Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31P-274-2013.pdf
PDF · 90.88 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/274/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky L. U., štátnej občianky Slovenskej republiky, skúšobného technika, bytom M. M., Y. XX proti odporcovi T. U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, t.č. nezamestnaného, bytom Z. - U. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov L. U., rodenej Y. a T. U., uzavreté dňa 04.09.2004, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce Trenčianska Turná, vo zväzku 6, ročník 2004, na strane 92, pod por. č. 4 sa r o z v á d z a.
S c h v a ľ u j e s a dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tohto znenia:
"Maloletá M. U. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia.
Otec dieťaťa s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej M. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva."
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva z dôvodu, že medzi ňou a odporcom dochádzalo k nezhodám. Manželstvo uzatvorili po 8-ročnčej známosti. Z tohto manželstva sa narodila dcéra M.. V spoločnej domácnosti žili 6 rokov. Po trvalých nezhodách sa odporca odsťahoval pred troma rokmi zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Pre prípad rozvodu manželstva navrhovala zveriť maloletú dcéru do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že na jej výživu bude odporca prispievať sumou 100 € mesačne, vždy do 20-tého dňa v mesiaci.
Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 04.09.2004 po 8-ročnej známosti. Z tohto manželstva sa narodila dcéra mal. M., a to dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po 8-ročnej známosti. Asi po dobu dvoch rokov bolo ich manželstvo harmonické, šťastné a bez vážnejších nezhôd. K nezhodám medzi manželmi začalo postupne dochádzať od času, kedy odporca stratil prácu, čo ovplyvnilo finančnú situáciu rodiny. Navrhovateľka tieto skutočnosti pociťovala tak, že nemá v odporcovi ako manželovi oporu. Dňa 18.05.2010 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a odišiel bývať ku svojim rodičom. Od toho času účastníci spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosti a intímne sa nestýkajú.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že nezhody v manželstve sú dlhodobé a vyplývajú z tej skutočnosti, že odporca stratil prácu, čo ovplyvnilo ekonomickú situáciu rodiny a vyvolávalo medzi manželmi opakované hádky. V dôsledku týchto nezhôd sa odsťahoval odporca 18.05.2010 zo spoločnej domácnosti a išiel bývať ku svojim rodičom. Vzťahy medzi manželmi boli narušené podľa odporcu i tým, že navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, čo však ona zásadne poprela. Existenciu rozvratu manželského spolužitia potvrdili obaja účastníci a nebola medzi nimi sporná. Sporná bola však príčina rozvratu ich manželstva, pričom odporca túto videl v nevere navrhovateľky a navrhovateľka túto videla v tom, že nemala v odporcovi dostatočnú oporu v manželskom spolužití a v rozdielnosti povahových vlastnostní. V danom prípade treba mať za to, že nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.
V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Potrebná miera rozvahy a zodpovednosti sa z ich vzťahu vytratila, keď prestali viesť spoločnú domácnosť a starať sa spoločne o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločné potreby rodiny. Ich manželstvo je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu nie je ani predpoklad jeho obnovenia. Súd i napriek tomu, že odporca s rozvodom nesúhlasil, je toho názoru, že nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností, manželstvo účastníkov rozviedol.
Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre dieťa pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Zákon o rodine číslo 36/2005 Z.z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
V danom prípade sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Rodičia sa zároveň dohodli aj na výške vyživovacej povinnosti otca k mal. M. v sume 50 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Účastníci ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode teda uzatvorili rodičovskú dohodu.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Navrhovateľka je zamestnaná ako skúšobný technik v N. E. L. L.. L. C..I.. M. s príjmom 606 € netto mes. Pracuje taktiež na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 05.11.2013, ktorú uzatvorila so A.
Y. L. M. U. M.K. M., pričom na základe tejto dohody vykonáva prácu vedúcej Folklórneho klubu Š. s príjmom cca 20 € mes.
Odporca je nezamestnaný odo dňa 13.06.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne ako uchádzač o zamestnanie. S E. - L. H..L..L.., E..L.. F. má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. V súčasnosti je bez príjmu, nepoberá ani žiadne dávky zo strany štátu. Má i zdravotné problémy, s ktorými má zvýšené finančné výdavky.
Maloletá M. má t.č. 9 rokov, je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Navštevuje kardiologickú a očnú ambulanciu. V rámci záujmovej činnosti chodí do ZUŠ W., odbor spev a maľovanie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd neupravoval styk s maloletým dieťaťom z dôvodu, že rodiča tento nežiadali upraviť.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).