Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, A., t.č. L. XXXX, A., zastúpenej advokátom: JUDr. Alena Arbetová, Nám. sv. Martina 3A, Holíč, proti odporkyni: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, A., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., Čulenova 2A/2621, Skalica, o výživné, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 30. septembra 2013, č.k. -139, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 19.12.2012. Vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na výživnom za čas od 19.12.2012 do 30.09.2013 v sume 470,97 Eur povolil odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich úhradu. Rozhodnutie odôvodnil s použitím , , , , , , , , , Zákona o rodine a v časti o trovách konania s použitím Vecne argumentoval tým, že návrh na určenie výživného proti odporkyni bol podaný dôvodne len čiastočne. Navrhovateľka totiž návrhom žiadala, aby súd uložil odporkyni prispievať jej na výživu mesačne 100,- Eur. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do vtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol tak na odôvodnené potreby dieťaťa ako aj na schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery odporkyne. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho hmotných potrieb, ale aj na výchovu a celkový vývoj dieťaťa, vrátane vzdelávania, prípravy na budúce povolanie, kultúrne a športové potreby. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka nemá vlastný príjem a toho času nie je schopná sama sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie. Je študentkou strednej školy, navštevuje 4. ročník denného päťročného štúdia, pripravuje sa teda sústavne na budúce povolanie, preto vyživovacia povinnosť odporkyne - ktorá je jej matku k nej trvá. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom. Navrhovateľka má výdaje na oblečenie, stravovanie, hygienu, cestovné do školy, školské pomôcky, učebnice. Otec navrhovateľky je podnikateľom, je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti O., s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 662,55 Eur. Otec do 05.03.2013 vykonával živnosť ako podnikateľský subjekt Z. J. - O., pričom mal základ dane z príjmov vo výške 68.669,27 Eur

za rok 2012 a daň na úhradu bola vo výške 11.951,90 Eur. Súd vzal do úvahy potom skutočnosť, že otec navrhovateľky je ten z rodičov, ktorý sa ako jediný podieľa na výchove, výžive a financovaní dieťaťa. Obaja rodičia navrhovateľky majú ešte dve vyživovacie povinnosti k maloletému S. a Y.. Odporkyňa je od 01.03.2010 nezamestnaná a evidovaná na úrade práce. Počas tohto obdobia pracovala len na Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti U. Z. N., kde za obdobie od januára 2012 do júna 2012 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 101,79 Eur netto. Tiež pracovala na Dohodu o vykonaní práce u sestry Y. E., kde za obdobie od júna 2012 do decembra 2012 dosiahla príjem vo výške 646,- Eur spolu. Odporkyňa napriek tomu, že je dlhodobo nezamestnaná, nepreukázala súdu žiadne objektívne skutočnosti, nijaké pracovné obmedzenia, či závažné zdravotné problémy, ktoré by jej bránili sa riadne zamestnať. Matka navrhovateľky je teda zdravá, je schopná práce, je vyučená ako krajčírka. Odporkyňa súdu preukázala, že si aktívne hľadala zamestnanie, doposiaľ však bezúspešne. Súd prvého stupňa zdôraznil, že výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Dieťa nemôže doplácať na to, že jeho rodič, napr. nie je zamestnaný, je bez príjmu. Odporkyňa teda nepreukázala súdu objektívne skutočnosti, pre ktoré je dlhodobo nezamestnaná. Pasívny prístup k možnosti založenia si živnosti s odôvodnením, že krajčírky v okolí sa neuživili nemožno akceptovať. Rovnako nie je prípustná argumentácia ohľadom neplatenia výživného na navrhovateľku z dôvodu, že odporkyňa súhlasila s nižším výživným od otca pre maloletého S. a maloletého Y., ako ani tvrdenie odporkyne v, že navrhovateľka si žije vyšším štandardom ako ona a preto návrh je nedôvodný. Navrhovateľka totiž nemá vlastný majetok, nemá vlastný príjem, ani nie je schopná sa sama živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie a je preto v plnej miere odkázaná na výživu od svojich rodičov, pričom povinnosťou oboch rodičov a teda nielen otca bez ohľadu na to, či s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy dieťaťa a podieľať sa na všestrannom vývoji detí. Argumentácia, že všetky odôvodnené potreby je schopný hradiť jej otec a takto preniesť na neho svoj podiel na výživnom, nemôže byť opodstatnená. Pokiaľ ide o nezhody medzi navrhovateľkou a odporkyňou ide o vzájomné nezhody, na ktorých majú čiastočne podiel obe. Napokon ich vzájomné nezhody nedosahujú takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie výživného. Súd potom nezistil v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie výživného z dôvodu rozporov s dobrými mravmi. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že odporkyňa na navrhovateľku žiadnym spôsobom neprispieva, ani neprispela, čo sa odrazilo tiež v ich vzájomných vzťahoch. O výživu navrhovateľky sa stará len jej otec, teda odporkyňa je aspoň po finančnej stránke povinná podieľať sa na úhrade výdajov navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené zdôvodnenie potom za primerané považoval sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Súd mal za to, že odporkyňa je schopná platiť výživné na navrhovateľku v uvedenej výške, pričom táto sumu podľa názoru súdu zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinnej, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby. Súd pritom zohľadnil na strane odporkyne, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom a vo zvyšku návrh zamietol. Takto určeným výživným bude zabezpečená možnosť, aby navrhovateľka jednak rozvíjala svoje schopnosti a pripravovala sa na budúce povolanie a súčasne je potrebné, aby sa odporkyňa spolupodieľala aspoň po finančnej stránke na nákladoch navrhovateľke aspoň v takejto miere. Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu, vznikol odporkyni nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.12.2012 do 30.09.2013 v sume 470,97 Eur. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa výživné na navrhovateľku naplatí vôbec. Nedoplatok na výživnom potom povolil odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok (tzn. že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stáva zročným celý dlh). O trovách konania rozhodol s použitím tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali vo veci čiastočný úspech.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Odvolanie odôvodnila tým, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu nesúhlasí. Má za to, že tento pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti v neprimeranej miere prihliadol najmä na potreby navrhovateľky, avšak na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery neprihliadal v kontexte celého dokazovania. Možnosť skúmania majetkové pomery povinného rodiča umožňuje súdu komplexne posúdiť pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň, a to pri doplnení všeobecných kritérií, ktoré odstraňujú výkladové nejasnosti v situáciách pri preukazovaní majetku, resp. majetkových pomerov povinného. Je si vedomá zákonnej povinnosti rodiča voči navrhovateľke, ktorá sa ešte len pripravuje na svoje budúce povolanie, nakoľko je študentkou strednej školy, pričom berie na vedomie tú skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Opätovne zdôraznila, že rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu len podľa svojich skutočných a reálnych možností a majetkových pomerov. Z vykonaného dokazovania

nevyplynul záver, že navrhovateľka nemá možnosť popri štúdiu si brigádnickým spôsobom zlepšiť svoju finančnú situáciu, teda tak, ako viedol súd, že nemá možnosť sa sama živiť. Naopak navrhovateľka sama uviedla, že určité príjmy dosahuje prostredníctvom letných brigád, ktoré vykonáva, pričom výška týchto príjmov navrhovateľky nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Je názoru, že svoje reálne možnosti a majetkové pomery podrobne súdu preukázala, pričom je absolútne zrejmé a nepoprel to v odôvodnení svojho rozhodnutia ani súd, že robí maximum pre to, aby si našla prácu. Nie je možné sa však stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, že nepreukázala žiadne objektívne skutočnosti alebo pracovné obmedzenia, či závažné zdravotné problémy, ktoré by jej bránili riadne sa zamestnať. Nikdy netvrdila súdu, že má objektívne obmedzenie v intenciách naznačených súdom, ktoré by jej bránili sa zamestnať, naopak jej aktívny prístup k hľadaniu zamestnania svedčí o tom, že prácu si hľadá a má záujem sa zamestnať a skutočnosť, že nepracuje nie je spôsobená jej subjektívnym zavineným. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, že navrhovateľka dopláca na to, že je nezamestnaná a teda bez príjmu. Navrhovateľka určite v žiadnom prípade finančne nestráda a všetky jej potreby sú v maximálnej miere uspokojované a životná úroveň navrhovateľky je neporovnateľná s jej životnou úrovňou. Ona ako matka zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti a to S. a Y. a mala v minulosti za to, že bude zabezpečovať i osobnú starostlivosť o navrhovateľku, čím by sa tak mala možnosť podieľať na výžive a výchove navrhovateľky. Navrhovateľka však opustila domácnosť zakrátko po odchode jej otca, čo v konečnom dôsledku ako matka ťažko znášala. Navrhovateľka však voči nej nemá žiadnu prirodzenú úctu, nevníma ju ako prirodzenú autoritu, ako matka je jej ľahostajná, nespomenie si na jej výročie, sviatky, meniny, narodeniny, Vianoce, ale ani na jej zdravotný stav a záujem o jej osobu ako matku nepreukazuje. Preto mal súd zohľadniť rozpor priznaného výživného s dobrými mravmi. V konaní o rozvod manželstva, ktorého súčasťou bola i úprava rodičovských práv a povinností k maloletému S. a Y. súhlasila s nižším výživným pre tieto deti, ktorým zabezpečuje osobnú starostlivosť a zostali s ňou bývať v spoločnej domácnosti, nakoľko otec prejavil záujem tým, že bude platiť nižšie výživné na maloleté deti a zabezpečí v celom rozsahu starostlivosť o navrhovateľku. Z uvedeného je zjavné, že keďže Y. je vo veku 8 rokov, pričom otec prispieva na neho sumou 100,- Eur mesačne a maloletý S. má 12 rokov a otec prispieva len sumou 150,- Eur mesačne, že takáto dohoda medzi nimi ako rodičmi skutočne existovala. Samotná skutočnosť, že súhlasila s nižším výživným pre obe deti, ktoré sú ešte vo vývoji a vývine by nemala byť na jej ťarchu v tom smere, že v konaní pred Okresným súdom Skalica bola ústretová a snažila sa rodinnú situáciu vyriešiť čo najpriaznivejšie pre všetky deti. Situácia sa však obrátila proti nej, v neprospech oboch detí, pretože suma 50,- Eur, ktorú by mala prispievať na výživné pre navrhovateľku je pre ňu existenčná. Jej finančné možnosti jej nedovoľujú ani navštíviť zubného lekára, resp. každý iný výdaj okrem tých, ktoré uviedla v prvostupňovom konaní je pre ňu neprijateľný.

Navrhovateľka odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti potvrdil. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že si je vedomá svojej zákonnej povinnosti v rozpore s tým dodáva, že platenie výživného je pre ňu neprijateľné. Povinnosťou každého rodiča je však korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. To, že ďalšie výdavky pre odporkyňu sú neprijateľné, nič nemení na jej zákonnej povinnosti. Práve konštatovanie odporkyne, že má pracovať počas štúdia, keď nie je schopná sa sama živiť a pripravuje sa na budúce povolanie, aby odporkyňa nemusela platiť výživné je v priamom rozpore s dobrými mravmi. Navyše ani jej prípadný občasný príjem nie je podľa súdnej praxe dôvodom na neplatenie výživného. Pokiaľ odporkyňa uvádza, že nemá finančné prostriedky, poukazuje na to, že napriek tomu si platí advokáta a dokonca radšej zaplatí za odvolanie, ako by si plnila vyživovaciu povinnosť voči nej ako dcére. Odporkyňa v minulosti dlhodobo pracovala u svojej sestry v reštaurácii v E. a predtým v predajni U. Z. N. a v čase súdneho rozhodnutia, v čase, keď ráno cestovala autobusom do školy v E., odporkyňa tiež chodila tým istým autobusom do E.. Aj jej bratia, pokiaľ prídu za otcom spomínajú, že odporkyňa chodí, alebo je v práci, takže má v pochybnosti o tom, že u svoje sestry nepracuje. Oficiálne pracovný pomer u sestry aj v U. Z. N., SD skončila dohodou a v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navyše odporkyňa je vyučená ako krajčírka. Ak by v skutočnosti mala záujem zabezpečiť si príjem, mohla by začať podnikať a požiadať o dotáciu na rozbehnutie podnikania, zakúpiť si zariadenie, prípadne požičať alebo výrazne lacnejšie zakúpiť v bazáre. Odporkyňa je aj väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a prístavby, ako aj garáže v hodnote viac ako 120.000,- Eur (podľa znaleckého posudku). Takže by nemusela platiť žiadny nájom, ktorý je výrazným nákladom. Odporkyňa v odvolaní uvádza, že mala záujem, aby som s ňou ostala bývať a tak by mala možnosť podieľať sa na mojej výžive a výchove. Toto si však nevie predstaviť, pokiaľ tvrdenia odporkyne, že nemá finančné prostriedky na to, aby hradila ani symbolické zákonné výživné, akým spôsobom by sa podieľala na jej výžive alebo výchove, ak na jej výživu nemá ani

50,- Eur mesačne. Je pre ňu prekvapením, že odporkyňa opakovane v odvolaní uvádza, že nevie prečo sa odsťahovala k otcovi. Dôvodom bola skutočnosť, ako to uviedla aj na pojednávaní, keď odporkyňa podviedla jej otca priamo v rodinnom dome, v ktorom bývali, čo ona sama priamo zistila, keď sa jej na to opýtala, tak odporkyňa ju zbila. Odmieta tvrdenie odporkyne, že dôvody narušenia ich vzájomných vzťahov sú aj na jej strane. Nemá za to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa nepracuje, tvrdí, že nemá peniaze. O nej hovorí, že má väčšiu životnú úroveň ako ona, čo však nie je pravdou ako ani to, že sa chce podieľať na jej výchove. Nie je pravda, že otec sa nestará o maloletých bratov, okrem toho, že im hradí výživné, platí im všetky výdavky so školou a stará sa o nich. Vozí ich na tréningy, kupuje im šatstvo, obuv, lieky, keď sú chorí. Donedávna prispieval aj na služby s užívaním rodinného domu, hoci v ňom už nebýval. Otec jej (navrhovateľke) hradí všetky výdavky spojené so štúdiom, školou, hygienou, zdravotným stavom, ošatením a záujmami. Odporkyňa sa však žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade jej oprávnených potrieb i napriek tomu, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej to umožňujú.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, tzn. vo vyhovujúcej časti včítane závislého vrátane výroku o náhrade trov konania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá od narodenia dieťaťa, do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 1. júla 2013 sa minimálne výživné zvýšilo na 27,13 Eur (t.j. 30% zo sumy 90,42 Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Predmetom tohto konania zostalo určenie výšky výživného navrhovateľa voči odporkyni ako plnoletej, za obdobie od 19.12.2012 do budúcna, súčasťou čoho je aj vyčíslenie nedoplatku na výživnom za obdobie od 19.12.2012 do rozhodnutia súdu.

Súd prvého stupňa dôsledne postupoval v zmysle vyššie uvedeného, zohľadnil obranu odporkyne. Odporkyňa v odvolaní neuvádza žiadne argumenty, s ktorými sa súd prvé stupňa už nevyporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nie je sporné, že vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľke trvá a zdieľa aj jeho záver o určení výšky výživného. Čo sa týka námietky odporkyne, že priznané výživné je v rozpore s dobrými mravmi, tento odvolací argument podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní sa zaoberal aj týmto kritériom a dospel k správnemu záveru.

Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č.k. -19)

Právo na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Súd skúma oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že v zmysle cit. § 75 ods. 2. výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Ide pri tom o také konanie, ktoré má za následok stratu práva na priznanie výživného, na druhej strane však prekážku rozporu s dobrými mravmi, netvoria okolnosti na strane povinného a to ani objektívne okolnosti. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Odvolací súd nepovažuje za potrebné a ani vhodné opätovne popisovať prečo sú vzťahy medzi účastníkmi problémové, ale zdôrazňuje, že tieto dôvody obe strany popisuje čiastočne odlišne. Výsledkom nezhôd však bolo, že navrhovateľka opustila domácnosť odporkyne a odvtedy žije u otca, pričom s odporkyňou sa nestretávajú a jedna o druhú záujem nejaví. Aj podľa názoru súdu nezhody medzi účastníkmi a chovanie sa navrhovateľky nie je takej intenzity, že by malo za následok stratu práva na výživné od odporkyne, teda, že by znamenalo zánik zákonnej povinnosti rodiča k dieťaťu.

Súd prvého stupňa právne určil aj výšku výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prvého stupňa správne zohľadnil, že matka u predchádzajúcich dvoch zamestnávateľov skončila pracovný pomer dohodou. Preto nebolo vylúčené ani zohľadniť jej príjem u týchto zamestnávateľov. Pokiaľ súd prvého stupňa však výživné určil v sume 50,- Eur mesačne a rozsudok v zamietajúcej časti sa stal pre nepodanie odvolanie právoplatným, odvolací súd už nemohol rozhodnutie posudzoval z uvedeného hľadiska. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka žije s dvomi mladšími súrodencami navrhovateľky usporiadane a 50,- Eur mesačne je aj podľa názoru odvolacieho súdu primerané životnej úrovni odporkyni, keď výška výživného nedosahuje ani dvojnásobok minimálneho výživného.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa O.s.p v spojení s , keď v odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka v konaní zastúpená advokátom, ktorý si však náhradu trov konania pre navrhovateľku neuplatnil ani nevyčíslil v súlade s ust. , preto súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.