Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1957-2006.pdf
PDF · 92.36 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-3Er/1957/2006
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trstená, Bernolákova 96/8, Trstená, IČO: 00314897, proti povinnému: G.S.Production, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Jánoškova 1626, IČO: 36 409 839, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.111,80 eura (63.620,- Sk) s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi
Zacharovi, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, trovy exekúcie vo výške 57,52 eura,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 20.01.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie vo veci konajúceho súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, v ktorom uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému z dôvodu, že v priebehu exekúcie bol povinný - spoločnosť G. S. Production, s.r.o. zrušená bez likvidácie postupom podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka a následne bola z obchodného registra dňom 25.08.2011 vymazaná.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 14031/L preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 26CbR /91/2010-156 zo dňa 07.06.2011, bola obchodná spoločnosť G. S. Production, s.r.o. zrušená bez likvidácie postupom podľa § 68 ods.9 Obchodného zákonníka a následne bola následne dňom 25.08.2011 z obchodného registra vymazaná.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka veta prvá, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné oboznámiť sa s dôvodmi pre ktoré bol zrušený. Ako je uvedené vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), podľa ktorého súd
exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011).
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené súdnym exekútorom, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku postupujúc podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu odmeny a hotových výdavkov a žiadal, aby mu súd v prípade zastavenia exekúcie priznal ich náhradu vo výške 69,47 eura.
Vychádzajúc z predloženej špecifikácie, exekútor si uplatnil odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1, písm. a), ods. 2 vyhlášky, za 5 hodín vo výške 33,20 eura, ktoré mal v rozsahu po 1 hodine vynaložiť na úkony: 1/ zmluva o vykonaní exekúcie + žiadosť o preddavok + prepracovanie zmluvy zo dňa 02.01.2007, 2/ upovedomenie o začatí exekúcie, 3/ príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 4/ príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008 + exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008, 5/ príkaz na odblokovanie účtu z 13.01.2014, zrušenie príkazu a exekučného príkazu zo dňa 08.07.2008, žiadosť o odblokovanie motorových vozidiel zo dňa 12.01.2014. Odmenu účtovanú paušálnou sumou si exekútor uplatnil po 3,32 eura za úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 vyhlášky za úkon podľa 15 ods.1 písm. a) vyhlášky - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky, za každé ďalšie zisťovanie majetku, takto spolu vo výške 6,64 eura. V rámci náhrady hotových výdavkov si exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 10,48 eura a náhradu za stratu času za pracovnú cestu vo výške 10,89 eura. Z odmeny a náhrad si uplatnil postupom podľa § 196 Exekučného poriadku v aktuálne účinnom znení DPH vo výške 20 %, čo činí 11,58 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ako je zrejme z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. pod č. EX 1309/2006 však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Ako je uvedené
vyššie, povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní spisu súdneho exekútora, po preskúmaní účelnosti, hospodárnosti a skutočného vykonania exekútorom špecifikovaných úkonov priznal exekútorovi v rámci trov exekúcie odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods.2 vyhlášky spolu za 3 hodiny vo výške 19,92 eura, paušálnu odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b), ods.3 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), j ) vyhlášky spolu vo výške 6,64 eura. Po preskúmaní dôvodnosti, opodstatnenosti a účelnosti vynaloženia priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 10,48 eura a náhradu za stratu času za pracovnú cestu vykonané do sídla povinného dňa 23.04.2007 vo výške 10,89 eura.
Z odmeny a náhrad priznaných spolu v sume 47,93 eura súd priznal exekútorovi DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách konania, nakoľko výška DPH s účinnosťou od 01.01.2011 bola stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 9,59 eura (20 % zo sumy 47,93 eura). Súd tak postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu, pre nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného poriadku. Zároveň súd poukazuje na to, že v praxi je ustálené, že právne služby medzi ktoré služby exekútora nepochybne patria, sú poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, v tomto prípade rozhodnutia o trovách exekúcie a až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia vzniká súdnemu exekútorovi daňová povinnosť k DPH.
Na rozdiel od exekútorom predloženého účtovania súd nezahrnul do súčtu času pre priznanie odmeny určenej podľa počtu hodín čas, ktorý mal vynaložiť v rozsahu 1 hodiny na úkon špecifikovaný ako zmluva o vykonaní exekúcie + žiadosť o poskytnutie preddavku + prepracovanie zmluvy, nakoľko predmetné úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na ich vykonanie nie je časom vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného.
Ďalej do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín súd nezahrnul čas v rozsahu 1 hodiny, ktorý mal súdny exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008 + exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008, nakoľko súd mal zo spisu súdneho exekútora preukázané, že súdny exekútor vydal dňa 08.07.2008 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky ktorú mal mať povinný voči svojmu dlžníkovi - Slovenská republika-Daňový úrad Dolný Kubín, za vzniknuté daňové preplatky a nadmerný odpočet za rok 2008, alebo ktoré vzniknú v budúcich daňových obdobiach, a následne vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním tejto peňažnej pohľadávky. Súdny exekútor uvedené úkony vykonal napriek tomu, že o takejto pohľadávke povinného voči daňovému úradu nemal vôbec vedomosť, čoho dôkazom je odpoveď daňového úradu zo dňa 18.07.2008, ktorou Daňový úrad Dolný Kubín súdnemu exekútorovi oznámil, že žiadne daňové preplatky ani nadmerný odpočet voči u povinného neeviduje a preto nie je možné ním vydaný príkaz realizovať. Z uvedeného dôvodu súd považuje uvedené úkony súdneho exekútora za neúčelné a nedôvodné a čas na ne vynaložený nemožno považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu v prospech oprávneného. Napokon z času, ktorý mal exekútor v rozsahu 1 hodiny vynaložiť na úkony - príkaz na odblokovanie účtu zo dňa 13.01.2014, zrušenie príkazu a exekučného príkazu na vykonanie inej peňažnej pohľadávky zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o odblokovanie motorových vozidiel zo dňa 13.01.2014, súd do súčtu pre priznanie odmeny podľa počtu hodín zahrnul len čas v rozsahu 10 minút, ktorý mohol súdny exekútor podľa názoru súdu, vychádzajúc zo svojej exekučnej činnosti, účelne a hospodárne vynaložiť na úkon
- odblokovanie účtu zo dňa 13.01.2014. Čas, ktorý mal exekútor podľa jeho špecifikácie vynaložiť na zrušenie príkazu a exekučného príkazu na vykonanie inej peňažnej pohľadávky - zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o odblokovanie motorových vozidiel zo dňa 13.01.2014 súd do súčtu pre priznanie odmeny nezapočítal vzhľadom k tomu, že daňový úrad Dolný Kubín voči povinnému neevidoval žiaden preplatok na dani ani nadmerný odpočet a takýto príkaz nemohol ani realizovať. Preto ak aj súdny exekútor dňa 13.01.2014 vypracoval podanie označené ako „príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 08.07.2008 - zrušenie“, čas naň vynaložený nemohol súd považovať za účelne využitý a nemohol ho ani započítať do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín. Rovnako z podania OR PZ v Dolnom Kubíne, ktoré bolo exekútorovi doručené dňa 22.02.2007 mal exekútor preukázané, že povinný nie je držiteľom resp. vlastníkom žiadneho motorového ani prípojného vozidla, preto v danej exekúcií nemohol ani žiadne vozidlo povinného odblokovať a preto ak aj dňa 13.01.2014 vykonal úkon „ žiadosť o odblokovanie motorových vozidiel“, vykonal ho neúčelne a nedôvodne a ani tento čas exekútorom vynaložený nemohol súd započítať do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín.
Vzhľadom na uvedené súd za reálne vynaložený čas na úkony exekučnej činnosti vykonané účelne a hospodárne v prospech oprávneného považoval čas v rozsahu 3 začatých hodín za ktorý mu priznal odmenu vo výške 19,92 eura.
Súd preskúmal súdnym exekútorom špecifikované trovy, ktorých náhradu si v súvislosti so zastavením exekúcie voči povinnému uplatnil a to z hľadiska oprávnenosti, dôvodnosti, a hospodárnosti, pretože len také trovy môže uložiť k náhrade oprávnenému, ktorý v tomto exekučnom konaní je už raz postihnutý neúspešnou exekúciou, keď jeho pohľadávka nebola vymožená a povinný v priebehu exekúcie zanikol. Druhýkrát bude oprávnený zaťažený úhradou trov exekúcie, ktoré by mal prioritne znášať povinný, no s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd k ich náhrade zaviazal oprávneného, no spravodlivé by bolo ak by bol oprávnený zaviazaný povinnosťou k úhrade len nevyhnutných a účelne vynaložených trov exekúcie. Preto súd dôsledne preskúmať účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov a následne priznal z exekútorom uplatnených
trov v rozsahu 69,47 eura ich náhradu v sume 57,52 eura nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie za účelné, hospodárne a dôvodné.
Celkové trovy exekúcie vzhľadom na vyššie uvedené predstavujú spolu 57,52 eura (odmena §§ 14,15 vyhlášky=26,56 eura, hotové výdavky= 21,37 eura, DPH z odmeny a náhrad=9,59 eura), a k ich úhrade súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného v tomto konaní v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.