súdu doložil aj doklad o úhrade nedoplatku k ročnému vyúčtovaniu za rok 2012 vo výške 100,- Eur. Tieto výdavky boli súdu dostatočným spôsobom preukázané výpisom z účtu odporcu
- konkrétne detailami obratu z internetbankingu.
Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2014 navrhovateľka žiadala priznať už len sumu 100,- Eur s tým, že nastúpila do zamestnania. Uviedla, že s odporcom sú stále manželmi, a návrh podala preto, že keď sa rozišli s manželom, tak nechcela dopadnúť tak, že nebude mať žiadne finančné prostriedky. Aj keď sú manželmi spoločnú domácnosť nevedú. Súd nevedela povedať akou sumou jej manžel prispieval vtedy, keď spolu žili v spoločnej domácnosti. V čase keď sa rozišli, sa dohodli, že odporca bude prispievať na malú sumou vo výške okolo 50,-Eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že býva v byte, ktorý je v jej vlastníctve a hypotéku nespláca a pokiaľ ide o to, že je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel, ona užíva len jedno a to Nissan Qashqai a to druhé, aj keď je jeho vlastníčkou to užíva jej dedko. Navrhovateľka súdu uviedla, že od 2.9.2013 nastúpila opätovne do práce, pracuje na Finančnom colnom úrade a jej príjem je vo výške 490,- Eur. K jej ďalším príjmom patrí výživné, avšak ide o výživné na maloleté dieťa, ktoré odporca platí vo výške 200,- Eur. Ďalej dostáva z ÚPSVaR prídavok na dieťa vo výške 21 - 23 Eur a rodičovský príspevok vo výške 230,- Eur ale táto suma sa vlastne prepláca, pretože dcéra navštevuje súkromné jasle. Pokiaľ ide o výdavky, tak sú v takej výške, v akej ich doložila súdu s tým, že sa jej zvýšili výdavky na benzín . Uviedla, že predtým pracovala na smeny, tak ten príjem bol iný pretože tam boli aj príplatky, teraz pracuje v štátnej správe, ten príjem je veľmi nízky. Podľa nej jej nárok na manželské výživné patrí aj keď spolu nežijú, súhlasí s tým, že aj manžel má výdavky a musí z niečoho žiť.
Odporca pri svojom výsluchu uviedol, že pracuje ako živnostník pre Merkury Market v Prešove a za prácou dochádza každý deň s tým, že dochádza autom, pričom sa striedajú. Jemu zamestnávateľ prispieva sumou 170,- Eur na prevádzku motorového vozidla a je to bez ohľadu na to, či ide tým autom alebo nejde. Býva v byte, ktorý je v jeho vlastníctve avšak spláca hypotéku mesačne vo výške 180,- Eur tak ako to písomne uviedol súdu vo svojom podaní. Ohľadne ostatných výdavkov uviedol, že sú také, aké uviedol súdu s tým, že sa mu mierne asi o 5,- Eur zvýšili výdavky na odvody s tým, že má takisto ako navrhovateľka výdavky aj na stravu a na hygienu . Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že situácia je rovnaká trvá na tom, aby návrh za dobu od kedy navrhovateľka nastúpila do zamestnania bol zamietnutý a zároveň pokiaľ ide o nárok na manželské výživné za dobu, keď bola na materskej za túto dobu nárok má avšak je otázne v akej výške.
Podľa ust. § 71 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v platnom znení manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pokiaľ ide vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, táto vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom manželstva alebo smrťou jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. V tejto súvislosti je potrebné zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti a je potrebné sa vysporiadať s tým, prečo
vznikla sociálna odkázanosť druhého manžela. Návrh na určenie manželského výživného možno podať nielen vtedy, ak existuje sociálna odkázanosť jedného z manželov ale aj vtedy, ak je potrebné dorovnať životnú úroveň manželov, čo je v súlade s princípom solidarity, ktorý nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia v dôsledku starostlivosti o deti a domácnosť. Starostlivosť o deti a domácnosť sa stavia na rovinu s finančným príspevkom, ktorým na potreby rodiny prispieva ten z manželov, ktorý je zárobkovo činný. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu druhý manžel neplní vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že návrh navrhovateľky je len čiastočne dôvodný. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o manželské výživné, to môže súd v zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine priznať len odo dňa podania návrhu a nie spätne a preto návrh navrhovateľky na priznanie manželského výživného za dobu od novembra 2012, keď návrh bol podaný na súde dňa 4.1.2013 nepovažoval za túto dobu za dôvodný. Za dôvodný je podľa súdu len návrh na manželské výživné za dobu od 4.1.2013 do doby, keď navrhovateľka nastúpila do zamestnania dňa 2.9.2013. Vykonaným dokazovaním predloženými listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou navrhovateľky bolo zistené, že v čase od podania návrhu do dňa nástupu do zamestnania predstavoval príjem navrhovateľky sumu rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa vo výške 222,70 Eur. Pokiaľ ide o výdavky tieto u navrhovateľky v tomto období predstavovali spolu sumu 262,77 Eur ( životné poistenie vo výške 12,61 Eur; internet vo výške 17,90 Eur; platby za byt vo výške 190, -Eur; inkaso vo výške 52,24 Eur a iné sumou nevyčíslené ako strava, benzín, lekár ). Z uvedeného je zrejmé, že výdavky u navrhovateľky presahovali jej príjmy. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť a výsluchom oboch účastníkov konania bolo na základe ich zhodného tvrdenia nesporné, že odporca od doby od kedy sa odsťahoval od navrhovateľky si voči nej neplní vyživovaciu povinnosť a ničím jej neprispieva, pričom v čase, keď spolu žili a viedli spoločnú domácnosť sa odporca podieľal na výdavkoch v tejto domácnosti a navrhovateľke pravidelne prispieval. V konaní nebola preukázaná pravdivosť dohody účastníkov konania o tom, že sa dohodli na tom, že si navzájom nebudú prispievať ničím tak, ako to tvrdil odporca. Navrhovateľka je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel, z ktorých však užíva len jedno, užívateľom toho druhého je dedko. Je vlastníčkou bytu. Z listinných dôkazov predložených odporcom bolo preukázané, že výška jeho mesačného príjmu zo živnosti je cca 1 200,- Eur ( z predloženého potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2012 suma 14799,- Eur /12 mesiacov je suma 1 233,25 Eur. Pokiaľ ide o výdavky odporcu tieto v uvedenom období od podania návrhu na súd dňa 4.1.2013 do nástupu navrhovateľky do zamestnania dňa 2.9.2013 predstavovali sumu 837,74 Eur čo súd zistil z predložených listinných dôkazov ( výdavky na dochádzku do práce vo výške 120,- Eur; výdavky na vozidlo vo výške 80, -Eur; odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 55,02 Eur, výdavky na elektrinu vo výške 15,- Eur, na káblovú televíziu vo výške 3,45 Eur; na mesačnú splátku hypotéky vo výške 180,31 Eur; na mobil vo výške 40,- Eur; na výživné na maloletú dcéru vo výške 200,- Eur+ strava a iné nevyčíslené. Odporca súdu preukázal aj iný mimoriadny jednorázový výdavok a to nedoplatok na bytovom družstve vo výške 664,30 Eur, ktoré však považoval za také nedoplatky, hlavne pokiaľ ide o byt, ktoré môžu vzniknúť aj u navrhovateľky. Pokiaľ teda z príjmu odporcu vo výške 1 200, -Eur odrátame jeho výdavky, tak mu zostane suma 362,26, pričom prihliadnuc na to, že jednorazovo uhradil nedoplatok na výživnom na maloletú vo výške 490,32 Eur, ktoré uhradil dňa 11.6.2013 ako aj na to, že odporca súdu nevyčíslil výdavky na stravu, súd mal za to, že v tomto období mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby prispieval na výživu manželke, keď súd vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch účastníkov konania bolo jednoznačné, že v období od podania návrhu do nástupu navrhovateľky do zamestnania nebola ich životná úroveň rovnaká a odporca si voči navrhovateľke aj keď odišiel zo spoločnej domácnosti neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a sám odporca aj na pojednávaní uviedol, že nárok navrhovateľky na manželské výživné za toto obdobie je dôvodný. Na základe takto zistených pomerov súd mal za to, že dôvodná je za obdobie od podania návrhu, t.j. od 4.1.2013 do dňa 30.8.2013, v ktorom navrhovateľka nebola zamestnaná z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa suma 100,- Eur mesačne a na zaplatenie takto zameškaného výživného za obdobie 8 mesiacov vo výške 800,- Eur súd zaviazal odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o zvyšné obdobie od nástupu navrhovateľky do zamestnania do zaplatenia, tu súd nepovažoval jej návrh za dôvodný. Navrhovateľka sama súdu uviedla, že sa zvýšil jej príjem o sumu 490,- Eur z dôvodu nástupu do zamestnania a pokiaľ ide o výdavky aj tieto sa síce zvýšili hlavne na benzín ,
pretože dcéru vozí do jaslí a sú aj zvýšené výdavky na stravu a zároveň síce zvýšil sa jej rodičovský príspevok, ktorý je momentálne vo výške 230,- Eur, avšak túto sumu si neponecháva a nedisponuje ňou, pretože ide na preplatenie jasieľ dieťaťa.
U odporcu v uvedenom období od nástupu navrhovateľky do zamestnania nastala zmena len pokiaľ ide o výdavky na odvody, ktoré sa mierne zvýšili a pokiaľ ide o príjem ten mu poklesol cca o 200, - Eur, pretože zamestnávateľ ho penalizuje. Vo vlastníctve hnuteľných a nehnuteľných vecí u účastníkov konania zmeny od uvedeného obdobia nenastali. Pri takomto stave, kde výške príjmu u navrhovateľky dosahuje sumu cca 743,- Eur a výška výdavkov cca sumu 500, -Eur + strava jej ostane zhruba 200,- Eur a zároveň u odporcu pri príjme cca 100,- Eur po poklese o zamestnávateľom uložené sankcie a výdavkoch cca 837,74 + 5 Eur zvýšené odvody teda suma 842,74 Eur + strava mu ostane taktiež zhruba 200, - Eur mal súd zato, že ich životná úroveň je rovnaká a preto za takéhoto stavu by nebolo spravodlivé uložiť odporcovi platiť manželské výživné navrhovateľke. V prevyšujúcej časti súd preto návrh navrhovateľky zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania súd o nich rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania a to podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. nakoľko navrhovateľka mala úspech vo veci len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).