Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou, v právnej veci navrhovateľa: W. C., O.. XX.X.XXXX, V. F. XXXX/XX, E. F., zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti odporcovi: MADÁCH-POSONIUM, spol. s.r.o., so sídlom Devätinova 54, Bratislava, IČO: 31 327 818, o zaplatenie 3.252,90 Eur s príslušenstvom 19. 02. 2014 takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 3.252,90 Eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01. 04. 2012 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia 469,68 Eur a iných trov konania 195 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, všetko do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 10. 2013 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia mzdy a odstupného vo výške 3.252,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % istiny ročne od 01. 04. 2012 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 1993 uzavretej účastníkmi tohto konania bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu na pracovnej pozícii vedúca predajne v Rimavskej Sobote. Na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31. 12. 2009 bola dohodnutá hrubá mesačná mzda vo výške 664 Eur. Na základe dohody sa účastníci tohto konania dňa 30. 01. 2012 dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 29. 02. 2012. Odporca navrhovateľovi neuhradil mesačnú mzdu za mesiace december 2011, január 2012 a február 2012. Odporca navyše neuhradil navrhovateľovi ani odstupné. Navrhovateľ sa preto obrátil na Inšpektorát práce, ktorý listom zo dňa 22. 05. 2013 navrhovateľovi oznámil, že jeho podnet považuje za opodstatnený. Navrhovateľovi preto patrí za vyššie uvedené obdobie hrubá mzdy vo výške 1.992 Eur (3 x 664 Eur), t. j. čistá mzda vo výške 1.626,45 Eur (3 x 542,15 Eur). Navrhovateľovi tiež patrí odstupné vo výške trojmesačnej mzdy vo výške 1.626,45 Eur (3 x 542,15 Eur). Vzhľadom na to, že odporca je s platením mzdy a odstupného v omeškaní, navrhovateľ má nárok aj na vyššie uvedený úrok z omeškania.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 29. 11. 2013 tak, že odporca eviduje voči navrhovateľovi pohľadávku titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách,

ktoré bola navrhovateľka povinná vyúčtovať odporcovi z dôvodu spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu neuznáva navrhovateľkou uplatnený nárok čo do jeho výšky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Z Pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 1993 vyplýva, že účastníci tohto konania uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce vedúca predajne.

Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30. 01. 2012 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01. 12. 1993 z dôvodu , nakoľko zamestnávateľ dňom 29. 02. 2012 ruší neefektívnu prevádzku. Pracovný pomer končí dňom 29. 02. 2012. Zamestnanec má nárok na dvojmesačné odstupné.

Z výplatnej pásky navrhovateľky vyplýva, že čistá mesačná mzda navrhovateľky predstavovala v mesiaci 11/2011 sumu vo výške 542,15 Eur.

Z Odpovede Inšpektorátu práce Bratislava na podnet na výkon inšpekcie práce zo dňa 25. 06. 2013 vyplýva, že podnet navrhovateľky bol opodstatnený. Odporca sa dopustil niekoľkých porušení zákona, okrem iného i nevyplatenia mzdy za obdobie od 12/2011 do 02/2012 a odstupného vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.zrušuje alebo 2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce;

Podľa účinného ku dňu 30. 01. 2012 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa .

Podľa § 118 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 citovaného zákona je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred

nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4.

Podľa ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej

dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, účastníci tohto konania uzavreli dňa 01. 12. 1993 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce navrhovateľa - vedúca predajne. Dňa 30. 01. 2012 tento pracovný pomer ukončili písomne vzájomnou dohodou, a to z dôvodu zrušenia prevádzky navrhovateľa, t. j. z dôvodu ustanoveného v . Bolo dohodnuté, že zamestnanec, t. j. navrhovateľka má nárok na dvojmesačné odstupné. Odporca navrhovateľke mzdu za obdobie od 12/2011 do 02/2012 a odstupné nezaplatil. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi sporné ani neboli.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľka má nárok na vyplatenie dlžnej mzdy za obdobie 12/2011 do 02/12 a odstupného. Odporca nárok navrhovateľky na zaplatenie mzdy a odstupného čo do dôvodu nespochybnil, avšak uviedol, že eviduje voči navrhovateľke pohľadávku titulom schodku na zverených

hodnotách a teda nárok navrhovateľky spochybňuje čo do výšky. Existenciu schodku však odporca nijako a ničím nepreukázal, neuviedol výšku schodku, neuviedol na akých hodnotách mal schodok vzniknúť ani to ako tento schodok zistil, či s navrhovateľkou existenciu schodku prejednal a pod. S poukazom na uvedené súd považuje tieto ničím nepodložené tvrdenia odporcu za účelové s cieľom vyhnúť sa základnej povinnosti zamestnávateľa, t. j. povinnosti poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu resp. uhradiť zamestnancovi nároky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, t. j. odstupné.

Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že aj keby existovala pohľadávka odporcu voči navrhovateľke z titulu schodku na zverených hodnotách, čo odporca v tomto konaní nepreukázal, odporca nie je oprávnený nevyplatiť mzdu resp. odstupné navrhovateľke, nakoľko zákon nepripúšťa možnosť zraziť zo mzdy (resp. odstupného) akékoľvek nároky odporcu, ktoré nie sú taxatívne vymedzené v zákone ( ). S poukazom na uvedené má súd za preukázané, že nárok navrhovateľky za dôvodný.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd má za to, že navrhovateľka rovnako preukázala aj výšku uplatneného nároku, ktorý pozostáva z dlžnej mzdy za obdobie od 12/2011 do 02/2012 a odstupného. Pokiaľ ide o odstupné, hoci bolo v dohode o skončení pracovného pomeru dohodnuté, že navrhovateľka ako zamestnanec má nárok na dvojmesačné odstupné, táto dohoda odporuje zákonu a preto je v tejto časti neplatná. Nárok navrhovateľky na zaplatenie trojmesačného odstupného vyplýva priamo zo zákona, nakoľko navrhovateľka bola v pracovnom pomere u odporcu dlhšie ako 5 rokov a pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu ustanoveného v . Navrhovateľke teda aj bez ďalšieho (dohoda) vznikol nárok na zaplatenie odstupného vo výške tak, ako bol

navrhovateľkou uplatnený v tomto konaní, t. j vo výške trojmesačnej mzdy. Odporca navyše spôsob výpočtu nároku navrhovateľky nijako nespochybnil a v konaní namietal jedine existenciu svojej pohľadávky voči navrhovateľke. Súd preto považuje nárok navrhovateľky za dôvodný v celom rozsahu a preto mu vyhovel.

Nakoľko odporca navrhovateľke dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a preto je povinný zaplatiť navrhovateľke aj úrok z omeškania vo výške tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú:

a) trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. pozostávajú z:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 121,17 EUR vychádzajúc z hodnoty veci 3.252,90 Eur ( vyhlášky č. ):

- prevzatie a príprava zastúpenia 25. 04. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 27. 09. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Režijný paušál - 2 x 7,81 Eur + 1 x 8,04 Eur, spolu 23,66 Eur.

3/ Náhrada za stratu času

- pojednávanie 19. 02. 2014 - 4 x 13,40 Eur, t.j. 53,60 Eur

4/ Cestovné náhrady

- pojednávanie 19. 02. 2014 - 100 km, spotreba 7,4 l/100 km, cena paliva 1,434 Eur/1 l, paušálna náhrada 0,183 Eur/ 1 km, t. j. 28,91 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 363,51 Eur + režijný paušál 23,66 Eur + náhrada za stratu času 53,60 Eur + cestovné náhrady 28,91 Eur, t. j. spolu 469,68 Eur.

Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 20. 02. 2014, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.

b) iné trovy konania - zaplatený súdny poplatok vo výške 195 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.