Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľa: Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom v Senici, Dlhá 1424/47, IČO: 36 246 204, zastúpeného Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom so sídlom v Senici, Paulínyho - Tótha 30, P.O.BOX 121, proti odporcovi: E. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., Č. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, v konaní o zaplatenie 1.712,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 24. septembra 2012 č.k. -300 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Martinca, advokáta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 1.712,34 eur s prísl. titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Navrhovateľa zaviazal uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.054,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uhradiť trovy štátu vo výške 28,24 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa , , a (ďalej len „“) súd prvého stupňa uzavrel, že návrh nie je dôvodný, preto ho zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nemal za spornú tú skutočnosť, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy od 01.01.2002 ako obchodný zástupca pre ambulantný predaj s miestom výkonu práce - územie SR. Z výsledkov znaleckého dokazovania, vykonaného znalcom Ing. Jozefom Škultétym, PhD., v znaleckom posudku zo dňa 20.01.2010 súdu prvého stupňa vyplynul ten záver, že z dôvodu nevykonania inventarizácie ku dňu nástupu odporcu do pracovného pomeru, t.j. ku dňu 01.01.2002, čím nie sú vykonané počiatočné stavy tovaru v mobilnom sklade, nie je možné zistiť, či navrhovateľom uplatňovaný schodok vznikol od momentu vzniku pracovného pomeru odporcu do predmetnej inventarizácie, teda v čase od 01.01.2002 do 28.10.2002. Prípadný rozdiel zistený inventúrou totiž mohol vzniknúť v mobilnom sklade „. XXX“ už pred vznikom pracovného pomeru odporcu, resp. nevznikol žiadny inventarizačný rozdiel, keďže nie sú známe počiatočné stavy mobilného skladu „. XXX“. Z doplňujúceho znaleckého posudku zo dňa 14.02.2011 vyplynulo, že z písomností predložených navrhovateľom nie je možné zistiť, či odporca skutočne uvedený tovar fyzicky prevzal, preto nie je možné posúdiť ani správnosť vykonanej inventarizácie a nie je možné preukázať výšku vykazovaného schodku v sume 51.586,- Sk (1.712,34

eur), a to hlavne z toho dôvodu, že navrhovateľ nepredložil znalcom požadované písomné doklady, príjemky a výdavky tovaru, ktoré by boli prevedené z technickej do písomnej formy a na ktorých by bol podpis odporcu, ktorým by potvrdil prijatie tovaru na sklad. V konaní vypočutý znalec Ing. Škultéty Jozef, PhD. zotrval na záveroch znaleckého posudku a doplňujúceho znaleckého posudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znalcom z odvetvia účtovníctva, ktorý by posúdil vedenie účtovníctva podľa platnej právnej úpravy v čase vzniku škody z dôvodu, že doplnenie dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ navrhovateľ opieral svoj nárok voči odporcovi o výsledky inventúry vykonanej dňa 26. až 28.10.2002, a ktorou mala byť zistená výška schodku vo výške 51.586,-Sk (1.712,34 eur) nepreukázal, že ním uplatňovaný schodok vznikol od vzniku pracovného pomeru odporcu do predmetnej inventarizácie, t.j. od 01.01.2002 do 28.10.2002. Právne významnou skutočnosťou podľa úvahy súdu prvého stupňa nie je ani to, či účtovná evidencia navrhovateľa bola vedená písomnou formou alebo bola prevedená do elektrickej formy, rozhodujúcim bolo len to, či z účtovnej evidencie bolo možné vyvodiť existenciu schodku, za ktorý by niesol zodpovednosť odporca. Keďže na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nemal jednoznačne preukázané, že odporca je zodpovedný za navrhovateľom uplatnený schodok, návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému odporcovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. za jeden úkon právnej služby a režijný paušál spolu vo výške 1.054,47 eur s DPH.

Neúspešného navrhovateľa podľa zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 28.24 eur, ktoré spočívajú v rozdiele medzi trovami znaleckého dokazovania vyplatenými štátom vo výške 378,24 eur a zložených preddavkov zaplatených navrhovateľom 350,- eur, čo činí 28,24 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že odporca od 01.06.2001 pracoval u súkromného podnikateľa M. A. na dobu neurčitú a podľa pracovnej zmluvy bol zaradený na pozíciu obchodný zástupca pre ambulantný predaj v mobilnom sklade „. XXX“. Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti mu bol zverený tovar inventúrou dňa 16.06.2001 a ďalšia inventúra bola vykonaná dňa 27.12.2001. Dňa 31.12.2001 došlo k predaju zásob od fyzickej osoby M. A. obchodnej spoločnosti Emil Krajčík s.r.o. Senica, ktorá k 01.01.2002 prevzala všetky obchodné aktivity fyzickej osoby M. A.. Týmto došlo k úplnému prevodu tovaru v mobilnom sklade „. XXX“ na nového zamestnávateľa a tento prevzal aj zamestnancov, medzi nimi aj odporcu, s ktorým uzavrel novú pracovnú zmluvu a dohodu o hmotnej zodpovednosti. Tovar, ktorý bol účtovne zistený inventarizáciou ku dňu 27.12.2001 nebol v čase medzi 27.12.2001 a 01.01.2002 predmetom žiadnych transakcií a manipulácie, bol uzamknutý v mobilnom sklade a strážený strážnou službou a bol súčasne tým tovarom, ktorý na základe novej dohody o hmotnej zodpovednosti bol zverený odporcovi. Tento tovar bol zverený odporcovi pri vzniku pracovného pomeru u novo založenej právnickej osoby, ktorá na základe zmluvy kúpila predajne aj so skladovými zásobami od fyzickej osoby na základe inventúr vykonaných na konci roka. Je nereálne požadovať, aby boli vykonané inventúry vo všetkých prevádzkach navrhovateľa (k 31.12.2001 ich bolo viac ako 60). Odporca vykonával tie isté práce a nakladal s tým istým tovarom, ktorý mu bol zverený preúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX T. Č.. XXXXXXXX I. XX.XX.XXXX. Z toho pohľadu je zrejmé, ktorý konkrétny tovar bol odporcovi zverený. Znalec však nerešpektoval skutočnosť, že odporca zverené hodnoty pôvodnému zamestnávateľovi nevrátil, tieto kontinuálne obhospodaroval, a preto mu ani osobitným úkonom neboli nanovo zverované. Znalec ani neskúmal dôkazy predložené navrhovateľom, len konštatoval, že z podkladov nie je možné preukázať prevzatie tovaru odporcom a ani verifikovať výsledky inventúry. Doplnok znaleckého posudku pritom bol v rozpore s odborným stanoviskom D.. F. A., znalca v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý osvedčil, že účtovná evidencia navrhovateľa spĺňala náležitosti zákona o účtovníctve v platnom znení, že účtovníctvo bolo vedené správne a preukazným spôsobom tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Zariadenie PSION, ktoré bolo použité pri spracovávaní pohybu tovaru medzi jednotlivými užívateľmi týchto zariadení, pracovalo podľa tohto odborného stanoviska spoľahlivo, presne a nevykazovalo chybovosť pri práci, školený personál mal možnosť kedykoľvek kontrolovať stav zásob v predajni so stavom v skladovej evidencii spoločnosti a prevádzka tohto systému plne vyhovovala

zákonným požiadavkám na vedenie účtovníctva, platným v medziinventarizačnom období, v ktorom bol zistený schodok na zverených hodnotách. Znalec preto nepostupoval správne, keď odmietol posudzovať doklady prevedené z elektronickej do písomnej formy, na ktorých z podstaty veci nemohli byť podpisy odporcu. Nestotožnil sa so skromným odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa v siedmom odseku na piatej strane rozsudku a zároveň uviedol, že odporuje procesnému postupu súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania podľa platnej úpravy účtovníctva vzniku škody. Vytkol preto súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom a potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku je navyše podľa názoru navrhovateľa nedostatočné a sčasti nezrozumiteľné.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že odvolacia argumentácia navrhovateľa je zhodná s prezentovaným názorom a tvrdeniami počas prebiehajúceho konania. Súdny znalec v posudku v časti II. v odpovediach na otázky č. 1 a č. 2 vecne správne konštatoval, že v účtovnej evidencii absentujú doklady, ktoré by preukazovali skutočný príjem a výdaj tovaru, a preto nemožno zodpovedne určiť, že tovar, ktorý navrhovateľ uviedol vo svojej účtovnej evidencii a o ktorom tvrdil, že predstavuje schodok, je skutočne inventarizačným rozdielom oproti tomu, čo podľa ním vedenej účtovnej evidencie odporcovi bolo zverené v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti. Toto konštatovanie nemá vecný súvis s tým, či navrhovateľ viedol účtovníctvo o tovare na sklade v zákonom predpísanej forme alebo nie. Pojem inventarizácie nemožno chápať zjednodušene v tom zmysle, že ide o jednostranné zachytenie stavu hodnôt, ktoré sa odovzdávajú v rámci hmotnej zodpovednosti zamestnancovi. Z inventarizácie musí byť preukázateľne zistené, čo bolo zamestnancovi skutočne zverené, teda odovzdanie a prevzatie zverených hodnôt. Navrhovateľ v prebiehajúcom konaní bol schopný predložiť súdu iba ním vedenú evidenciu stavu zásob, z ktorej však nemohol byť vykonaný dôkaz o skutočnom fyzickom odovzdaní konkrétneho tovaru odporcovi. Navrhovateľ ani žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami nepreukázal stav hodnôt, ktoré mal odporca prevziať v rámci hmotnej zodpovednosti. Doplňovanie znaleckého dokazovania podľa návrhu navrhovateľa by bolo, vzhľadom k uskutočnenému znaleckému dokazovaniu a vo vzťahu k predmetu konania, nadbytočné. Overenie správnosti alebo nesprávnosti vedenia účtovnej evidencie bez preukázania toho, čo bolo zamestnancovi v pracovnom pomere v rámci dohody o hmotnej zodpovednosti skutočne zverené, je bez právneho významu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , v rozsahu danom v ust. , , z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.02.2014 o 09.20 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 221, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 11.02.2014 v zmysle ust. ,

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Navrhovateľ namietal odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané

iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolacie námietky boli navrhovateľom uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa, s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní ani nebolo sporným, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa, ktorý bol jeho zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy so vznikom pracovného pomeru od 01.01.2002. Odporca u navrhovateľa pracoval v pozícii obchodného zástupcu pre ambulantný predaj s miestom výkonu práce - územie SR. Súčasťou pracovnej zmluvy bol aj popis pracovnej činnosti. Účastníci konania uzavreli dňa 01.01.2002 dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, ktoré boli prevzaté k preprave a ktoré bol odporca povinný vyúčtovať. Nimi sa podľa obsahu tejto dohody rozumie tovar, materiál, ceniny a hotovosti prevzaté zamestnancom k tomuto účelu, ako aj iné predmety určené zákazníkom (odmeny, výhry). Zamestnanec zároveň prebral hmotnú zodpovednosť za hotovosti, prípadne iné ceniny určené k obstaraniu pohonných hmôt.

Navrhovateľ uplatňoval predmetný nárok voči odporcovi titulom jeho zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať za obdobie od 01.01.2002 do 28.10.2002, a ktorý bol zistený inventúrou vykonanou v dňoch 26. až 28.10.2002.

Správne uzavrel súd prvého stupňa, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a ani jej výšku vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, ako jedného z predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa ust. ( ) a z toho dôvodu postupoval správne, pokiaľ návrh zamietol.

Podľa , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorý uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa , zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Zodpovednosť zamestnanca podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, patrí k osobitnému druhu pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za túto škodu vzniká, pokiaľ zamestnávateľ preukáže, že uzavrel so zamestnancom platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo iných hodnotách určených na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. U tohto druhu zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný zavinenie zamestnanca preukazovať ( ). Zavinenie zamestnanca na vzniku škody sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví úplne alebo čiastočne, len pokiaľ preukáže, že schodok vznikol úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia ( ).

Charakteristickým znakom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je ich určenie na obeh alebo obrat po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. Schodok pritom predstavuje účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou veci (a iných hodnôt) riadne zverených a zúčtovaných na jednej strane a medzi hodnotou veci (a iných hodnôt) jednak zistených a jednak vyúčtovaných. Zisťuje sa za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním, počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenách, ktoré sa musia premiestniť do konečného vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojej dispozícii, t.j. vo svojom zverení tieto hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal, t.j. kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v čase vyúčtovania sa u neho nachádzajú, prípadne, že sa u neho nachádza ich peňažná protihodnota. Inak povedané hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú rovnováhu jemu zverených hodnôt.

Schodok býva spravidla zisťovaný inventarizáciou (fyzickou alebo dokladovou inventúrou) ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným stavom majetku a záväzkov. Pokiaľ nie je schodok zistený (preukázaný) inventarizáciou, bez ďalšieho to neznamená, že by zamestnávateľ nemal voči zodpovednému zamestnancovi nárok na náhradu škody za tento schodok; zamestnávateľ však musí, pokiaľ má byť jeho žaloba úspešná, inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré pracovník prevzal na vyúčtovanie a skutočnosť, že došlo ku škode (schodku) na zverených hodnotách.

Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia a výška škody.

Z výsledkov znaleckého dokazovania, vyplývajúcich zo záverov znaleckého posudku č. 3/2010 znalca Ing. Jozef Škultétyho, PhD. a z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 3/2010 totiž vyplynulo, že z dokladov predložených navrhovateľom nemožno posúdiť správnosť vykonanej inventarizácie, teda ani nie je možné preukázať výšku vykázaného schodku v sume 1.712,34 eur, a to predovšetkým z toho dôvodu, že z dokladov predložených navrhovateľom nie je možné zistiť, či odporca tovar fyzicky skutočne prevzal, resp. či zaň zaplatil. Nakoľko neexistuje obrat v mobilnom sklade označenom „. XXX“, t.j. počiatočný stav, príjem tovaru, výdaj a zostatok, nie je možné jednoznačne určiť, či rozdiel, ktorý navrhovateľ vykazuje je inventarizačný rozdiel - teda tzv. manko na tovare na sklade. Zo strany

navrhovateľa totiž neboli predložené príjemky a výdajky tovaru, týkajúce sa mobilného skladu za rozhodné obdobie, na ktorých by bol podpísaný odporca, čo by preukazovalo, že odporca tovar prijal. Navyše nakoľko nebola vykonaná inventarizácia ku dňu nástupu odporcu do pracovného pomeru, t.j. k 01.01.2002, čím nie sú vykázané počiatočné stavy tovaru v mobilnom sklade, nie je možné preukázať existenciu a výšku schodku. Navyše upriamil pozornosť na faktúru č. XXXXXXXX, A. bol odpredaný tovar fyzickou osobou M. A. spoločnosti Emil Krajčík s.r.o., pričom stav, ktorý je na tomto zozname uvedený, považuje navrhovateľ za počiatočný stav zásob v mobilnom sklade označenom „. XXX“. Avšak ani na tejto faktúre sa nenachádza podpis odporcu, ktorý by potvrdzoval, že tovar skutočne fyzicky prevzal. Z týchto dôvodov nemožno jednoznačne zistiť vznik schodku v mobilnom sklade.

Z takto vykonaného dokazovania možno preto uzavrieť, že aj napriek tomu, že výška schodku tovarových zásob je evidentná z inventúry vykonanej v dňoch 26. až 28.10.2002 na sklade navrhovateľa, z vykonaného dokazovania nemožno odvodiť záver o existencii a výške schodku v mobilnom sklade „. XXX“, za ktorý zodpovedal odporca. Navrhovateľ totiž nedisponoval takými dôkazmi prostriedkami, ktorými by preukázal existenciu fyzicky prevzatého tovaru odporcom do svojho skladu, ale aj tovaru fyzicky odporcom odovzdaného navrhovateľovi, prípadne finančnej hotovosti, teda obeh tovaru.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že účtovné záznamy vykonával elektronickou formou a že tovar neodovzdával odporcovi „oproti podpisu“, čo je v súlade s účtovnými predpismi.

Z týchto tvrdení navrhovateľa však možno len uzavrieť, že pre potreby preukázania skutkových tvrdení o vzniku škody sa navrhovateľ tým, že výdajky a príjemky evidoval elektronickou formou a nepožadoval, aby zamestnanec doklady preukazujúce prevzatie tovaru aj podpisoval sám, dostal do dôkaznej núdze o preukázaní skutočnosti, že zamestnanec tovar prevzal a tento nevyúčtoval. Takáto elektronická komunikácia založená na vzájomnej dôvere síce podľa vlastných tvrdení navrhovateľa bola plne funkčná, avšak takýmto postupom sa navrhovateľ vystavil riziku, že v prípade vzniknutého schodku, nebude schopný preukázať obrat v mobilnom sklade.

Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že aj napriek tomu, že navrhovateľ vykazoval účtovný schodok, za situácie, keď odporca spochybnil výsledky inventúry a navrhovateľ nepreukázal, že odporca tovar fyzicky aj skutočne prevzal (nebolo možné overiť obeh tovaru), nebolo možné overiť ani správnosť výsledkov vykonanej inventúry a vyúčtovaného schodku. Navrhovateľ sa preto dostal do dôkaznej núdze ohľadom preukázania existencie a výšky schodku, čo je základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody týmto titulom, a čo zakladá dôvod pre zamietnutie jeho návrhu.

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že odporca sa oboznámil s týmito účtovnými dokladmi a tieto odsúhlasil, odporca tieto tvrdenia poprel.

Rovnako aj tvrdenia navrhovateľa, že stav tovarových zásob na sklade k 01.01.2002 zodpovedal výške faktúry č. XXXXXXXXX nie sú ničím podložené a nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že fyzická inventúra tovarových zásob u odporcu nebola uskutočnená a tieto boli formálne spomínanou faktúrou prevedené z fyzickej osoby M. A. na spoločnosť Emil Krajčík, s.r.o.. Avšak z dôvodov, pre ktoré bol návrh zamietnutý ani preukázanie týchto tvrdení by nemohlo mať vplyv na výsledok konania.

Nemožno vytknúť súdu prvého stupňa, že nedoplnil dokazovanie v smere navrhnutom navrhovateľom za účelom overenia správnosti vedenia účtovníctva, nakoľko zodpovedanie tejto otázky nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné. Otázka správnosti vedenia účtovníctva totiž nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania účastníkov a štátu, ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný odporca má právo na náhradu trov odvolacieho konania, a tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhl. č. vo výške 81,33 eur, režijného paušálu vo výške 7,81 eur a 20 % DPH vo výške 17,83 eur, spolu vo výške 106,97 eur.

V zmysle ust. je navrhovateľ povinný trovy odvolacieho konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Martinca, advokáta.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.