Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-461-2013.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Subarea
11Co/461/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX, zastúpená: JUDr. Daniela Suchánková, advokátka, Waltariho 7, Piešťany, proti žalovaným: 1. Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 28, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená splnomocnenkyňou: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a 2. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpený: JUDr. Alena Kaplanová, advokátka, Nám. 1. Mája 14, Piešťany, o trovách konania, o odvolaní žalobkyne a žalovaného 1. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. júna 2012, č.k. 17C/25/2001-465, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 1. a žalovanému 2. uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 7.653,84 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jej advokátky s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého, ďalej obom žalovaným uložil zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 1.134,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a súčasne obom žalovaným uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.397,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Trnava s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 3, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1, 3 a 6 O.s.p., ako aj § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a ustanoveniami vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a priznať jej náhradu trov konania vo výške 9.033,07 eur. Uviedla, že prvostupňový súd jej nepriznal náhradu trov konania v súlade s ich vyčíslením právnou zástupkyňou, pričom pokiaľ jej nepriznal právo na odmenu za účasť na pojednávaní dňa 06.04.2011, toto bolo správne, pretože na tomto právnom úkone sa jej advokátka nezúčastnila. Napadnutým uznesením jej však nebolo priznané právo na náhradu odmeny za právny úkon - ďalšia porada s klientom dňa 20.12.2007, čo nepovažovala za vecne správne. Skutočnosť, že v spise sa nenachádza žiaden doklad o tomto úkone, nemôže byť dôvodom na nepriznanie práva na náhradu odmeny za tento úkon. Je potrebné si uvedomiť, že tento súdny spor prebiehal viac ako 11 rokov a je nemysliteľné, aby v priebehu takejto dlhej doby jej mohla právna zástupkyňa poskytovať právnu pomoc bez toho, aby došlo k ďalším stretnutiam a poradám s advokátkou. Poukázala na nepravdivosť tvrdenia, že by si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, nakoľko vo vyčíslení trov konania zo dňa 18.04.2012 je uvedený úkon - odvolanie proti rozsudku zo dňa 21.11.2011, pričom len nedopatrením nebol uvedený ďalší úkon - účasť na odvolacom pojednávaní dňa 21.03.2012.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1., ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné. Súd nesprávne určil hodnotu všetkých úkonov sumou 532,76 eur, pričom niektoré úkony boli vykonané už v roku 2001, kedy bolo potrebné vychádzať z vtedy platnej právnej úpravy a nie ako uvádza súd v odôvodnení uznesenia z vyhlášky 163/2002 Z.z.. Mal výhrady i k priznaniu 20% DPH za režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné výdavky, keď poukázal na aktuálne znenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004. Poukázal tiež na to, že o náhrade trov konania štátu sa rozhoduje v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. podľa výsledkov konania a bolo potrebné prihliadnuť na to, že žalobkyni bola priznaná suma 56.628 eur, pričom pôvodne žalovala sumu 94.892,79 eur. Súd nesprávne stanovil i výšku poplatku za návrh 6% z hodnoty veci, keď podľa jeho názoru išlo o konanie začaté v roku 2001 a výška poplatku mala byť správne 5% z hodnoty veci.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/25/2001 je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne spôsobených v dôsledku poškodenia jej zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode.
Rozsudkom č.k. 17C/25/2001-361 zo dňa 02.11.2011 súd prvého stupňa žalovanému 2. uložil zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 49.937,76 eur a vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2. zamietol a rovnako zamietol žalobu voči žalovanému 1. s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V dôsledku v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany žalobkyne a žalovaného 2. odvolací súd rozsudkom č.k. 11Co/346/2011-428 zo dňa 21.03.2012 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že žalovanému 1. a žalovanému 2. uložil zaplatiť žalobkyni 56.628 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania, pretože súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný 1. (dovolanie súdu prvého stupňa došlo dňa 11.05.2012), na základe čoho dovolací súd uznesením č.k. 7 Cdo 63/2003-518 zo dňa 21.10.2013 rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný 1. a žalovaný 2. sú povinní zaplatiť žalobkyni 56.628 eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého, v časti týkajúcej sa žalovaného 1 zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním rozhodol o trovách konania účastníkov, o náhrade trov konania štátu, ako aj povinnosti žalovaných uhradiť súdny poplatok síce v čase, keď konanie bolo právoplatne skončené, avšak vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený v časti uloženia povinnosti žalovanému 1. zaplatiť žalobkyni sumu 56.628 eur, konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené.
V zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. sa o trovách konania rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom za istých podmienok môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30-
tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Rovnako o náhrade trov konania štátu v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. sa rozhoduje podľa výsledkov konania, ktoré sú celkom zrejme známe až po skončení konania.
S prihliadnutím na zmenu okolností vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu sa javí byť rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania predčasné, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Bolo tiež potrebné dať za pravdu žalovanému 1., keď prvostupňový súd nesprávne určil tarifnú hodnotu za úkon právnej služby, keď bolo potrebné vychádzať z toho, že konanie bolo začaté ešte 15.01.2001, teda za účinnosti vyhlášky č. 240/1990 Zb. a s prihliadnutím na prechodné ustanovenia vyhlášok č. 163/2002 a 655/2004 Z.z. bolo potrebné určovať hodnotu úkonu k času, kedy bol vykonaný a v účinnosti tej ktorej vyhlášky. Rovnako správnou bola i námietka správnosti vypočítania súdneho poplatku, keď bolo potrebné poukázať na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..
K námietke žalobkyne ohľadne nesprávnosti nepriznania odmeny za právny úkon - ďalšia porada s klientom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je potrebné vychádzať z dĺžky súdneho konania, kedy v predmetnej veci vzhľadom na to, že konanie bolo začaté ešte 15.01.2001 a vec bola prejednávaná tak na prvom stupni, druhom stupni, ako aj na najvyššom súde, je celkom nepochybné, že muselo dôjsť k ďalšej porade medzi klientkou a jej právnou zástupkyňou. Rovnako nie je správny záver prvostupňového súdu, že zo strany žalobkyne neboli uplatnené trovy odvolacieho konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa po právoplatnom skončení konania opätovne rozhodne o náhrade trov konania tak vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj vo vzťahu k štátu, ako aj o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku.
Senát krajského súdu uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.