Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9To-6-2023.pdf
PDF · 102.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2023, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, 3 písm. f/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/92/2022 zo dňa 25.01.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanej
A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX v D., E. A., trvale bytom F. XXXX/XX, G., t. č. v Ústave na výkon väzby Košice,
u k l a d á :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, na § 36 písm. l/, k/ Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/92/2022 zo dňa 25.01.2023 uznal obžalovanú A. B., A. C. vinnou zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorý spáchala tak, že
- dňa 11.07.2022 v presne nezistenom čase okolo 07.00 hod. prišla k bytu nachádzajúcemu sa na prvom poschodí bytového domu č. 2054/6 na Ulici 1. mája v Snine, patriaceho B. H. a I. H., kde zazvonila na vchodové dvere a po ich otvorení majiteľkou bytu I. H., nar. XX.XX.XXXX vošla dnu do bytu, v ktorom pod zámienkou potreby peňazí na úradné účely od nej žiadala sumu 20,00 eur a keď jej táto s peňaženkou v ruke vysvetľovala, že má len 10,00 eur a peňaženku jej ukazovala, tak túto peňaženku jej z ruky vytrhla, bankovku v hodnote 10,00 eur z nej vybrala s tým, že je to málo, žiadala ďalších 10,00 eur, ktoré jej
napokon dal manžel poškodenej B. H. a s takto získanými peniazmi odchádzala z ich bytu preč, čím takto I. H. spôsobila škodu vo výške 10,00 eur.
Za to jej súd uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zákona, na § 36 písm. l/ Tr. zákona, podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Dňa 06.02.2023 prokurátor podal odvolanie proti rozsudku. Odvolanie smeruje proti výroku o treste. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.03.2023. Prokurátor v odôvodnení konštatuje, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Podľa jeho názoru výrok o treste je nezákonný a nedostatočný na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaná A. B. bolo doposiaľ 4-krát súdne trestaná za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/52/2017 zo dňa 31. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2017, bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona za zločin krádeže je trestná sadzba trestu odňatia slobody v trvaní 3 - 10 rokov, pričom u tejto obžalovanej pri ukladaní trestu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody o jednu polovicu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, tak po úprave dolnej hranice trestu odňatia slobody je možné ukladať tejto obžalovanej trest minimálne vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov.
Podľa názoru prokuratúry u tejto obžalovanej neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody pod upravenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, vzhľadom na okolnosti prípadu, z dôvodov zamedzenia rizika druhotnej viktimizácie poškodenej I. H. a jej manžela B. H. a nízkej spôsobenej škody (10,- eur), nakoľko táto obžalovaná sa už v minulosti dopustila obdobného konania, ktoré bolo právne kvalifikované ako zločinu lúpeže a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov. Aj napriek tomu, že táto obžalovaná bola odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento vykonala, tak opätovne sa dopustila obdobného trestného činu na chránenej osobe. Z uvedenej skutočnosti je jednoznačne preukázané, že obžalovaná A. B. sa opakovane dopúšťa obdobnej trestnej činnosti zameranej na chránené osoby a aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona u tejto obžalovanej by nesplnila účel trestu a ochranu spoločnosti pred jej takýmto protiprávnym konaním.
Taktiež u obžalovanej nie je možné jej priznanie v konaní pred súdom (vyhlásenie obžalovanej o jej vine) považovať ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona, ale má sa hodnotiť ako všeobecná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, nakoľko celé prípravné konanie táto obžalovaná účelovo popierala spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu s dostatočným vedomím, že jej hrozí prísnejšia upravená trestná sadzba trestu odňatia sa slobody, vzhľadom na jej predchádzajúce odsúdenie za zločin lúpeže.
Nemožno sa stotožniť so závermi súdu, ktorý pri ukladaní trestu u obžalovanej A. B. poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tz/78/69 zo dňa 08.10.1969 publikovaný v Zbierke zákonov pod R/21/1970, nakoľko u tejto obžalovanej je prítomná len jedna všeobecná poľahčujúca okolnosť a to priznanie až na súde, ďalšie poľahčujúce okolnosti ani súd neuviedol v rozsudku pri ukladaní trestu tejto obžalovanej. Za takúto všeobecnú poľahčujúcu okolnosť nemožno považovať spôsobenie nízkej škody ani zamedzenie rizika druhotnej viktimizácie poškodenej a jej manžela. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/92/2022 zo dňa 25.01.2023 a uložil obžalovanej A. B. nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov za použitia § 38 ods. 5 Tr. zákona pri ukladaní trestu.
Dňa 21.03.2023 bolo doručené krajskému súdu stanovisko obžalovanej k odvolaniu prokurátora, ktoré podala prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca konštatuje, že podstatou odvolacích námietok Okresného prokurátora v Humennom proti výroku o treste je skutočnosť, že prvostupňový súd nemohol
v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zákona mimoriadne znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže takéto okolnosti ako priznanie k spáchaniu skutku, spôsobenie nízkej škody, či zamedzenie rizika druhotnej viktimizácie poškodenej nemožno považovať za výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné mimoriadne znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby. Práve v súvislosti s individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu má súd právomoc využiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu čo predstavuje určitú formu korektívu v súvislostiach, kde uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a zjavne nespravodlivé.
V uvedenej trestnej veci hrozí obžalovanej A. B. uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Aj keď v danej veci sa nevykonávalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní, už z dôkazov, ktoré boli produkované v rámci prípravného konania je zrejmé, že tu existujú minimálne pochybnosti o tom či prvá časť skutku sa stala tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a či skutočne toto konanie napĺňa znaky trestného činu. Aj samotný prvostupňový súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na rozpory vo výpovediach poškodenej a nakoniec i jej manžela, z ktorých nie je zrejmé, či skutočne došlo ku krádeži sumy vo výške 10,- eur, alebo išlo o pôžičku zo strany poškodenej. Je potrebné zdôrazniť, že suma 10,- eur, ktorú obžalovaná obdržala od poškodenej bola jej vrátená späť, vrátane ďalších 10,- eur, ktoré manžel poškodenej dobrovoľne vydal obžalovanej. Je minimálne pochybné, či skutočne mohlo dôjsť ku krádeži sumy 10,- eur na poškodenej, keďže poškodená sama žiadala od svojho manžela, aby dal obžalovanej ďalších 10,- eur. Obžalovaná po celý čas tvrdila, že si postupne od poškodenej požičala celkovú sumu 160,- eur, ktoré následne poškodenej vrátila. Poškodenej tak žiadna škoda nevznikla, takže si ju ani neuplatnila.
Vyššie uvádzané skutočnosti neboli predmetom dokazovania, neboli odstraňované rozpory vo výpovediach svedkov, keďže obžalovaná urobila vyhlásenie o tom, že jej vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré konajúci súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal. Prvostupňový súd vykonal iba dôkazy súvisiace s uložením trestu. Je nepochybné, že trest, ktorý hrozí obžalovanej za spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu je neprimeraný, nespravodlivý a to aj vo vzťahu k tomu, že z dôkazov získaných v prípravnom konaní vyplývajú pochybnosti, či opísaný skutok sa stal a či má znaky trestného činu.
Obhajca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, zdôraznil, že zdieľa právny názor prvostupňového súdu, že zamedzenie rizika druhotnej viktimizácie obete trestného činu môže byť súhrnne s inými špecifickými okolnosťami prípadu okolnosťou pre mimoriadne zníženie dolnej hranice trestnej sadzby spolu s pohľadom na škodu, ktorá bola spôsobená. Samotné priznanie obžalovanou je taktiež okolnosťou podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a nestotožňujú sa s názorom prokuratúry, že má ísť iba o všeobecnú poľahčujúcu okolnosť.
Obhajca následne poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zdôraznil, že to platí aj v prípade uznania viny pri prijatí vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora v Humennom ako nedôvodné.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal dňa 10.11.2022 obžalobu na A. B., A. C. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že
- dňa 11.07.2022 v presne nezistenom čase okolo 07.00 hod. prišla k bytu nachádzajúcemu sa na prvom poschodí bytového domu č. 2054/6 na Ulici 1. mája v Snine, patriaceho B. H. a I. H., kde zazvonila na vchodové dvere a po ich otvorení majiteľkou bytu I. H., nar. XX.XX.XXXX vošla dnu do bytu, v ktorom pod zámienkou potreby peňazí na úradné účely od nej žiadala sumu 20,00 eur a keď jej táto s peňaženkou v
ruke vysvetľovala, že má len 10,00 eur a peňaženku jej ukazovala, tak túto peňaženku jej z ruky vytrhla, bankovku v hodnote 10,00 eur z nej vybrala s tým, že je to málo, žiadala ďalších 10,00 eur, ktoré jej napokon dal manžel poškodenej B. H. a s takto získanými peniazmi odchádzala z ich bytu preč, čím takto I. H. spôsobila škodu vo výške 10,00 eur.
Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania tohto skutku.
Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 257 Tr. poriadku, obžalovaná zodpovedala na všetky otázky kladne a po zistení stanoviska strán konania súd prijal toto vyhlásenie. Zároveň rozhodol, že vykoná iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku. Zhodnotil osobu obžalovanej, ktorá z miesta trvalého bydliska je hodnotená všeobecne. Mesto Snina poukázalo na skutočnosť, že raz bola riešená za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Blokovú pokutu uhradila. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra nemá žiaden záznam. V odpise z registra trestov má 4 záznamy, posledný na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/52/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne, na výkon trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený trest vykonala dňa 12.02.2021. Pri hodnotení osoby obžalovanej mal na zreteli aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. Alfonza Porvažníka. Súd prvého stupňa následne ustálil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Pri svojom rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona teda, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Na druhej strane súd prvého stupňa správne upozornil obžalovanú na úpravu trestnej sadzby, keďže opätovne spáchala zločin, že bude aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona. Súd prvého stupňa tak postupoval ešte pred prijatím vyhlásenia obžalovanej o svojej vine.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Pomery na strane páchateľa súd prvého stupňa videl v tom, že obžalovanú dôsledne poučil pred prijatým vyhlásením o vine, poučil ju, že vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu aj nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku a bola poučená o úprave trestnej sadzby vzhľadom na skutočnosť, že opätovne spáchala zločin. Obžalovaná po tomto postupe urobila vyhlásenie o vine.
Ďalšou okolnosťou, ktorú zohľadňoval pri mimoriadnom znížení trestu je vyhlásenie o vine obžalovanej, teda nebolo nutné vystaviť poškodenú aj jej manžela riziku druhotnej viktimizácie obete trestného činu, ku ktorej by mohlo dôjsť v konaní pred súdom pri dokazovaní. Aj z lekárskeho ospravedlnenia neúčasti týchto svedkov na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že k druhotnej viktimizácii by najmä pre ich vek a zdravotný stav došlo, ak by sa okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný museli na súde dokazovať ich výsluchom.
Súd prvého stupňa dôvodí, že z obsahu spisu je zrejmé, že už v prípravnom konaní vo výpovediach poškodenej sú významné rozpory o spôsobe do „zmocnenia sa“ 10,- eur z peňaženky. Následne poukazuje na tieto rozpory. Rovnako poukázal na výpovede svedka B. H..
Súd prvého stupňa konštatuje, že pri hodnotení okolností hodných mimoriadneho zreteľa a významu pre mimoriadne zníženie trestu, okrem už spomínaného zamedzenie rizika druhotnej viktimizácie poškodenej a aj manžela, zdôrazňuje nízku výšku spôsobenej škody, pričom pri rozhodovaní o väzbe obhajca predložil aj poštový poukaz, ktorým obžalovaná zaplatila I. H. sumu 160,- eur, pričom má ísť o celkovú sumu, ktorú si od nej A. B. ešte pred spáchaním skutku požičala.
A. B. bola pred vyhlásením o vine dôsledne poučená o sprísnení dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona. Priznanie sa obžalovanej, ktoré je inak samo osebe len všeobecnou okolnosťou poľahčujúcou vo svojom význame nadobudlo tak úroveň, že ho súd posúdil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, a to najmä preto, že bez priznania sa by s najväčšou pravdepodobnosťou nielen že nedošlo k úplnému objasneniu všetkých okolností dôležitých pre rozhodnutie v trestnom konaní, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by poškodená I. H. a jej manžel boli vystavení riziku druhotnej viktimizácie. Po zohľadnení týchto skutočností súd prvého stupňa vyslovil názor, že trest odňatia slobody na 3 roky so zaradením obžalovanej pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je trestom primeraným a dostatočným pre dosiahnutie prevýchovy obžalovanej a ochrany spoločnosti pred ňou. S takouto argumentáciou súdu prvého stupňa sa krajský súd vo vzťahu k uplatneniu ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona nestotožnil.
Krajský súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku poukazuje na rozpory vo svedeckých výpovediach svedkyne a I. H. a B. H.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2023 nevykonal dôkaz výsluchom poškodenej I. H. a svedka B. H. a rovnako ani neprečítal tieto svedecké výpovede v súlade s Tr. poriadkom.
Krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa sa odvoláva na dôkaz, ktorý pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný. Na druhej strane z pohľadu krajského súdu sa otvára otázka, keď súd prvého stupňa vidí tak vážne rozpory vo výpovediach poškodenej a svedka, nie je zrejmé prečo prijal vyhlásenie obžalovanej o vine vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto rozpory neboli odstránené. Krajský súd dodáva, že v tomto štádiu konania už toto pochybenie nie je možné napraviť, pretože výrok o vine po vyhlásení obžalovanej a prijať jej vyhlásenia sa stal právoplatným, a tak ako už aj súd prvého stupňa zdôraznil nenapadnuteľným odvolaním.
Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil ešte poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona teda, že obžalovaná sa pričinila o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu o čom svedčí aj predložený ústrižok poštovej poukážky, z ktorého vyplýva, že obžalovaná zaslala sumu 160,- eur poškodenej. Táto skutočnosť bola zrejmá už súdu prvého stupňa a súd prvého stupňa túto skutočnosť spomína aj v napadnutom rozsudku. Krajský súd nezistil na strane obžalovanej také pomery, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Na strane obžalovanej, práve naopak je potrebné zdôrazniť, že tá opakovane sa dostáva do rozporu so zákonom. V krátkom čase po tom čo vykonáva trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za zločin lúpeže, opätovne pácha ďalší zločin. Toto nie sú pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. poriadku tak, ako to uplatňoval súd prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa krajský súd nezistil ani mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona. Samotná viktimizácia poškodenej a jej manžela nie je tou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu. Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Na druhej strane tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu spáchanej trestnej činnosti a podobne. Mimoriadnymi skutkovými okolnosťami, ktoré podmieňujú mimoriadne zníženie trestu môžu byť aj okolnosti tak na strane konkrétneho skutkového deja trestného činu, no aj na strane orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Pod takýmito okolnosťami možno rozumieť najmä aj závažné porušenia ustanovení upravujúcich trestné konanie. Môže ísť o závažný exces v postupe orgánov činných v trestnom konaní spôsobený najmä nezákonnou alebo nesprávnou aplikáciou právnej normy na konkrétny prípad alebo aj porušenie základných práv a slobôd priznaných právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medzinárodnými prameňmi práva. Takéto okolnosti krajský súd v tejto trestnej veci nezistil.
Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 22.06.2017, ktorý zdôraznil, že analógia je pri aplikácii Tr. zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad major (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Obžalovaná A. B. pred súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie o vine, ktoré bolo prijaté. Podľa názoru krajského súdu vychádzajúc z vyššie citovaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky u obžalovanej boli splnené všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zákona, teda pre zníženie dolnej hranice trestnej sadzby a analogicky tak, ako je to upravené pri uzatváraní dohody o vine a treste. Krajský súd dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovanej A. B. dosiahne trestom odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Obžalovaná A. B. v dobe posledných desiatich rokov bola vo výkone trestu odňatia slobody, preto ju krajský súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozsudok bol prijatý jednohlasne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.