Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-212-2013.pdf
PDF · 76.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/212/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej W. G., bývajúcej v Y., N. trieda XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o 3.815,78 € a prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2012, č.k. 28C 128/2012-42, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet advokáta JUDr. Igora Šafranka náhradu trov prvostupňového konania 168,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením konanie o návrhu na začatie konania žalobcu zastavil. Uložil Daňovému úradu Bratislava vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 221,87 €, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie o zastavení konania zdôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. keď vychádzal z toho, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 1.6.2012 bez bližšieho odôvodnenia vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dispozitívny úkon žalobcu považoval za preukázaný, pričom mal za to, že súhlas žalovaného k zastaveniu nie je potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pričom vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že trovy vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka, zvlášť tiež so zastúpením vedľajšieho účastníka advokátom v konaní, nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval síce, že možnosť účastníka zastúpiť sa advokátom v konaní patrí medzi základné práva dané Ústavou Slovenskej republiky, preto voči vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ani k jeho zastúpeniu, nemal súd prvého stupňa výhrady. Posudzovaný prípad však vnímal v kontexte s ďalšími stovkami konania, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady je bezozbytku príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne, bez akejkoľvek náväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa alebo povahu spotrebiteľského sporu len podľa jediného kritéria, ktorým bola osoba navrhovateľa a ďalej, že do každého z týchto konaní vedľajší účastník vstúpil neadresne
oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, ďalej, že obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala len v paušálnej námietke premlčania nároku bez akejkoľvek náväznosti na postoj žalovaného k prípadnému premlčaniu dlhu predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto v neadresnom poukázaní na spotrebiteľský charakter veci a nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétnosti vzťahujúcich sa len na ten ktorý prípad, pričom v každom z týchto konaní si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a nakoniec, že vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť. Vo svetle týchto skutočností sa súdu prvého stupňa javí, že ústredným účelom vstupu Združenia na ochranu spotrebiteľa do tohto konania rovnako ako do stoviek iných konaní nebola ani tak pomoc konkrétnemu spotrebiteľovi alebo skupine spotrebiteľov, prípadne napomôcť k riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich okruhu ako skôr vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych služieb advokátom. Náhradu odmeny hotových výdavkov, za ktoré si vedľajší účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľa, o ktorom vedľajší účastník v čase vstupu do konania nepochybne nemal ani najmenšiu vedomosť, tak nevyhnutne bola prostriedkom a nie účelom tohto vstupu. Vstup vedľajšieho účastníka do konania s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa nezodpovedá účelu sledovanému ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a ako taký predstavuje podľa posúdenia súdu zneužitie procesného práva. Trovy vynaložené v súvislosti s procesnými úkonmi, ktorými dochádza k zneužitiu práva nespĺňajú požiadavky účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p, a preto napriek tomu, že žalovanému v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako neúčelne vynaložených nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu, a to iba proti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka včas podal odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom uznesení argumentuje, že zastúpenie žalovaného vedľajším účastníkom je neúčelné, táto argumentácia sa vedľajšiemu účastníkovi javí ako jednostranná a nespravodlivá, keď ten istý súd vydal žalobcovi platobný rozkaz, priznal mu náhradu trov konania, pričom žalobca si účtuje aj náhradu za úkon, ktorý nemá oporu v advokátskej tarife, ani nie je uskutočnený v rámci súdneho konania, t.j. písomné podanie protistrane, pokus o zmier a tomu istému súdu nevadí, že silná spoločnosť, ktorou je právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok ako predmetom svojej činnosti a súdu nevadí, prečo sa táto inkasná spoločnosť patriaca k najväčším v Európskej únii, ktorá podľa svojej internetovej stránky zamestnáva len na Slovensku 250 zamestnancov, dala zastupovať silnou špecializovanou Advokátskou kanceláriou proti slabým spotrebiteľom. Poukázal na to, že okresnému súdu nevadí, že žalobca tak koná napriek tomu, že vykonáva svoj predmet činnosti, ale u vedľajšieho účastníka to prekáža. Ďalej má za to, že uznesenie postráda argumentáciu súdu používanú proti vedľajšiemu účastníkovi, že žalobca, ktorý má vo svojom predmete činnosti vymáhanie pohľadávok, tak má robiť sám bez služieb advokáta. Žalobca v desaťtisícových typových žalobách je zastúpený advokátom. Má za to, že ide o diametrálne rozdielne posudzovanie, pri úvahách o náhrade trov konania u Združenia na ochranu spotrebiteľa a u vymáhačskej organizácie, čo je pre vedľajšieho účastníka nepochopiteľné. Pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu postupu poukázal na to, že reaguje adekvátne na kvalitu a kvantitu žalôb, ktoré sa líšia len vpisovaním iných mien a iných čísel a údajov, pričom je evidentné, že žalobca ignoruje práva spotrebiteľa. Navrhuje preto zistiť, za posledné dva roky v koľkých konaniach zobral žalobca žalobu späť alebo bol neúspešný v konaniach, do ktorých vstúpili a v koľkých, do ktorých nevstúpili. Toto zistenie by malo byť dostatočným argumentom na preukázanie účelnosti, hospodárnosti a nadbytočnosti vstupovania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta. Pokiaľ ide o spochybnenie práva na zastupovanie poukázal na ust. článku 47 ods. 2 Ústavy SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznať náhradu trov konania, a to za konanie na súde prvého stupňa za dva úkony prípravu a prevzatie zastupovania a odpor proti platobnému rozkazu, ako aj za odvolanie, pričom hodnotu jedného úkonu považoval 141,07 €, režijný paušál za rok 2012 7,63 €, za rok 2013 7,81 € a DPH vo výške 20%.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že priznanie trov v danom prípade nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže uplatnené trovy sú neúčelné.
Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a priznal vedľajšiemu účastníkovi proti žalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci, t.j. za prípravu a prevzatie zastupovania, a to vo výške odmeny za jeden úkon 141,07 €, režijný paušál 7,63 € plus 20 % DPH, spolu 168,44 €.
Odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za ďalší uplatnený úkon za zastupovanie pred súdom prvého stupňa, a to za odpor proti platobnému rozkazu. Tento úkon odvolací súd nepovažuje za účelný, lebo žalobca sa o obsahu odporu nedozvedel predtým ako vzal žalobu späť. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že žalobu nezobral späť následkom námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom. Z uvedeného dôvodu tento úkon odvolací súd nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Naviac, ak sa prihliadne aj k tomu, že platobný rozkaz nebol doručený účastníkovi konania.
Inak, odvolací súd vzal za základ svojho odôvodnenia argumentáciu súdu prvého stupňa uvedenú v prvej časti od posledného odseku, kde súd prvého stupňa konštatuje, že akceptoval právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť v konaní pred súdom prvého stupňa advokátom, keďže toto právo patrí k základným právam garantované Ústavou SR. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd aj tento vstup do konania považuje za štandardnú procesnú situáciu, a preto, keďže proti nemu nemal ani súd prvého stupňa výhrady, nemožno mať potom výhrady ani proti tomu, že účastník, ktorý do konania vstúpil, má právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore. Pre ich posúdenie je potom podstatná len skutočnosť, či trovy konania boli účelne vynaložené.
V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a má za to, že trovy konania v danom prípade boli účelne vynaložené, keďže žalobca vzal späť žalobu potom, čo sa z doručeného platobného rozkazu dozvedel, že vedľajší účastník do konania vstúpil. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 9.5.2012 a v jeho úvodnej časti (označenie účastníkov) je uvedený aj vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom.
Keďže žalobca neuviedol žiadny iný dôvod svojho späťvzatia, odvolací súd vychádzal z toho, že dôvodom späťvzatia žaloby bol vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.
Pokiaľ však ide o vznesenú námietku premlčania uvedenú v odpore vedľajšieho účastníka, o tejto sa žalobca nedozvedel predtým, ako vzal žalobu späť, pretože odpor podaný vedľajším účastníkom nebol žalobcovi doručený.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 224 O.s.p., a preto priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za jeden úkon právnej pomoci v rozsahu 1/2, a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu vo výške 70,53 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.