Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-52-2011.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej
veci navrhovateľa: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., E. Ľ. L. XX, t.č. bytom B. sociálnych služieb G., Ul. Republiky, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo obrany SR, o obmedzovanie osobnej slobody nanotechnológiou a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal predovšetkým, aby bol zbavený sledovania nanotechnológiou. Žiadal, aby táto skutočnosť bola súdom priznaná, že bol sledovaný a je stále sledovaný, aby mu bol umožnený slobodný odchod z krajiny. Ako náhradu nemajetkovej ujmy žiadal, aby mu bolo vyplatených 3.000.000 Eur, preplatenie polročného voľna, ktoré si vyberie sám a bude mu vyplácaná gáža 1.000 Eur mesačne + každý deň 3 gastro lístky v hodnote 3 Eur. Okrem tohto žiadal, aby počas 6 mesačného oddychu si mohol urobiť kurz na vodičský preukaz na vedenie osobného motorového vozidla. Viac krát sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní, že je sledovaný. Vinou polície, ktorá tento stav odmietla riešiť, sa dostal na psychiatriu. Tam bol nútený brať rôzne lieky, dostával elektroškoky. Navyše psychiatri, ktorí ho vyšetrovali, pochádzali z civilného sektoru a nemohli sa jednoznačne vyjadriť k tomu, či skutočne je sledovaný nanotechnológiou alebo nie. Nanotechnológiu popísal ako špeciálnu vec, keď mu pichli do krvi malé mikročastice, ktoré sa rozšírili po tele a na základe týchto potom sa takáto osoba sleduje, sleduje sa jeho mozog, jeho myšlienkové pochody. Tieto technológie prišli na Slovensko z Izraela. Používa ich aj Spravodajská služba Ministerstva národnej obrany a možno aj SIS. Návrhom sa chce zbaviť tejto nanotechnológie a tlaku, ktorý je vyvíjaný na neho predovšetkým zo strany Ministerstva obrany.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom ku skutočnosti, že návrh na začatie konania považujú za vykonštruovaný a ničím nepodložený, nemali sa ani k čomu konkrétne vyjadriť. Súhlasili, aby bola vec prejednaná v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Žilina 21Ps/15/2011, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Tak, ako je to už vyššie konštatované, navrhovateľ preukazoval, že je niekoľko rokov sledovaný nanotechnológiou, čo mu prekáža v osobnom živote. Chybou polície sa dostal na psychiatriu. Žiadal, aby bol zbavený dôkazného bremena, lebo ako jedinec nemôže preukázať, že je sledovaný nanotechnológiou. Spočiatku žiadal, ako je to už vyššie uvedené, 300.000 Eur za zavlečenie na psychiatriu a za sledovanie nanotechnológiou žiadal byt v Bratislave a 300.000 Eur. Vinou sledovania prišiel o zamestnanie a z tohto dôvodu má aj zdravotné problémy. Neskôr doplnil svoj návrh o to, aby bol vydaný zákaz styku psychiatrov s jeho osobou. Žiadal oddych na mieste v rámci SR, ktoré by si sám vybral, kde mu bude vyplácaná gáža 1.000 Eur mesačne a každý deň dostane 3 gastro lístky v hodnote 3 Eur. Psychiatrické záznamy budú z jeho zdravotnej dokumentácie vyňaté a skartované, ako nepravdivé. Počas 6 mesačného oddychu si bude môcť urobiť kurz na vodičský preukaz. Zotrval na tom, aby mu bolo vyplatených 3.000.000 Eur za 14 ročné sledovanie nanotechnológiou. Tvrdené skutočnosti potvrdil a zotrval na uvedených skutočnostiach aj na samotnom pojednávaní.
Odporca sa pojednávania nezúčastnil. V písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Návrh považoval za nedôvodný.
Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu 21Ps/15/2011 zo dňa 9.septembra 2013 mal súd zistené, že navrhovateľ má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Menovaný nie je spôsobilý podávať podnety, sťažnosti a oznámenia na štátne orgány, či iné štátne a súkromné inštitúcie, ktoré sú v priamej súvislosti s jeho duševnou poruchou, t.j., ktoré sú paticky motivované ( poškodzovania Ministerstva SR nanotechnológiou, žiadosť o jej odstránenie, prešetrenie okolnosti domnelého zavedenia nanotechnológie, požadovanie odškodného za domnelé poškodenie štátom a s tým súvisiace iné podania).
Z tohto rozsudku vyplýva, že na navrhovateľa bol podaný podnet na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony. Na základe dokazovania potom vyriekol súd rozsudok, ako je vyššie označený.
Navrhovateľ na pojednávaní navrhoval súdu, aby v rámci dokazovania vypočul svedka K. X., ktorý býva v Bratislave na neznámom mieste. Má to byť svedok - bývalý policajt. Tento môže potvrdiť, že bol sledovaný nanotechnológiou. Rozširoval o jeho osobe, keď býval v hoteli v Bratislave, že je sexuálny úchylák. Ďalej chcel vypočuť W. T., ktorá tiež pracovala v hoteli Z. v I. na I. XX. Táto mala tiež informácie o tom, že bol sledovaný nanotechnológiou.
Čo sa týka uvedených navrhnutých dôkazov, súd tieto návrhy zamietol. Navrhovateľ nevedel presne označiť, kde sa zdržuje svedok K. X., kde konkrétne v Bratislave býva. Čo sa týka svedkyne T., táto mala pracovať v hoteli Z. v I.. Súd tieto dôkazy nevykonal, a to z toho dôvodu, že výsluch svedkov, ako ich označil navrhovateľ, sa súdu javil ako nadbytočný. Súd by musel lustrovať osoby vyššie uvedené. Navrhovateľ nevedel uviesť bližšie miesto pobytu týchto svedkov. Svedok X. mal údajne rozširovať informácie o navrhovateľovi, že je sexuálny úchylák. Akým spôsobom by mal preukázať, že je navrhovateľ sledovaný nanotechnológiou, toto súdu neobjasni.. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd teda zamietol.
Navrhovateľ ostal v dôkaznej tiesni. Jeho písomný návrh, resp. jeho ústna výpoveď na pojednávaní boli len v rovine osobných tvrdení. Navrhovateľ vôbec neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd musel postupovať tak, že jeho návrh v plnom rozsahu zamietol. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu, ktorým boli obmedzené jeho práva na právne úkony.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol úspešný odporca, ktorý si však neuplatnil žiadne trovy konania, a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo n a náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).