Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 81 09 Bratislava proti žalovanej M. H., nar. XX.XX.XXXX, 1. S. XXX/XX, XXX XX P. v konaní o zaplatenie 158,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 158,- Eur s 0,25 %-ným zmenkovým úrokom denne zo sumy 456,- Eur od 23.03.2010 do 14.10.2010, zo sumy 358,- Eur od 15.10.2010 do 21.02.2011, zo sumy 308,- Eur od 22.02.2011 do 20.03.2011, zo sumy 258,- Eur od 21.03.2011 do 16.06.2011, zo sumy 208,- Eur od 17.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 158,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, 6 %- ným ročným úrokom zo sumy 456,- Eur od 07.06.2010 do 14.10.2010, zo sumy 358,- Eur od 15.10.2010 do 21.02.2011, zo sumy 308,- Eur od22.02.2011 do 20.03.2011, zo sumy 258,- Eur od 21.03.2011 do 16.06.2011, zo sumy 208,- Eur od 17.06.2011 do 17.07.2011, zo sumy 158,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, na zmenkovej odmene 1,52 Eur a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50 Eur, na účet žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. G., a.s. a na trovách právneho zastupovania 173,21 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo I., a.s., všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca kedy vznikne splátková povinnosť počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci kedy nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, v prípade nezaplatenia tej ktorej splátky pod následkom straty výhody splátok.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky v súlade s čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 158,- Eur a príslušenstva na tom skutkovom základe, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 20.04.2009 so zmenkovou sumou 456,- Eur a zaviazala sa aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.03.2010. Idnosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Zmenka bola vystavená 20.04.2009 na sumu 456,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu 0,25% denným úrokom od 23.03.2010 Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 298,- Eur, a to na zmenkovej sume a na úrokoch neuhradil žiadnu čiastku. Zmenková listina je opatrená doložkou" Bez protestu".

Žalobca podal návrhom na vzorovom tlačive A návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa bodu 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté poskytne alternatívne ďalší nástroj.

Podľa čl. 2 odsek 1 citovaného nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur.

Podľa čl. 4 bod 1 citovaného nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I. a jeho podaním na príslušný súd, alebo tribunál osobne poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom ako je fax, alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína.

Podľa čl. 5 odsek 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa čl. 5 odsek 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl.7 odsek 3 cit. nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Okresný súd Lučenec prevzal návrh na uplatnenie pohľadávky dňa 28.03.2013

Súd zaslal žalovanej vyplnenú časť I. vzorového tlačiva "C" na odpoveď ako je uvedené v prílohe III. Žalovaná túto zásielku súdu prevzala dňa 15.01.2014, vyplnené tlačivo "C" bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 28.01.2014. Voči pohľadávke žalobcu nenamietala.

Súd považoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie.

Žalobca na pojednávaní trval na podanom žalobnom návrhu a poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici . Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu dlhovanej čiastky.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si peniaze požičala, lebo tieto potrebovala na lieky, zmenku podpísala, avšak úroky sa jej zdajú veľa. Žiadala, aby dlhovanú sumu mohla splácať v splátkach po 20,- Eur.

Žalobca ako indosatár si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 20.04.2009 na zmenkovú sumu 456,- Eur. Zároveň sa žalovaná zaviazala k zmenkovému úroku 0,25% denne od 23.03.2010. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť 456,- Eur a príslušenstvo za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka je opatrená doložkou "Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka je tiež opatrená doložkou "bez protestu".

Zmenka je cenný papier.

Podľa , cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, 1) najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

Podľa , za cenný papier je možné považovať len tie cenné papiere, ktoré sú v tomto ustanovení zákona uvedené vrátane zmenky.

Prameňom zmenkového práva v Slovenskej republike je zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. .

Zmenkou je možné rozumieť zákonný cenný papier na rad vydaný v zákonom predpísanej forme, ktorý má obsah ustanovený zákonom. Jeho podstatou je záväzok určitých osôb (zmenkoví dlžníci) zaplatiť majiteľovi zmenky v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zák.č. 171/1950 Sb. zákon smenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ vystaviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 2 citovaného zákona, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 5 ods. 3 citovaného zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I. § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 citovaného zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 citovaného zákona, indosament treba napísať na zmenku, alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I. § 16 ods. 1 citovaného zákona, o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávnený majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa čl. I. § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie na určitý čas po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.

Podľa čl. I. § 33 ods. 2 citovaného zákona, zmenky s inou dobou platnosti, ako je vyššie uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa čl. I. ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 citovaného zákona, majiteľ môže postihom žiadať :

1/ zmenkovú sumu pokiaľ nebola zmenka prijatá, alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané

2/ 6% úroky odo dňa zročnosti

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje:

1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3/ údaj zročnosti;

4/ údaj miesta, kde sa má platiť;

5/ meno toho, kto komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky;

7/ podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 O.Z., platnosť záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod na základe ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných, alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady EP č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive "A" podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu spolu s výpisom z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Súd vec prejednal, nakoľko to považoval za potrebné.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva na základe ktorej poskytol žalobca odporkyni konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru, na základe ktorých bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. , ako pôvodný majiteľ - reminent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaná meškala ku dňu splatnosti zmenky.

V čl. I., § 10 Zákona zmenkového, šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu ktorej predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba, než je vystaviteľ, ktorý do nej dopíše dlžnú sumu a splatnosť . Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako keby bola táto listina od začiatku uvedená do obehu, ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo formálne, či neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeľovaným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bola by odporkyňa na takéto námietky oprávnená, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, prípadne, že ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovanú, ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, reminentovi kauzálne námietky.

Pri vystavení blankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože sa táto stáva splatnou hneď potom, ako ju ten, komu je predložená, uvidí. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to bežné od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke. Práve pri zmenkách na videnie a zmenkách splatných v určitej lehote po videní, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla úročené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší než je dátum vystavenia zmenky. Zo zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo do kedy sa zmenková suma úročí. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až do zaplatenia, t.j. do doby dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak výstavca pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum do ktorej najneskôr je možné zmenku úročiť, ak keby sa pre nepredloženie nastala do tejto doby splatnou.

Súd považuje z vyššie uvedených dôvodov zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačná doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplatia pri predložení" za zmenku splatnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona zmenkového, šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente

jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia až po predložení 4 rokov nastáva jej splatnosť.

V zmysle Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale len novým nadobúdateľom všetkých práv a povinností zo zmenky, nie však úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práv z tohto dôvodu môže žalovaná, ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv v zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému sa zmenka viazala. Žalobca v konaní uplatňuje záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd musí posudzovať návrh žalobcu v danom prípade ako nárok zo zmenky. Súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky. Je však potrebné zdôrazniť, že sa jedná o dva samostatné vedľa sebe existujúce záväzky, pričom aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a abstraktnú povahu.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná, ak by bol spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy zmenky, ako abstraktného cenného papiera prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ, ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporkyne zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platenej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosátorov) dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecno-právnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená je nepodstatný. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU s.r.o. a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Výlučne žalovaná je tou, kto je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalobca, ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvody jej prijatia.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmluvou súvisia.

Žalovaná, ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona zmenkového a šekového.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ nekonal pri nadobudnutí zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje stav, keď dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky kauzálnej povahy znášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového, originálneho majiteľa zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka dlžníka vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť.

Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom súd posúdil podľa Zákona zmenkového a šekového s tým, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj obdobie úročenia zmenkovej sumy a aj dohody o vyplňovacom práve.

Žalovaná bola v predmetnom konaní pasívna. Na svoju obranu neuviedla žiadne skutočnosti, ani nepredložila súdu žiadne dôkazy. Napriek tomu súd vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcom predložená zmenka je platná a či je, alebo nie je vystavená v súlade so zákonom č. 151/50 Zb. zmenkovom a šekovom.

Súd preskúmal zmenku na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanej, ktorej fotokópia je založená na čl. 19 súdneho spisu a zistil, že zmenka je podpísaná žalovanou. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky vyjadrený záväzkom žalovanej, ako vystaviteľky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovanej zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovanej, ako vystaviteľky zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad, ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe toho má súd za preukázané, že žalovaná sa ako vystaviteľka podpisom vlastnej zmenky stala priamou dlžníčkou zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani žalovanou, ktorá v priebehu konania uznala nárok žalobcu. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. V danej právnej veci súd vychádzal z právneho názoru, ktorý v skutkovo a právne totožnej veci už vyslovil Krajský súd Banská Bystrica vo svojom uznesení sp.zn. zo dňa 21.11.2013.

Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Záväzok žalovanej z nej je teda nesporný. Nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia čl. VII. ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom.

O trovách konania súd rozhodol podľa , žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu za 3x hlavný úkon á 16,60 Eur + 2x režijný paušál á 7,81 Eur + 1x režijný paušál á 8,04 Eur, cestovných náhrad Bratislava - Lučenec a späť 130,91 Eur : 3, t.j. 43,64 Eur, náhrady za stratu času 156,12 Eur : 3, t.j. 52,04 Eur, čo spolu predstavuje 169,14 Eur + 20 % DPH 33,83 Eur, celkovo teda na trovách právneho zastupovania a cestovných náhradách 173,21 Eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. , na náhradu ktorých trov súd zaviazal žalovanú, ktorá vo veci úspech nemala. Súd podotýka, že právny zástupca žalobcu zastupoval v daný deň žalobcu v troch meritórnych veciach, preto súd v každej veci mu priznal náhradu 1/3 cestovných náhrad a náhrady za stratu času.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd prihliadol k finančnej a sociálnej situácii žalovanej a jej žiadosti o povolenie dlhu splácať ho v mesačných splátkach a určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.