Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-136-2013.pdf
PDF · 68.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/136/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2014, v trestnej veci proti obžalovanému J. L. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v Trnave sp.zn. 0T/104/2013 zo dňa 24.7.2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného J. L. sa z a m i e- t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. L. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom, že
dňa 01.06.2013 v čase približne o 19.50 hod. v Hlohovci - Šulekove po ulici Osloboditeľov smerom ku križovatke z Holubyho ulice pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, EČ: HC-605BF, kde pri odbočovaní vľavo prednou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej strany odstaveného osobného motorového vozidla zn. Fiat Scudo, EČ: HC-700AR, pričom bol na mieste bezprostredne po dopravnej nehode kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, ktorá u neho dychovou skúškou prístrojom Alcotest Drager 7410 č. ARLH-0263 zistila hladinu najmenej 0,61 mg/l alkoholu v dychu.
Za to mu bol podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému tiež uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný tiež zaviazaný nahradiť škodu poškodenému Z. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., - K., Ľ. Z. č. XXX/X, vo výške 400,--eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný J. L., a to konkrétne, čo do výroku o treste. Trest, ktorý mu bol uložený považuje za neprimerane prísny, pričom veľmi stručne odvolanie na verejnom zasadnutí doplnil tak, že by chcel, aby mu bol uložený krajským súdom podmienečný trest odňatia slobody, alebo trest verejnoprospešných prác.
Krajský súd ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným, čo do výroku o treste v napadnutom rozsudku primárne konštatoval jednak prípustnosť odvolania a jednak absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 odsek 1 alebo odsek 3 Trestného poriadku, a preto v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil pritom, že odvolanie obžalovaného J. L. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že pred súdom I. stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, a to v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom okresný súd následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku.
Okresný súd sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia v napadnutom rozsudku, pričom nedopustil sa ani pochybenia, ktoré by zakladalo alebo odôvodňovalo podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj dostatočne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Uviedol tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny, ako aj trestu, ktorý bol obžalovanému ukladaný. Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil, o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, vyhodnotil dôkaznú situáciu, analyticky ju rozobral, s ktorými závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Krajský súd si osvojuje si závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah. Krajský súd je toho názoru, že aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený je správny a zákonný, pričom pri ukladaní trestu, okresný súd postupoval striktne podľa zásad pre ukladanie trestu, ako sú tieto uvedené v ustanoveniach § 34 a § 38 Trestného zákona.
Trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ktorý bol obžalovanému ukladaný v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 289 odsek 1 Trestného zákona je správny a zákonný, zodpovedajúci všetkým kritériám pre ukladanie trestu. Okresný súd prihliadol jednak na závažnosť činu konania obžalovaného, na spôsob vykonania činu a jeho následok, na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, prihliadol na osobu páchateľa, mieru jeho zavinenia, ako aj pohnútku. Krajský súd je toho názoru, že ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému J.F. zo strany okresného súdu má svoje opodstatnenie predovšetkým v tom smere, že tento už bol v minulosti 3-krát súdne trestaný, bol už aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom posledné odsúdenie sa datuje na rok 2011, pričom pri poslednom odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý trest si aj obžalovaný vykonal. Následne krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa obžalovaný J.F. dopustil predmetného trestného činu - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, a to v priamom úmysle v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona, tak že v takomto prípade neprichádza u neho ukladanie žiadneho iného trestu. Predchádzajúce odsúdenia totiž evidentne na neho nemali potrebný výchovný vplyv, ani predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody na neho nemal požadovaný vplyv, neviedol riadny život, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a preto neprichádza do úvahy ukladanie mu podmienečného trestu odňatia slobody, alebo dokonca trestu verejnoprospešných prác.
Okresný súd správne aj rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a teda tento postup odôvodňuje ustanovenie § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Keďže aj ostatné výroky považuje krajský súd za správne a zákonné neprichádzalo do úvahy vyhovieť odvolaniu obžalovaného.
Podľa § 319 Trestného poriadku nadriadený súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.
Z týchto dôvodov krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného J.F. podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.